Preskočiť na obsah

František, vojvoda bavorský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František, vojvoda bavorský
šľachtic, pretendent bavorského trónu
František, vojvoda bavorský
Narodenie14. júl 1933 (91 rokov)
Bavorsko, Mníchov
Alma materLudwig-Maximilians-Universität München a Universität Zürich
Odkazy
Webstránkahaus-bayern.com
CommonsSpolupracuj na Commons František, vojvoda bavorský

Jeho Kráľovská Výsosť František Bonaventura Adalbert Maria, vojvoda bavorský (narodený 14. júla 1933 v Mníchove ako Franz Bonaventura Maria Adalbert, Prinz von Bayern),[1] s plným šľachtickým titulom Jeho kráľovská Výsosť, vojvoda bavorský.[2] František je Hlavou rodu Wittelsbachovcov, bývalej vládnucej rodiny v bavorskom kráľovstve. Jeho meno bolo pri narodení bolo Prinz von Bayern. V roku 1997 po smrti svojho otca sa jeho priezvisko zmenilo na zmenil sviatok na Herzog von Bayern (vojvoda bavorský).[3] František je pravnukom posledného bavorského kráľa Ľudovíta III., ktorý bol zosadený v roku 1918. Je tiež potomkom anglického kráľa Karola I. a tým pádom je medzi jakobitmi pokladaný za dediča rodu Stuartovcov a právoplatným vládcom Anglicka, Škótska a Írska, hoci on sám sa tohto práva nedomáha. Jakobiti boli priaznivci britského stuartovského panovníka Jakuba II., ktorému chceli po zosadení znovu pomôcť na tróny krajín Anglicka, Škótska a Írska. Neskôr pomáhali aj jeho synovi princovi Jakubovi Františkovi Stuartovi a vnukovi Karlovi Eduardovi Stuartovi. Slovo jakobita je odvodené z latinského Jacobus – Jakub.[3]

Erb bavorských kráľov

Život

[upraviť | upraviť zdroj]
Palác Nymphenburg, pohľad zo zámockého parku

František sa narodil v Mníchove ako najstarší syn vojvodu Albrechta (*1905 – †1996) a jeho prvej ženy, grófky Márie Draškovičovej z Trakoštjanu, ktorá pochádzala z chorvátskej šľachtickej rodiny. Keďže Wittelsbachovci boli odporcovia nacistického režimu v Nemecku, v roku 1939 vzal Františkov otec svoju rodinu do Maďarska. Štyri roky žili v Budapešti a potom sa koncom roka 1943 presťahovali na hrad Sárvár. V marci 1944 okupovalo nacistické Nemecko Maďarsko a 6. októbra 1944 bola celá rodina vrátane Františka uväznená. Boli poslaní do niekoľkých nacistických koncentračných táborov vrátane Oranienburgu a Dachau. Na konci apríla 1945 boli oslobodení americkou armádou. Po vojne získal František vysokoškolské vzdelanie v Benediktínskom opátstve v Ettalu. Potom študoval biznis manažment na univerzite v Mníchove a v Zürichu. František si v sebe rozvinul vášeň zbierať súčasné moderné umenie. Obrazy a grafiky z jeho súkromnej zbierky má natrvalo vypožičané mníchovská Pinakotéka a takto sú sprístupnené verejnosti. Svoju rozsiahlu súkromnú knižnicu venovanú umeniu 20. a 21. storočia venoval v roku 2009 mníchovskému Centrálnemu inštitútu pre dejiny umenia (Zentralinstitut für Kunstgeschichte). Vojvoda František je členom Medzinárodnej rady Múzea moderného umenia v New Yorku. Podľa nemeckého práva nie je v súčasnosti možné v Nemecku oficiálne používať kráľovské tituly, avšak môžu byť používané ako súčasť priezviska. František žije v apartmáne v Nymphenburskom paláci v Mníchove, bývalej letnej rezidencii bavorských kráľov. Vojvoda František je členom senátu mníchovskej univerzity a čestným členom Bavorskej akadémie vedy a humanitných štúdií. Zastáva veľa čestných funkcií v občianskych i náboženských organizáciách v Bavorsku.[3] Vojvoda František sa nikdy neoženil. Po jeho smrti sa jeho funkcie Hlavy rodu Wittelsbachovcov presunú na jeho brata, princa Maxa, bavorského vojvodu.

