Françoise Sagan
| Françoise Sagan | |
| francúzska spisovateľka | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Françoise Sagan |
| Narodenie | 21. jún 1935 |
| Cajarc, Francúzsko | |
| Úmrtie | 24. september 2004 (69 rokov) |
| Équemauville, Francúzsko | |
| Národnosť | francúzska |
| Zamestnanie | spisovateľka |
| Manžel | Guy Schoeller (1958 - r. 1960) Bob Westhof (1962 - r. 1963) |
| Deti | Denis Westhof |
| Dielo | |
| Žánre | román, novela, poviedka, dráma, film, hudobný text |
| Obdobie | modernizmus |
| Témy | láska, vzťahy, politika |
| Literárne hnutie | franc. psychologický román, nová vlna, existencializmus |
| Debut | Dobrý deň smútok, "Bonjour, tristesse!" román |
| Významné práce | všetko |
| Významné ocenenia | Prix du Brigadier, Prix du prince de Monaco, Prix du critique |
| Ovplyvnená | |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Françoise Sagan na francoisesagan.fr | |
 | Françoise Sagan (multimediálne súbory na commons) |
Françoise Sagan, vlastným menom Françoise Quoirezová (* 21. jún 1935, Cajarc, Francúzsko – † 24. september 2004, Équemauville) bola francúzska spisovateľka, prozaička a dramatická autorka, scenáristka a textárka. Svoj pseudonym si vybrala z diela Marcela Prousta - Princesse de Sagan (Hľadanie strateného času).
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v Cajarcu (department Lot), kde strávila detstvo obklopená zvieratami. Bola najmladším a rovnako tak i rozmaznaným členom meštianskej rodiny. Jej otec pôsobil ako riaditeľ spoločnosti a matka bola dedička bohatých statkárov. Rodina Quoirezových strávila 2. svetovú vojnu v provincii Dauphiné a neskôr vo Vercors. Mladosť prežila v Paríži. V roku 1953 bola neúspešná na prijímacích pohovoroch na Sorbonne. I keď žila nekonvenčným životným štýlom, napokon začala študovať na parížskej univerzite, avšak svoje štúdiá riadne neukončila. Od svojich 17 rokov raňajkovala v kaviarni "Closerie des Lilas", okrem iných aj so svojím učiteľom Jeanom-Paulom Sartrom, čo ju zrejme inšpirovalo k písaniu.
Sagan bola v manželskom zväzku dvakrát. Prvýkrát vyskúšala manželský život s Guyom Schoellerom, ktorý bol o 20 rokov starší (svadba sa uskutočnila 13. marca 1958). Toto manželstvo trvalo približne dva roky (rozviedli sa v júni 1960). Jej druhým svadobným pokusom bol Bob Westhof, mladý americký sukničkár a zdanlivý keramik. Tento zväzok vydržal asi rok (svadba sa konala 10. januára 1962 a v roku 1963 sa rozviedli). Z tohto vzťahu vzišlo i dieťa – Denis. Po manželských skúsenostiach sa vybrala inou cestou – vytrvala v lesbickom mileneckom vzťahu s módnou návrhárkou Peggy Roche a milencom Bernardom Frankom – ženatým esejistom, ktorý bol posadnutý čítaním a jedením. Svoju nekonvenčnú rodinu rozšírila o Annicku Geille, redaktorku Playboy magazínu, ktorá o nej napísala článok.
Zbožňovala cestovanie a veľakrát ju v USA videli s Trumanom Capotem, či s Avou Gardnerovou. 14. apríla 1957, keď riadila svoje športové auto Aston-Martin, spôsobila dopravnú nehodu a na istý čas sa ocitla v bezvedomí. Utrpela mnohonásobné zlomeniny hlavy, hrudníka a brucha. Odvtedy bojovala so závislosťou na liekoch a drogách. Milovala šoférovanie a veľakrát navštívila Monte Carlo, aby sa pri hraní v kasínach zrelaxovala. Všetky jej biografie obsahujú informáciu o tom, ako vyhrala veľké množstvo peňazí v kasíne, ako jazdila na drahých autách a užívala si nočný život na Côte d´Azur, no Sagan nezabudla písať ďalšie romány. Françoise Saganová sa stala ikonou úspechu vo Francúzsku.
90. roky boli pre Saganovú v znamení závislosti na drogách. Dlhodobo užívala tabletky, amfetamíny, kokaín, morfium a alkohol.
O tom, že Saganovej zdravotný stav nebol celkom dobrý, sa svet dozvedel v roku 2000. O dva roky na to bola obvinená z krátenia daní, ale vďaka bývalému prezidentovi Françoisovi Mitterrandovi dostala len podmienečný rozsudok.
Koncom života sa ocitla opustená a bez luxusu, na ktorý bola zvyknutá. 24. septembra 2004 zomrela vo veku 69 rokov na pľúcnu embóliu v Équemauville - Calvados. Na jej vlastnú žiadosť boli jej pozostatky spálené v rodnom Cajarcu.
Prezident Jacques Chirac po smrti spisovateľky povedal: „Bola vedúcou postavou svojej generácie a pomohla zlepšiť postavenie žien vo Francúzsku. S jej odchodom Francúzsko stráca jednu z najlepších a najcitlivejších autoriek. S citom a bystrosťou odhaľovala ducha a vášne ľudského srdca[1].“
V roku 2010 založil Saganovej syn Denis Westhoff literárnu cenu "Le prix Françoise-Sagan".
