Frazeologický plán jazyka
Frazeologický plán jazyka je
- Podľa niektorých frazeologických koncepcií jeden z celkom osobitných plánov jazykovej výstavby, ktorý je súvzťažný najmä s lexikálnym plánom (niekedy sa dokonca chápe ako nadstavba nad lexikálnym plánom) a so syntaktickým plánom. Jeho osobitné vydeľovanie vychádza zo zisteného faktu (univerzálie), že nijaký prirodzený jazyk neexistuje bez frazeológie, že bohatú frazeológiu majú aj jazyky, ktoré majú napr. veľmi chudobnú morfológiu, limitovaný syntaktický plán atď.
- Podľa niektorých novších teórií organická a s lexikou komplementárna zložka spoločného lexikálno-frazeologického plánu jazyka. Takéto chápanie frazeologického plánu podporujú paralelné, ba v mnohom spoločné paradigmatické vzťahy medzi lexémami a frazémami (napr. isté synonymické rady sa utvárajú aj z lexém aj z frazém, do antonymických dvojíc sa tiež niekedy spájajú lexémy s frazémami). Pri jednom aj druhom chápaní frazeologického plánu je podstatné, že sa vidia jeho vzťahy k lexikálnemu plánu (nápadná blízkosť lexém a frazém), ale zároveň sa evidujú aj zreteľné rozdiely medzi jednotkami obidvoch plánov.
Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.