František Imrecze
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| František Imrecze | |
| bývalý prezident finančnej správy Slovenskej republiky | |
 | |
| Narodenie | 5. apríl 1972 (52 rokov) |
|---|---|
| Alma mater | Ekonomická univerzita v Bratislave |
Ing. František Imrecze (* 5. apríl 1972)[1] je slovenský ekonóm. Od roku 2012 do októbra 2018 bol prezidentom finančnej správy Slovenskej republiky. Dňa 19.9.2018 oznámil rezignáciu z funkcie k októbru.[2]
Dňa 9. februára 2023 v Pezinku (TASR) – Exšéf finančnej správy (FS) František Imrecze dostal za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Okrem iného aj peňažný trest vo výške 202.000 eur, v prípade jeho nezaplatenia náhradný trojročný trest väzenia.
Minulosť
[upraviť | upraviť zdroj]František Imrecze vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Pracoval na manažérskych pozíciách v oblasti informačných technológií a telekomunikačného sektora. Pôsobil napríklad v spoločnosti Oracle Slovensko, v T-Mobile Slovensko bol obchodným riaditeľom. Do funkcie prezidenta finančnej správy nastúpil z pozície generálneho riaditeľa SAP Slovensko s.r.o. v máji 2012.
Finančnú správu prevzal po parlamentných voľbách v roku 2012, ktoré vyhrala politická strana SMER-SD . František Imrecze naštartoval modernizáciu finančnej správy zavedením informačných systémov,.
Finančná správa urobila za pôsobenia Františka Imreczeho veľký pokrok aj v oblasti proklientskych opatrení. Zjednodušila komunikáciu daňovníkov s inštitúciou, zaviedla efektívne call centrum a vybudovala úzku spoluprácu s profesnými organizáciami, ktoré sa dnes zúčastňujú na rozhodovacom procese finančnej správy. Medzinárodne rešpektovanými sú najmä opatrenia, ktoré finančná správa zaviedla v oblasti boja proti daňovým podvodom, ako napr. daňová kobra, kontrolný výkaz DPH, systém kontrolných známok (ISKZ), virtuálna registračná pokladnica (VRP).[chýba zdroj]
Dňa 9.2.2023 exšéf finančnej správy František Imrecze dostal za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou lehotou päť rokov. Okrem iného aj peňažný trest vo výške 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia náhradný trojročný trest väzenia.
Vo štvrtok o tom na verejnom zasadnutí rozhodla sudkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, keď schválila v mierne modifikovanej podobe dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry a Imreczem. Rozhodnutie je právoplatné.
Dostal tiež šesťročný zákaz činnosti vo verejnej správe. Nemôže sa stretávať s osobami, ktoré figurujú v stíhaných skutkoch, a kontaktovať ich. Raz ročne sa musí v skúšobnej lehote zúčastniť na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vedenom ŠTS pre korupčné trestné činy. Nariadený má aj probačný a mediačný dohľad.
Činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]František Imrecze bol prezidentom finančnej správy. Finančná správa je orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Jej poslaním je výber daní a cla s cieľom zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu SR a EÚ.
František Imrecze viedol finančnú správu od roku 2012, o jeho prípadoch písal aj zavraždený novinár Ján Kuciak. Pod jeho vedením prešla daňová časť finančnej správy na nový informačný systém finančnej správy. ISFS-SD nahradil zastaraný systém, ktorý fungoval ešte od 90-tych rokov minulého storočia. Kritizovali ho za nevyšetrenie Bašternáka, kamarátstvo s Výbohom, informačný systém za 60 miliónov, ktorý nefungoval.
Finančná správa pod jeho vedením čelila obvineniam zo zvláštneho pôsobenia. V roku 2014 rozprášil vyšetrovací tím, ktorý riešil podozrenia z fiktívnych obchodov vo firme Ladislava Bašternáka.
Tridsiatka vyšetrovateľov na Kriminálnom úrade Finančnej správy tak musela ukončiť svoje vyšetrovanie Bašternáka. Dôvod: reorganizácia.
Média na to upozornil interným listom daniarov anonym. Imrecze tento krok obhajoval tým, že žiadnemu z vyšetrovateľov nebol odňatý vyšetrovací spis.
Na jeseň 2017 musel ako prezident finančnej správy vysvetľovať, ako došlo k úniku daňových informácií týkajúcich sa firmy vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Citlivé dokumenty z účtovníctva spoločnosti KTAG totiž skončili vo viacerých médiách. Prezident Kiska vtedy podozrieval z úniku finančnú správu.
Osudnými sa mu nakoniec stali podozrenia z únikov na cle. Európsky úrad boja proti podvodom, OLAF, totiž pri vyšetrovaní dovozu textilu a obuvi z Číny do Európskej únie odhalil colné podvody v celkovej hodnote 2,2 miliárd eur. Približne 300 miliónov eur sa malo týkať tovaru vstupujúceho do Únie práve cez Slovensko. Imrecze síce argumentoval tým, že za všetkým sú nové pravidlá, ktoré OLAF zaviedol a problémy nemá len Slovensko, funkciu však nakoniec položil. Urobil tak spontánne na zasadnutí finančného výboru v septembri minulého roka. Zaskočil tým aj vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra. Z čela finančnej správy odišiel k 1. októbru 2018.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vzdelanie:
- 1990 – 1995 – Ekonomická univerzita v Bratislave - Obchodná fakulta
Pracovné skúsenosti:
- 2012 – 2018 – Finančné riaditeľstvo SR, prezident finančnej správy
- 2006 – 2012 – SAP Slovensko s.r.o., generálny riaditeľ
- 2002 – 2006 – T-Mobile Slovensko, a.s., výkonný riaditeľ divízie predaja
- 1999 – 2002 – Oracle Slovensko s.r.o., Senior Account Manager, Banking & Finance
- 1997 – 1999 – APP Slovakia s.r.o., riaditeľ kompetenčného centra - Industry & Commerce
- od 2021 obvinený a trestne stíhaný v kauze Daniari
- 2023 odsúdený za korupciu v Pezinku súdom po dohode o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry a Imreczem.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ http://www.investujeme.sk/financnu-spravu-povedie-frantisek-imrecze/
- ↑ KERN, Miro. Šéf finančnej správy Imrecze končí. Grafy ukazujú, že colné podvody sa vrátili. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-09-19. Dostupné online [cit. 2020-06-30]. ISSN 1339-844X.