Preskočiť na obsah

František Albert Libra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Albert Libra
Český architekt
Dielo
Osobné informácie
Narodenie8. apríl 1891
Úmrtie3. júl 1958 (67 rokov)
Odkazy
Spolupracuj na Commons František Albert Libra
(multimediálne súbory na commons)

František Albert Libra (* 8. apríl 1891, Herálec, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko – † 3. jún 1958, Praha, Česko-Slovensko, dnes Česko) bol jedným z významných českých architektov na prelome 19. a 20. storočia.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 8. apríla 1891 v Herálci. Architektúru študoval na českej (1910 – 1913) a nemeckej (1913 – 1916) technike v Prahe. V rokoch 1916 – 1920 bojoval v armáde a v roku 1920 ukončil vysokoškolské štúdium prerušené vojnou. Od roku 1921 kedy pôsobí ako samostatný architekt, absolvoval mnohé študijné cesty po Európe. Mal široké kultúrne záujmy, aktívne sa venoval hre na violončelo, zaujímal sa o históriu a filozofiu, spolupracoval s autoklubom RČS. Množstvo jeho prác bolo vystavených na medzinárodných výstavách v Prahe, Bruseli, Paríži, kde získal striebornú medailu. V rokoch 1948 – 1952 bol zamestnancom Stavoprojekte a v rokoch 1952 – 1958 v Energoprojekte V Prahe. Vydal monografiu svojich prác vo Viedni 1934. Bol členom Masarykovej akad. Práce, Klubu architektov v Prahe a International Housing and Town Planning Corporation. Umrel 3. júna 1958 v Prahe.

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

František Albert Libra patril k popredným českým funkcionalistickým architektom. Množstvo jeho súťažných projektov (okolo 50) a najmä realizovaných stavieb svedčia o jeho mimoriadnom talente a usilovnosti. Obsiahol široké spektrum architektonickej tvorby – urbanizmu, obytné budovy, peňažné a liečebné ústavy, jasle a materské školy, kúpaliská, priemyselné stavby, interiéry, ale aj plagáty a drobný dizajn. Jeho budovy sa vyznačujú dokonalým prevádzkovým riešením a kultivovaným architektonickým výrazom. Najmä jeho najväčšia a najznámejšia realizácia – areál sanatória pre liečbu TBC vo Vyšných Hágoch – patrí k najlepším a najcitlivejším funkcionalistickým stavbám tridsiatych rokov minulého storočia.

Diela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1923 – Regulačné plány pražského Barrandova (bol neskôr upravený) a Bertramky (1925), plány Rakovníka (1928), Nitry (1928), Příbram (1930)
  • 1924 – 1925 – Banícke kolónie rodinných domčekov v Jiřetíne, Kopistoch, Bíline, Trnovanoch a v Hornom Lome pri Moste, pripomínajúce anglické záhradné mestá
  • 1925 – 1928 – obytné domy pre štátnych zamestnancov v Prahe-Vršoviciach
  • 1927 – 1931 – družstevné rodinné domy v Prahe-Vinohradoch a Strašniciach
  • 1928 – Funkcionalistická transformačná stanica v Prahe na Jeruzalemskej ul.
    • Funkcionalistická päťposchodová transformačná stanica s jedným podzemným podlažím a štyrmi nadzemnými. Zvislé nosné konštrukcie stavby sú stenové. Prízemie je riešené ako konštrukčný dvojtrakt, od druhého podlažia má stavba okrem priestoru schodiska len jeden konštrukčný aj dispozičný trakt. Nosná konštrukcia je dimenzovaná na vysoké zaťaženie. Stropy nesie hustá sieť vysokých železobetónových trámov, ktoré dávajú priestoru charakteristickú atmosféru priemyselnej stavby. Okrem halových priestorov je pre stavbu charakteristické taktiež trojramenné železobetónové schodisko v osi uličnej fasády. Bočnej fasáde dominuje trojpodlažná predsadená stena s výraznými pásmi horizontálnych oceľových nokien. Predsadená fasáda slúžila k prirodzenému vetraniu priestoru trafostanice. Hlavnú hmotu z vonkajšku dosť zložito priestorovo členeného objektu tvorí trojpodlažný kubus. Tu sú vo všetkých podlažiach umiestnené haly s bočnou chodbou, prepojené na strane schodiskom. K tomuto objektu sa pripája jednopodlažný kubus zhruba štvorcového pôdorysu a vystupujúce krídlo zvýšenej prízemnej haly. Vstup do objektu je z východnej strany. Trojosá fasáda má v strede rizalit lemovaný lizénami. Na prízemí sa nachádza portál s masívnou markízou, schodiskový priestor je po výške presklenný. Bočnú severnú fasádu členia tri pásové okná, v prízemí sú štyri kovové vráta a rampa. Strohé pôsobenie tejto fasády doplňovala kinetická svetelná plastika Zdeňka Pešánka prevedená v konštruktivistickom duchu, ktorá bola neskôr odstránená. Plastika patrila k dobovým pražským atrakciám.
  • 1927 – 1928 – sporiteľne v Lounoch, 1929 – v Chrudimi, 1930 – v Rakovníku, 1931 – v Rokycanoch, 1938 – v Kutnej Hore
  • 1927 – obchodná škola a škola pre ženské povolania v Rakovníku, okresný úrad, keramická továreň
  • 1930 – Urnový háj (1931) vrátane pamätníka bratov Burianovcov (1928)
  • 1931 – Kúpaliská v Rakovníku, 1932 – v Rokycanoch, 1933 – v Heřmanovom Městci
  • 1930 – 1936 – Obytné domy s malými bytmi v Prahe-Krči, U nových domů (pri všetkých spolupráca J. Kan)
  • 1932 – 1938 – Obytné domy v Prahe – Pankrác, na Budejovickej ulici (1931) a Humpoleckej ulici
  • 1933 – 1938 – Sanatórium pre liečbu TBC vo Vyšných Hágoch, Vysoké Tatry (súťaž 1932, realizácia 1933 – 1938, spolupráca J. Kan)
    • Toto dielo je príkladom toho ako sa exportovali pražské avantgardné myšlienky i pražský centralizmus. Dielo bolo výsledkom vypísanej súťaže, ktorá sa uskutočnila v roku 1932. Cieľom bolo navrhnúť sanatórium pre 400 pacientov. Išlo o sociálne pozitívny projekt a súčasne o viacfunkčný komplex, v ktorom sa dal dobre realizovať ideál moderny – rozčlenenie funkcií. Návrh architektov F.A. Libru a Jiřího Kana, ktorý sa nakoniec uskutočnil (bol konzultovaný lekárom Svatoplukom Basařom), pozostáva z mohutného a dlhého symetrického hlavného bloku. Na severnú stranu má pripojené štyri krátke priečne krídla a v strede dlhšie vstupné krídlo. Komplex stavali v rokoch 1934 – 1938 a má okrem hlavného bloku ešte dvanásť servisných objektov, vrátane obytných domov pre zamestnancov na južnom okraji areálu. Nerealizoval sa hotel pre návštevníkov a veľká ubytovňa pre zamestnancov. Hodnotenie objektu kolíše medzi úžasom priaznivcov funkcionalizmu voči veľkoryso modernému a rozsiahlemu gestu, až po dešpekt tých, ktorí zdôrazňujú konflikt s prostredím a ľudskou mierkou.
