Preskočiť na obsah

François-Xavier Bustillo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
François-Xavier Bustillo
kardinál Svätej rímskej cirkvi
kardinál-kňaz
Bustillo v roku 2021
Bustillo v roku 2021
Erb François-Xavier Bustillo
 In ipso Vita erat
V ňom bol život
Štát pôsobeniaFrancúzsko Francúzsko
Funkcie a tituly
Biskup Ajaccia
11. máj 2021  – súčasnosť
Predchodca Olivier de Germay
Biografické údaje
Narodenie23. november 1968 (56 rokov)
Pamplona, Španielsko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaRád menších bratov konventuálov
Večné sľuby20. september 1992 (23 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka10. september 1994 (25 rokov)
Fernando Sebastián Aguilar
Biskup
Menovanie11. máj 2021 (52 rokov)
František
Konsekrácia13. jún 2021 (52 rokov)
Ajaccio, Francúzsko
SvätiteľJean-Marc Aveline
arcibiskup Marseille
SpolusvätiteliaOlivier de Germay
arcibiskup Lyonu
Nicolas Brouwet
biskup Tarbes a Lúrd
Kardinál
Menovanie30. september 2023 (54 rokov)
František
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSanta Maria Immacolata di Lourdes a Boccea
Odkazy
François-Xavier Bustillo na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons François-Xavier Bustillo

François-Xavier Bustillo (* 23. november 1968, Pamplona, Španielsko) je francúzsky konventuálny františkán a od mája 2021 biskup v Ajacciu. Pápež František ho v septembri 2023 vymenoval za kardinála.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

François Bustillo sa narodil v roku 1968 v Pamplone.[1][2] Je synom vojaka a matky v domácnosti. Vyrastal medzi štyrmi deťmi.[3] Jeho rodina má baskicko-navarský pôvod.

Vo veku desiatich rokov vstúpil François do menšieho seminára v údolí Baztan neďaleko francúzskej obce Espelette pri španielsko-francúzskej hranici.[3] V sedemnástich rokoch, keď získal maturitu, vstúpil k františkánom v Padove v Taliansku.[3] O dva roky neskôr, 12. septembra 1987, zložil dočasné sľuby.[4] Člen rehole menších bratov konventuálov zložil slávnostné sľuby 20. septembra 1992. Za kňaza bol vysvätený 10. septembra 1994[5] a potom prišiel do Francúzska.[6] Licenciát teológie získal na Katolíckom inštitúte v Toulouse v roku 1997.[1] Bustillo spoluzakladal kláštor sv. Bonaventúru v Narbonne.[1]

Po tom, čo bol Bustillo provinciálnym predstaveným kláštorných františkánov,[1] bol až do svojho vymenovania za biskupa nadriadeným kláštora sv. Maximiliána Kolbeho v Lurdoch, biskupským delegátom ochrany maloletých a zraniteľných ľudí pre diecézu Tarbes a Lurdy,[7] diecéznym ceremoniárom a členom biskupskej rady diecézy Tarbes a Lurdy.[5]

Korzický biskup a kardinál

[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež František vymenoval 11. mája 2021 Bustilla za biskupa Ajaccia na Korzike.[1]

Jeho biskupská konsekrácia a prevzatie úradu sa uskutočnilo v nedeľu 13. júna 2021 v katedrále Panny Márie Nanebovzatej v Ajacciu[5] za prítomnosti apoštolského nuncia Celestina Miglioreho. Bohoslužbe a obradu svätenia predsedal Jean-Marc Aveline, arcibiskup Marseille, a spolusvätiteľmi bol Olivier de Germay, arcibiskup Lyonu, a Nicolas Brouwet, biskup Tarbes a Lúrd.

Pápež František oznámil 9. júla 2023 počas modlitby Anjel Pána, že sa 30. septembra 2023 uskutoční konzistórium, na ktorom bude vymenovaný za nového kardinála aj François Bustillo.[8][9] Pri tejto príležitosti François získal titul kardinála-kňaza s titulárnym kostolom Santa Maria Immacolata di Lourdes v Boccea. Pred konzistórium ho 28. septembra 2023 navštívil Emmanuel Macron počas svojej prezidentskej cesty na Korzike.[10] François Bustillo bol vymenovaný za kardinála v Ríme 30. septembra 2023 počas ceremónie, na ktorej sa zúčastnilo takmer 800 Korzičanov. Ide o prvého biskupa Ajaccia, ktorý sa stal kardinálom.[11]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Bustillo je vášnivým tenistom a pláva takmer každý deň.[10]

