František II. (Lotrinsko)

	František II. Lotrinský
	Vojvoda lotrinský, barský a gróf z Vaudemont
Panovanie
Dynastia	Lotrinskí
Panovanie	25. november – 1. december 1625
Predchodca	Nikola Lotrinská
Nástupca	Karol IV. Lotrinský
Biografické údaje
Narodenie	27. február 1572; Nancy, Francúzske kráľovstvo
Úmrtie	14. október 1632 (60 rokov); Badonviller, Francúzske kráľovstvo
Rodina
Manželka	Kristína zo Salmu
Potomstvo	Karol; Henrieta; Mikuláš František; Margaréta
Otec	Karol III. Lotrinský
Matka	Klaudia Francúzska (1547 – 1575)
Odkazy
	František II.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Francúzsky portál; Biografický portál

František II. Lotrinský (François II de Lorraine, * 27. február 1572, Nancy – † 14. október 1632, Badonviller) bol tretí syn vojvodu Karola III. Lotrinského a jeho manželky Klaudie Francúzskej. Bol známy ako gróf z Vaudémontu. Na popud svojho syna a spoluvojvodu Karola IV. Lotrinského sa dal nakrátko vyhlásiť vojvodom lotrinským a barským (21. až 25. november 1625).

Život

František sa narodil v Nancy ako najmladší z troch synov Karola III., vojvodu lotrinského, a jeho manželky Klaudie Francúzskej, dcéry francúzskeho kráľa Henricha II.

Ako vnuk francúzskeho kráľa Henricha II. a Kataríny Medicejskej bol spriaznený s rodmi Valois a Guise. Ako princ lotrinský bol švagrom kurfirsta Maximiliána I. Bavorského a toskánskeho veľkovojvodu Ferdinanda I. Medicejského. Pri vedomí slabín svojho dediča menoval otec Františka generálnym miestodržiteľom pri vojvodských stavoch v čase svojich ciest do Francúzska v roku 1594, keď rokoval o mieri s francúzskym kráľom Henrichom IV. Vďaka mieru s Francúzskom sa mladý princ stal guvernérom a generálnym miestodržiteľom francúzskeho kráľa v mestách Toul a Verdun, fakticky pod francúzskym protektorátom od roku 1552.

Nakrátko pôsobil ako generalissimus v Benátskej republike. Vtedy sa neúspešne uchádzal o ruku Márie Medicejskej, netere toskánskeho veľkovojvodu (neskôr sa vydala za Henricha IV.). Od septembra do októbra 1606 bol František v zastúpení svojho otca na diplomatickej misii v Anglicku.

Roku 1608 zomrel vojvoda Karol III., zanechal trón najstaršiemu synovi Henrichovi II. V tom istom roku sa narodila Nikola Lotrinská, prvé životaschopné Henrichovo dieťa. František a jeho potomkovia tým prestali byť dedičmi oboch vojvodských stolcov. Už aj tak mocný kráľ Francúzska zamýšľal vydať budúcu lotrinskú a barskú vojvodkyňu za svojho syna, budúceho Ľudovíta XIII, čím by sa Lotrinsko a Barrois prirodzene a legitímne pripojili k francúzskej korune. Kráľ Henrich bol zavraždený v roku 1610, jeho vdova Mária Medicejská (o ktorú sa František predtým márne uchádzal) sa stala regentkou a väzbu na Lotrinsko vymenila za spojenectvo so Španielskom.

František si prial, aby sa budúca vojvodkyňa vydala za jeho najstaršieho syna, prvého následníka v mužskej línii. Vojvoda Henrich II. však chcel svoju trinásťročnú dcéru vydať za svojho favorita Louisa de Guisa, nadaného baróna z Ancerville. Napriek jeho početným prednostiam príbuzenstva s lotrinským rodom narazila táto voľba na odpor vojvodskej rodiny, vysokej lotrinskej šľachty a celého dvora; ľavobočiek zosnulého kardinála de Guisa predsa len nebol legitímnym princom.

V roku 1621, znesvárený s bratom a túžiaci ukázať svoje rozčarovanie celej Európe, gróf vaudémontský s rodinou opustil vojvodstvo a zveril sa do ochrany cisára. Vstúpil do cisárskeho vojska, aby bojoval s nemeckými protestantmi. Jeho najstarší syn Karol sa vo veku iba šestnástich rokov vyznamenal v bitke na Bielej hore.

