Friedrich Carl von Savigny
| Friedrich Carl von Savigny | |
| nemecký právny vedec, zakladateľ historickoprávnej školy | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 21. február 1779 |
| Frankfurt nad Mohanom, Svätá ríša rímska | |
| Úmrtie | 25. október 1861 (82 rokov) |
| Berlín, Pruské kráľovstvo | |
| Národnosť | nemecká |
| Alma mater | univerzity v Göttingene a Marburgu |
| Zamestnanie | univerzitný profesor |
| Rodičia | Christian Carl Ludwig von Savigny (1726 – 1791) a Henriette Philippine Groosová (1743 – 1792) |
| Súrodenci | 12 súrodencov |
| Manželka | 1803 Kunigunde (Gunda) Brentanová (1780 – 1863) |
| Deti | 5 synov a 1 dcéra |
| Dielo | |
| Žánre | právnická literatúra, vedecká literatúra |
| Obdobie | 19. storočie |
| Témy | právo (rímske právo, učené rímske právo), právne dejiny, držba, záväzkové právo |
| Literárne hnutie | historickoprávna škola, právna romanistika |
| Debut | Das Recht des Besitzes. Eine civilistische Abhandlung (1803, 7. vyd.: 1865) |
| Významné práce | Vom Beruf unserer Zeit für Gesetzgebung und Rechtswissenschaft. (1814, 3. vyd.: 1840); Geschichte des römischen Rechts im Mittelalter, 7 Bd. (1. vyd.:1815 až 1831); System des heutigen römischen Rechts, 8 Bd. (1840 až 1849); Das Obligationenrecht als Theil des heutigen römischen Rechts, 2 Bd. (1851, 1853) |
| Ovplyvnil | |
| Odkazy | |
 | Friedrich Carl von Savigny (multimediálne súbory na commons) |
Friedrich Carl von Savigny (* 21. február 1779, Frankfurt nad Mohanom – † 25. október 1861, Berlín) bol nemecký právny vedec a právny historik (romanista), člen Pruskej štátnej rady a pruský minister pre revíziu zákonov (1842 – 1848). Tradične býva považovaný za zakladateľa historickoprávnej školy[1], modernej právnej vedy a celkovo za jedného z najväčších znalcov práva v histórii. Okrem historického výskumu práva a právnej civilistiky ovplyvnil výrazne aj medzinárodné právo súkromné.[2][3]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal zo šľachtickej rodiny, ktorá emigrovala z Lotrinska do Nemecka. V mladosti osirel. Študoval na univerzitách v Göttingene a Marburgu, kde v roku 1800 získal diplom a ihneď sa dal na učiteľskú dráhu. Bohatstvo a spoločenské postavenie po rodičoch mu umožnilo venovať všetok svoj značný talent vedeckej práci. Už v roku 1803 si vybudoval vedeckú reputáciu vďaka knihe Das Recht des Besitzes (slov. Právo držby). V roku 1808 odišiel ako profesor rímskeho práva pôsobiť na univerzitu v Landshute v Bavorsku a v roku 1810 bol pozvaný na novú univerzitu v Berlíne, kde sa čoskoro stal jedným z najznámejších a najvplyvnejších členov fakulty. Učil tam po zvyšok svojej kariéry.[2] V roku 1842 ho jeho bývalý študent, pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV., vymenoval za štátneho ministra pre revíziu zákonov. Podieľal sa na početných legislatívnych návrhoch, z ktorých niektoré boli realizované až po jeho funkčnom období. Zomrel v roku 1861 v Berlíne.[3]
Dielo (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Das Recht des Besitzes. Eine civilistische Abhandlung (1803, 7. vyd.: 1865)
- Verbesserungen und Zusätze zur ersten Ausgabe der Abhandlung vom Besitz (1806)
- Vom Beruf unserer Zeit für Gesetzgebung und Rechtswissenschaft. (1814, 3. vyd.: 1840)
- Geschichte des römischen Rechts im Mittelalter, 7 Bd. (1. vyd.: 1815 až 1831)
- System des heutigen römischen Rechts, 8 Bd. (1840 až 1849)
- Vermischte Schriften (1850)
- Das Obligationenrecht als Theil des heutigen römischen Rechts, 2 Bd. (1851, 1853)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ historickoprávna škola. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 6. His – Im. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2010. Dostupné online. ISBN 978-80-970350-0-6. S. 17 – 18.
- ↑ a b Friedrich Karl von Savigny. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2024-11-22]. Dostupné online.
- ↑ a b NÖRR, Dieter. Savigny, Carl von. In: Neue Deutsche Biographie [online]. München: Deutsche Biographie, [cit. 2024-11-22]. S. 470 – 473. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Friedrich Carl von Savigny