Kontroverzie

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2023 katolícky časopis Golias zverejnil investigatívny článok s názvom Podivní priatelia neokardinála Bustilla.[12] Článok poukazuje na charizmatické a mysticko-duchovné excesy pripisované bratovi Daniel-Marie Thévenetovi. Kardinál Bustillo je do tejto záležitosti obzvlášť zapletený, pretože spolu s ním bol jedným z troch znovuzakladateľov kláštora v Narbonne. Časopis preto naznačuje, že kardinál musel vedome prehliadať tieto excesy, keďže s ním mal úzky vzťah.

Golias tiež informoval aj o tom, že počas Bustillovej správy komunity podnikla skupina mladých ľudí pridružených k tejto komunite, ako aj niekoľko veriacich ľudí, výlet do Sýrie počas občianskej vojny v regiónoch kontrolovaných režimom Baššára al-Assada. Tento výlet zorganizovalo a propagovalo združenie SOS Chrétiens d'Orient. Toto združenie už cirkev spochybňovala ešte predtým, ako sa cesta uskutočnila.[13] Odvtedy bolo združenie predmetom predbežného vyšetrovania pre spoluúčasť na zločinoch proti ľudskosti a vojnových zločinoch, ktoré začala národná protiteroristická prokuratúra v roku 2021.[14]

Literárna tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Povolanie kňaza v čase krízy. (La vocation du prêtre face aux crises: La fidélité créatrice). ISBN 227 s.[15]
  • Testimoni, non Funzionari. Il sacerdote dentro il cambiamento d'epoca. (2022)[16]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e Mgr François-Xavier Bustillo, nouvel évêque d’Ajaccio - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2021-05-11, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  2. ↑ GUÉNOIS, Jean-Marie. François Bustillo: «Il faut réveiller la passion pour Dieu et pour les autres» [online]. Le Figaro, 2021-04-01, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  3. ↑ a b c VINCENT, Christiane. L’enfant de Navarre est devenu prêtre médiatique [online]. midilibre.fr, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  4. ↑ François-Xavier Cardinal Bustillo [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c Mgr François Bustillo, nommé évêque d’Ajaccio [online]. 2021-05-10, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  6. ↑ HENNING, Christophe. Qui est Mgr Bustillo, évêque d’Ajaccio, nouveau cardinal créé par François ?. La Croix, 2021-05-11. Dostupné online [cit. 2024-02-21]. ISSN 0242-6056. (po francúzsky)
  7. ↑ BARRÉJOT, Andy. Le diocèse lance une charte pour protéger les mineurs [online]. nrpyrenees.fr, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  8. ↑ Vatican : qui sont les deux nouveaux cardinaux français ?. La Croix, 2023-07-09. Dostupné online [cit. 2024-02-21]. ISSN 0242-6056. (po francúzsky)
  9. ↑ Français, Espagnol, Polonais… qui sont les nouveaux cardinaux créés par le pape ? [online]. Famille Chrétienne, 2023-10-07, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  10. ↑ a b SAUVAGET, Bernadette. François-Xavier Bustillo, la crosse s’autonomise [online]. Libération, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  11. ↑ SARTRE, Xavier. Pierre a Bustillo: dva Francouzi mezi budoucími kardinály - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2023-07-11, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po česky)
  12. ↑ GOLIAS. Les étranges amis du néo-cardinal Bustillo [online]. 2023-09-15, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  13. ↑ HOUDAILLE, Clémence. Que reproche l’Église de France à l’association SOS Chrétiens d’Orient ?. La Croix, 2017-11-09. Dostupné online [cit. 2024-02-21]. ISSN 0242-6056. (po francúzsky)
  14. ↑ CONNAN, Julie. L’association SOS Chrétiens d’Orient visée par une enquête pour complicité de crimes de guerre. La Croix, 2022-02-18. Dostupné online [cit. 2024-02-21]. ISSN 0242-6056. (po francúzsky)
  15. ↑ Povolanie kňaza v čase krízy (François-Xavier Bustillo) • Zachej.sk [online]. Zachej.sk, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online.
  16. ↑ Testimoni, non Funzionari Il sacerdote dentro il cambiamento d’epoca François-Xavier Bustillo [online]. Vaticanum.com, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku François Bustillo na francúzskej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=François-Xavier_Bustillo&oldid=7879672“