Obaja bratia uzavreli dohodu: vojvodova dcéra sa vydala za svojho bratranca Karola a vojvodov favorit si vzal Františkovu dcéru Henrietu, ktorá dostala ako veno kniežatstvo phalsbursko-lixheimské.

Vojvoda Henrich II. zomrel dňa 31. júla 1624 a keďže nezanechal syna, ustanovil svoju následníčku dcéru Nikolu Lotrinskú, vydanú za Karola z Vaudémontu, najstaršieho Františkovho syna, a upresnil, že Karolova moc pochádza od jeho ženy. Z sobáša mala vzísť nová dynastia, rod lotrinsko-vaudémontský; dedič však nebol na obzore.

Tak začala vláda dvoch spoluvládcov, šestnásťročnej vojvodkyne a jej dvadsaťročného manžela. Vladárka podpisovala dekréty, jej manžel ich kontrasignoval. Mince mali na líci obraz vojvodkyne, na rube zas ten vojvodov. Táto situácia však dráždila čulého mladíka, nezmiereného s rolou princa túžiaceho vládnuť samostatne. Otec František sa teda rozhodol, že mu pomôže splniť prianie.

Hodila sa k tomu závet Františkovho pradeda, vojvodu Reného II. z roku 1506, podľa ktorej boli obidve vojvodstvá dedičné iba v mužskom potomstve (tento sálsky zákon pre vojvodstvo Lotrinské zodpovedal tradícii panstva Svätej ríše, z ktorej pochádzalo; v Barskom vojvodstve došlo už dvakrát k ženskému následníctvu). Henrich a jeho žena Margaréta však zanechali iba dcéry. Súdny dvor vojvodstva, naklonený vaudémontskému grófovi, uznal pravosť listiny a princ František sa tak škode svojej netere stal vierohodným dedičom oboch vojvodstiev.

V novembri 1625 František z Vaudémontu na základe uvedeného závetu Reného II. vzniesol nárok na obe vojvodstvá. Lotrinské generálne stavy uznali nárok za oprávnený. Vojvodkyňa Nikola a vojvoda Karol abdikovali a František z Vaudémontu sa 21. novembra 1625 stal vojvodom. Presídlil zo Salmu do Nancy a využil situáciu na zaplatenie svojich dlhov z vojvodskej pokladne. Päť dní nato abdikoval v prospech svojho syna, ktorý sa tak stal vojvodom Karolom IV.

Ten toho využil na odlúčenie od manželky Nikoly a bez úspechu sa usiloval, aby pápež manželstvo zrušil. Nakoniec zašiel tak ďaleko, že vyhlásil krst Nikoly neplatným a kňaza, ktorý ju krstil, obvinil z čarodejníctva a nechal ho upáliť zaživa.

František, ktorý v roku 1627 ovdovel, sa potom venoval správe svojich grófstiev Vaudémont a Salm. Roku 1632 však intrigy a nešťastná zahraničná politika jeho syna, proti cisárovi Ferdinandovi II., viedli k invázii vojsk mocného francúzskeho suseda do oboch vojvodstiev a ich okupácia trvala do konca storočia. Obyvateľstvo nesmierne trpelo pustošením počas tridsaťročnej vojny.

V tom istom roku niekdajší vojvoda lotrinský a barský, gróf vaudémontský, markíz z Hattonchattel, gróf zo Salmu a zo Chaligny, barón z Viviers, Ruppe, Brandeburgu, Turquesteinu a Monthureux-sur-Saône, zosnul ticho na svojom zámku v Bazése. Vo svojej záveti uviedol, že „nikdy netúžil nosiť na tomto svete korunu.“

Iný jeho syn Mikuláš František (z Vaudémontu, Lotrinský), biskup a kardinál v Toul v rokoch 1624 – 1634, sa v januári až apríli 1634 stal vojvodom lotrinským a barským, keď po francúzskej okupácii abdikoval Karol IV.

Manželstvo a potomkovia

Pôvodným zámerom Františka bol sobáš s Máriou Medicejskou, ku ktorému ale nakoniec nedošlo. Namiesto toho sa 12. marca 1597 oženil s veľmi bohatou šľachtičnou Kristínou zo Salmu. Mal s ňou niekoľko detí: