Francisco Ximenes de Texada
| Francisco Ximenes de Texada | ||||||||
| princ a veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
 | ||||||||
| 69. Veľmajster Maltézskeho rádu | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 28. januára 1773 – 9. novembra 1775 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 13. október 1703 Funes, Navarrské kráľovstvo | |||||||
| Úmrtie | 9. november 1775 (72 rokov) Neapol, Taliansko | |||||||
| Národnosť | španielska | |||||||
| Vierovyznanie | katolík | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Francisco Ximenes de Texada (multimediálne súbory) | |||||||
Fra' Francisco Ximenes de Texada (* 13. október 1703, Funes, Navarrské kráľovstvo – † 9. november 1775, Neapol) bol španielsky rytier aragónskeho jazyka a v rokoch 1773 až 1775 aj 69. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).[1]
Do úradu nastúpil 28. januára 1773 po smrti jeho predchodcu Manuela Pinta da Fonseca. Ximenes bol známy prísnym a arogantným vystupovaním, ktorým si nezískal maltských poddaných ani rytierov. Zvolený bol v čase, keď financie rádu boli vyčerpané v dôsledku extravagantnej vlády Pinta. Ximenes stál pred nezávideniahodnou úlohou doplniť národnú kasu. V snahe generovať príjmy znížil vládne platy, čo vyvolalo rozsiahle protesty medzi obyvateľstvom.[2]
Veľmajster sa pokúsil riešiť nedostatok potravy dočasným zákazom lovu divých králikov. Cieľom bolo umožniť populácii králikov rásť a poskytnúť výdatný zdroj cenovo dostupného mäsa. Toto rozhodnutie však nahnevalo miestnych farmárov, ktorí sa obávali, že tak prídu o úrodu. Ximenes nakoniec súhlasil s vyňatím určitých území zo zákazu, no spor vznikol, keď maltský biskup Giovanni Carmine Pellerano rozšíril výnimku na pozemky vo vlastníctve duchovenstva. To viedlo k napätiu medzi Ximenesom a duchovenstvom, čo malo za následok, že niektorí kňazi požiadali neapolského kráľa, aby zbavil moci veľmajstra. Ximenes popravil vodcov povstania a ukázal ich hlavy na St. James Cavalier.
Pred prijatím odpovede vypukla na Malte vzbura známa ako Povstanie kňazov. Viedol to Don Gaetano Mannarino a ďalší členovia maltského kléru, ktorí neboli spokojní s Ximenesovou politikou a riadením. Povstalci 29. septembra 1775 dobyli pevnosť St. James Cavalier a Pevnosť St. Elmo, čo prinútilo Ximenesa, aby rýchlo vyslal vojakov na obranu St. James Cavalier. Po vypuknutí povstania Ximénes zvolal Štátnu radu, aby situáciu riešila. Rada vyslala generálneho vikára, aby si vypočul požiadavky rebelov, ktorí súhlasili s rokovaním. Po ďalších hrozbách zo strany rebelov sa však Rád rozhodol znovu dobyť pevnosť sv. Elma a pevnosť sv. James sa krátko nato vzdala.
Po týchto udalostiach sa Ximenes zaviazal dodržiavať privilégiá maltského ľudu. Cítil však, že je potrebné poslať správu obyvateľom. Zatkol a popravil vodcov povstania, pričom ich hlavy vystavil na hrotoch v pevnosti St. James Cavalier. Mannarino bol ušetrený popravy, ale bol uväznený na doživotie, aby ho neskôr prepustili Francúzi.
Búrlivé panovanie veľmajstra Francisca Ximenesa de Texada sa skončilo jeho smrťou 9. novembra 1775. Jeho dedičstvo bolo poznačené jeho tvrdou vládou a bol uložený na odpočinok v neoznačenom hrobe v krypte Konkatedrály svätého Jána, na ktorú ľudia, ktorým kedysi vládol, do značnej miery zabudli.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PORTER, Whitworth. Deed of King Philip and Queen Mary of England, restoring the Order of St. John in England: dated 2nd April 1557. (Translated from the original Latin.). Cambridge : Cambridge University Press. Dostupné online. S. 479–483.
- ↑ Grand Master Francisco Ximenes de Texada | Order of Malta - Western Association [online]. 2024-04-10, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ History – 1773 – 1775 Francisco Ximenez de Texada – Coins of Malta [online]. [Cit. 2025-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francisco Ximenes de Texada