  • 1934 – 1936 – Obytný dom s predajňou kožušín Praha-Vinohrady, Londýnska 81
  • 1935 – Ústredná sociálna poisťovňa, dnes sídlo Českej správy sociálneho zabezpečenia, Praha-Smíchov, Křížová čp. 2883 (spolupráca J. Kan)
    • Nachádza sa tu unikátny kartotečný blok, umiestnený uprostred veľkej dvorany. Mohutnú hradbu ktorú navrhol F. Ludwig tvoria dve kartotéky postavené oproti sebe, majú dĺžku cez 50 m, hĺbku 3 m a výšku 8 m. blok obsahuje 9000 trojmetrových zásuviek. Konštrukciu dodali Vítkovické železiarne. Zariadenie bolo obsluhované až do roku 2002, kedy evidencia prešla na digitálny systém. Obsluha prebiehala pomocou 9 žeriavov – výťahov pojazdných v horizontálnom a vertikálnom smere. Každý žeriav má tri elektromotory – pre zdvíhanie a spúšťanie kancelárskeho stolu s úradníkom, pre pohyb vľavo a vpravo a pre vysúvanie zásuviek.
  • 1937 – Vila riaditeľa A. Grossmanna, Praha – Hlubočrepy, Barrandovská 29
  • 1937 – Továrenská budova firmy Hydroxygen, Praha-Hlubočepy (v roku 1989 zaradená do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok)
    • Továreň Hydroxygen pozostáva z prízemnej haly osvetlenej svetlíkmi a prevýšeného dvojpodlažného priestoru v severnej časti, kde bol umiestený vyvíjač s plynojemom a technologická galéria. Továreň bola pôdorysne členená tak, aby jej dispozičné usporiadanie plne vyhovovalo zložitým prevádzkovým a bezpečnostným nárokom na výrobu zváracieho plynu. Hladko omietnutej budove kompozične dominuje jej zadný trakt so zaobleným nárožím, ktoré obtáčajú dve rímsy. Dole je umiestnený zadný vchod krytý masívnou markízou. Dnes sa v tomto traktu nachádzajú moderné kancelárie. Vstup do objektu je okolo expedičnej rampy, nenápadný hlavný vchod kryje ďalšia masívna markíza. Celý areál objektu ukazuje ako dobre vedel F. A. Libra s hmotou objektu zaobchádzať.
  • 1938 – 1939 – Továrenská budova švédskeho koncernu AGA na výrobu kyslíka a dissous plynu, Praha-Vysočany, Kolbenova 38
    • Areál na výrobu disusplynu, pozostával z piatich objektov. Uprostred rozsiahlej parcely stála izolovane budova disusplynárne. Budova bola stenová, všetky miestnosti mali stropné svetlíky a stropy boli kvôli nebezpečenstvu výbuchu ľahké drevené. Plniareň mala oceľové nosné stĺpy, rovnako ako rampa na odvoz fliaš. Budova kyslikárne mala podobnú konštrukciu, nehrozilo však nebezpečiu výbuchu a mohla tu byť umiestnená tiež trafostanica, prístupná zvláštnym vchodom z ulice. V zadnej časti dvora bolo skladište a chladiaca veža. Administratívna budova obrátená do ulice má znaky reprezentatívne funkcionalistické kancelárske a obytné budovy: charakteristické pásové okná, krakorcovito vyložené podlažie a oceľové stĺpy nesúce samostatné schodisko. V suteréne budovy bola kotolňa, na prízemí miestnosti pre styk s odberateľmi a výstavná sieň, na prvom poschodí kancelárie a na druhom poschodí byt riaditeľa. Dvorné krídlo obsahovalo byty zamestnancov a garáže, na prízemí hygienické zariadenia a jedáleň. Administratívna a obytná časť bola od továrenského dvora oddelená záhradnou pergolou.
  • 1947 – závodná kuchyňa a jedáleň, Libeč pri Trutnove (1947)
  • 1947 – 1948 – jasle v Úpici, Prahe-Kbeloch, Pardubiciach, Strakoniciach, Plzni, Ústí nad Labem
  • 1953 – 1956 – administratívna budova Energovodu, Gorazdova 24, roh Resslovej ul. v Prahe (s J. Jakubom)
  • 1955 – 1957 – architektonická spolupráca na elektrárni Tisová

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=František_Albert_Libra&oldid=7705006“