Literárna tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Jej prvý román – Dobrý deň, smútok, bol publikovaný v roku 1954, keď mala 18 rokov. Jej debut zaznamenal okamžitý a medzinárodný úspech. V tejto knihe hrá hlavnú postavu Cécile – 17-ročné dievča, ktoré je vychovávané iba otcom, znamenitým svetákom.
Hrdinami jej kníh sú členovia a členky zlatej mládeže bojujúci s dezilúziou. Až do roku 1998 bola aktívnou autorkou, ktorá napísala veľa diel. Mnoho jej diel bolo sfilmovaných. Stroho dodržiavala štýl francúzskeho psychologického románu, dokonca i keď v tom čase bol v obľube iný štýl – nový román. Jej postavy majú často v konverzáciách existenciálny podtón. Jej tvorba sa neobmedzovala len na romány, divadelné hry a autobiografiu, ale rovnako tak obsahovala i texty piesní a filmové scenáre.
V 60. rokoch sa Sagan vo väčšej miere venovala písaniu hier, ktoré boli skutočne skvelé v dialógoch, avšak nezaznamenali nadmerný úspech. Napokon svoju kariéru najväčšmi rozvíjala ako románopiskyňa.
Najlepšie vystihuje jej metódu písania tento jej citát: "Písanie je otázka nachádzania určitého rytmu. Prirovnávam to k džezovému rytmu. Veľká časť života je druh rytmického postupu s troma notami..." Françoise Sagan
Politické angažovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Françoise Sagan nebola členkou žiadnej politickej strany, no rada sa vyjadrovala podpisovaním manifestov a petícií. Podľa vlastných slov bola ľavičiarka. Podpísala Manifest 121, ktorý deklaroval právo Alžírska na nezávislosť a Manifest 343 žien, ktoré hlasujú za právo na potrat. Ako mladá 25-ročná žena išla na Kubu a napísala z cesty reportáž, ktorá mala vplyv na názory parížskej inteligencie na komunizmus. Po Manifeste o Alžírsku poškodila explózia vidiecky majetok jej rodiny, ktorú zavinila francúzska tajná armáda OAS.
Prívlastky
[upraviť | upraviť zdroj]François Mauriac ju nazval „Le charmant petit monstre“ (šarmantná príšerka), novinári zas „Coco Chanel francúzskej literatúry“.
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]Romány
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
V týchto a ďalších románoch sa prejavuje jej vzťah ku francúzskemu psychologickému románu. Príbehy mladých žien s existenciálnym postojom k životu plynú s typickou francúzskou kultivovanosťou, no obvykle končia v bezvýchodiskovej situácii. Povahy Parížaniek, ktoré dusia v sebe svoje smútky a pocity porážky, aby odišli ako dámy zo životov mužov, sú Saganovej evergreenom. Spisovateľka buduje na základoch existencializmu psychologickú mapu ženskej duše.
V roku 1978 jej vychádza prvý román, v ktorom reaguje na politickú situáciu:
Novely
[upraviť | upraviť zdroj]- Hodvábne oči (Des yeux de soi)
- Modré papradie (Les Fougères bleues)
- Dom Raquel Vega (La maison de Raquel Vega)
- Scénická hudba (Musique de scène)
Dramatická tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Filmové scenáre
[upraviť | upraviť zdroj]- Landru, réžia Claude Chabrol, 1963
- Bál grófa d´Orgel, réžia Marc Allégret, podľa románu Raymonda Radigueta, 1970
- Ešte jedna zima, réžia a scenár F. Sagan
- Borgiovci alebo zlatá krv,TV-film, co-scenár, 1977
- Les fougères bleues, Modré papradie, 1977, vlastný scenár a réžia
- Sagan, 2008, film o jej živote, réžia Diane Kurys
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Sarah Bernhardt: Neutíchajúci smiech, Sarah Bernhard, Le Rire incassable, 1987
Hudobné texty
[upraviť | upraviť zdroj]- Text „Sans vous aimer“ (Bez lásky k vám) - šansón Juliette Gréco
- FS napísala pre Gréco ešte ďalšie tri texty.
Autobiografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Mes meillheurs souvenirs, 1984, Gallimard, memoáre o ľuďoch, ktorých mala rada a o príjemných veciach v jej živote[2]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Prix du Brigadier, 1960, za hru Zámok vo Švédsku
- Prix d´Albert de Monaco za celé dielo, 1985
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Citácia F. Mitterranda [online]. [Cit. 2010-05-20]. Dostupné online. Archivované 2021-10-16 z originálu.
- ↑ Avec mon meilleur souvenir
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Sagan à toute allure - Marie-Dominique Lelièvre, vydavateľ Denoël, Paríž, 2008, 343 strán, ISBN 978-2207256947
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Françoise Sagan na anglickej Wikipédii a Françoise Sagan na francúzskej Wikipédii.
- Gallica - texty Saganovej a o Saganovej
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
- Biografia FS v N.Y.Times
- Citáty a bonmoty
- Článok o živote FS v magazíne "Lire"
- F.Saganová v Encyclopaedia Britannica
- F. Saganová v Le dictionaire Larousse
- Podrobný biografický článok o F. Saganovej Archivované 2012-01-05 na Wayback Machine