Titul

[upraviť | upraviť zdroj]

Vojvodov plný titul znie: „Jeho Kráľovská Výsosť František, vojvoda bavorský, franský a švábsky, gróf rýnsky.“ Podľa tradície František však neprevzal vyšší titul kráľa.[3]

Patronát

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slovensko Slovensko: Medzinárodný projekt obnovy sochy sv. Jána Nepomuckého v Divine. Projekt začal v roku 2016 generálnou obnovou pamiatky, ktorá bola zrealizovaná pod záštitou Veľvyslanectva Nemeckej Spolkovej republiky na Slovensku.[4] Sochu na novom podstavci, tentoraz vychádzajúceho z analógie tvorby neskorého baroka, v piatok 2. júna 2017 odhalil Joachim Bleicker, veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku spolu so starostom Diviny Emilom Molkom a autorom projektu.[5] Následne ju požehnal Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup.[6][7] Projekt sa vďaka patrónom a donorom stal medzinárodným. K príležitosti požehnania a odhalenia sochy vznikla aj odborná publikácia Príbeh svätojánsky, Socha svätého Jána Nepomuckého v Divine.[8]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Dynastické rady a vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Wittelsbachovci: Rad sv. Huberta (Orden des Heiligen Hubertus), veľmajster[9]
  • Wittelsbachovci: Domáci kráľovský bavorský rytiersky rad sv. Juraja (Königlich Bayerischer Haus-Ritter-Orden vom Heiligen Georg), veľmajster[10]
  • Wittelsbachovci: Vojenský rad Maxa Jozefa (Militär-Max-Joseph-Orden), veľmajster[10]
  • Wittelsbachovci: Záslužný rad bavorskej koruny (Verdienstorden der Bayerischen Krone), veľmajster[10]
  • Wittelsbachovci: Dámsky rad Terézie (Theresienorden), veľmajster[10]
  • Wittelsbachovci: Dámsky rad Alžbety (Elisabethorden), veľmajster[10]
  • Rad sv. Huberta, kolana veľmajstra
    Rad sv. Huberta, kolana veľmajstra
  • Rad sv. Juraja
    Rad sv. Juraja
  • Vojenský rad Maxa Josefa, hviezda
    Vojenský rad Maxa Josefa, hviezda
  • Záslužný rad bavorskej koruny
    Záslužný rad bavorskej koruny
  • Dámsky rad Terézie
    Dámsky rad Terézie

Štátne vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]

Ostatné dynastické rady

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ THEROFF, Paul. Bavaria [online]. www.angelfire.com, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online.
  2. ↑ Bürgerservice-Portal | Portal ServiceAKDB [online]. www.buergerserviceportal.de, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online. (po nemecky)
  3. ↑ a b c d SOBOLA, Marek (ed.). Príbeh svätojánsky, Socha sv. Jána Nepomuckého v Divine / The Story of St. John, Statue of St. John of Nepomuk in Divina / ដំណើររឿងរបស់ St. John, រូបចម្លាក់ St. John Nepomuk នៅក្រុង Divina / Die Johannisgeschichte, Die Staute des hl. Johannes Nepomuk in Divina / Историята на св. Ян, Статуята на св. Ян Непомуцки в Дивина. prvé. vyd. Žilina : Servare et Manere, o. z. a Kysucké múzeum v Čadci, 2017. ISBN 978-80-972614-3-6. S. 80.
  4. ↑ V Divine zachránili sochu s neobyčajným príbehom | Žilinský večerník [online]. www.zilinskyvecernik.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
  5. ↑ Večerník súčasťou národnej kultúrnej pamiatky | Žilinský večerník [online]. www.zilinskyvecernik.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
  6. ↑ V malej dedine v srdci Európy postavili most komunikácie a priateľstva – Žilinská diecéza – Rímskokatolícka cirkeva [online]. www.dcza.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
  7. ↑ WWW.TKKBS.SK. Biskup Galis požehnal obnovenú sochu sv. Jána Nepomuckého v Divine [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
  8. ↑ Príbeh svätojánsky. Socha sv. Jána Nepomuckého v Divine [online]. eshop.kysuckemuzeum.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
  9. ↑ a b The Descendants of Queen Mary IV and III [online]. www.jacobite.ca, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d e LOBKOWICZ, František. Encyklopedie řádů a vyznamenání. Druhé. vyd. Praha : LIBRI, 1999. ISBN 80-901579-9-8. S. 46.
  11. ↑ a b www.bundespraesident.de: Der Bundespräsident / Terminkalender / Ordensverleihung an Franz Herzog von Bayern [online]. www.bundespraesident.de, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online. (po nemecky)
  12. ↑ Fotografia vojvodu bavorského v plášti Rádu božieho hrobu [online]. [Cit. 2018-01-05]. Dostupné online. Archivované 2017-09-17 z originálu.
  13. ↑ Verleihung des Verdienstordens von Rumänien an Herzog Franz von Bayern | BOTSCHAFT VON RUMÄNIEN in der Bundesrepublik Deutschland [online]. berlin.mae.ro, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online. (po nemecky)
  14. ↑ Knights of the Golden Fleece [online]. www.antiquesatoz.com, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=František,_vojvoda_bavorský&oldid=7849338“