François Pignon
François Pignon alebo François Perrin je meno pre niekoľko fiktívnych postáv vytvorených Francisom Veberom.[1][2][3]
Popis a história
[upraviť | upraviť zdroj]Toto meno sa prvýkrát objavilo v roku 1971 v hre Francisa Vebera Le Contrat, ktorú v divadle stvárnil Jean Le Poulain. Hra bola adaptovaná do filmu o dva roky neskôr pod názvom Dotieravý chlap, Jacques Brel sa stal prvým hercom, ktorý stvárnil Françoisa Pignona. Následne sa vo viacerých komédiách, ktorých je Veber režisérom a scenáristom, objavuje postava nesúca toto meno. V iných filmoch toho istého autora sa objavujú postavy nazývané François Perrin, ktoré predstavujú variant Françoisa Pignona, pričom tieto dve mená označujú v mysli ich autora rovnaký typ postavy. François Perrin sa prvýkrát objavil v podobe Pierra Richarda vo filme Veľký blondín s čiernou topánkou z roku 1972.[4]
Spoločnou vlastnosťou týchto postáv, ktoré sú dnes súčasťou francúzskeho filmu, je roztržitosť (niekedy hraničiacou s idiociou), naivita a láskavosť. Postavu najčastejšie interpretoval Pierre Richard a objavila sa v siedmich filmoch.[5] Postavu vo filmoch stvárnili aj Jacques Brel, Patrick Dewaere, Jean-Pierre Marielle, Patrick Bruel, Jacques Villeret, Daniel Auteuil, Gad Elmaleh a Patrick Timsit.[6][7] V divadelnej hre Cher trésor hral Pignona Gérard Jugnot.[8]
Meno Françoisa Pignona sa druhýkrát objavuje vo filme Otec a otec (1983), kde ho po prvý raz má Pierre Richard. Od tejto chvíle dostal prednosť pred Françoisom Perrinom, ktorý sa už nepoužíval až do roku 1996, keď bol pridelený Patrickovi Bruelovi v Jaguári. Francis Veber vo väčšine svojich diel používa fiktívneho Françoisa Pignona / Perrina, no výnimkou je Drž hubu! kde sa Depardieu volá Quentin, pretože Veber nebol autorom pôvodného nápadu.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Filmy s postavou Françoisa Pignona:
Rok | Film | Originálny názov | Postava | Herec | Režisér | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|---|
1971 | – | Le Contrat | François Pignon | Jean Le Poulain | Francis Veber | divadelná hra |
1973 | Dotieravý chlap | L'Emmerdeur | François Pignon | Jacques Brel | Édouard Molinaro | |
1983 | Otec a otec | Les Compères | François Pignon | Pierre Richard | Francis Veber | |
1986 | Utečenci | Les Fugitifs | François Pignon | Pierre Richard | Francis Veber | |
1998 | Jeden blbec na večeru | Le Dîner de cons | François Pignon | Jacques Villeret | Francis Veber | |
2001 | Kondomédia | Le Placard | François Pignon | Daniel Auteuil | Francis Veber | |
2005 | Dablér | La Doublure | François Pignon | Gad Elmaleh | Francis Veber | |
2008 | – | L'Emmerdeur | François Pignon | Patrick Timsit | Francis Veber | |
2012 | – | Cher trésor | François Pignon | Gérard Jugnot | Francis Veber | divadelná hra |
2013 | – | Le Placard | François Pignon | Élie Semoun | Francis Veber | divadelná hra |
Filmy s postavou Françoisa Perrina:
Rok | Film | Originálny názov | Postava | Herec | Režisér |
---|---|---|---|---|---|
1972 | Veľký blondín s čiernou topánkou | Le Grand Blond avec une chaussure noire | François Perrin | Pierre Richard | Yves Robert |
1974 | Návrat veľkého blondína | Le Retour du Grand Blond | François Perrin | Pierre Richard | Yves Robert |
1976 | Hračka | Le Jouet | François Perrin | Pierre Richard | Francis Veber |
1976 | – | On aura tout vu | François Perrin | Pierre Richard | Georges Lautner |
1979 | Hlavička | Coup de tête | François Perrin | Patrick Dewaere | Jean-Jacques Annaud |
1979 | Vrav, vrav, zaujímaš ma | Cause toujours... tu m'intéresses ! | François Perrin | Jean-Pierre Marielle | Édouard Molinaro |
1981 | Kopyto | La Chèvre | François Perrin | Pierre Richard | Francis Veber |
1996 | Jaguár | Le Jaguar | François Perrin | Patrick Bruel | Francis Veber |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ VODOVÁ, Michaela. Les films de Francis Veber et le personnage de François Pignon [online]. 2017, [cit. 2024-09-08]. Dostupné online.
- ↑ INDEPENDENT, Susan King Susan King is a former entertainment writer at the Los Angeles Times who specialized in Classic Hollywood stories She also wrote about; FOREIGN; MOVIES, Studio. You can count on a guy named Pignon [online]. Los Angeles Times, 2007-04-16, [cit. 2024-09-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ François Pignon et François Perrin : ces deux antihéros hilarants qui chassent tous les stéréotypes [online]. France Inter, 2022-04-15, [cit. 2024-09-08]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Pignon & Perrin – Francouzský film [online]. francouzskyfilm.cz, [cit. 2024-09-08]. Dostupné online.
- ↑ Pierre Richard slaví 90! – Francouzský film [online]. francouzskyfilm.cz, [cit. 2024-09-08]. Dostupné online.
- ↑ François Pignon est un vrai porte-bonheur [online]. Premiere.fr, 2017-07-13, [cit. 2024-09-08]. Dostupné online. (FR)
- ↑ François Pignon, ce personnage mythique du cinéma français [online]. RTBF, [cit. 2024-09-09]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Gérard Jugnot en François Pignon manipulateur au Casino Barrière [online]. ladepeche.fr, [cit. 2024-09-09]. Dostupné online. (po francúzsky)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku François Pignon na francúzskej Wikipédii.