Funkčné zónovanie
Funkčné zónovanie alebo funkčná segregácia alebo zónovanie je členenie územia mesta alebo širšieho priestoru na zóny, ktoré sú rozdielne svojou funkciou. Býva často prepojené so zjednodušením štruktúry mesta v územnom pláne na plochy, ktorým sú pridelené rôzne funkcie. Podľa Aténskej charty z roku 1933 sú štyri funkčne diferencované zóny, na ktoré sa prihliada pri plánovaní miest a bolo požadované ich oddelenie – bývanie, práca, rekreácia a doprava. Štvrtá funkcia spája navzájom prvé tri. Pri vytváraní funkčných zón treba prihliadať na prevádzkovú a priestorovú flexibilitu na urbanistickej úrovni.
Účinok funkčnej segregácie
[upraviť | upraviť zdroj]Je potrebné brať do úvahy ako ďaleko môže zájsť funkčné zónovanie – od absolútne čistého zónovania (monofunkčné obytné súbory, zóny práce, na zdokonalenie ktorých treba hľadať prostriedky pre narušenie jednotvárnosti a vytvorenie funkčne bohatšieho prostredia, vytvára takisto vysoké požiadavky na individuálnu a hromadnú dopravu a tým preťažuje komunikačný systém miest) až po zmiešané zóny (tie sú často príčinou hygienických nedostatkov mesta a zhoršenia životného prostredia). Napriek tomu výstavba funkčných zón prináša najúčinnejší a najjednoduchší spôsob eliminácie negatívnych vplyvov dopravy a výroby na životné prostredie územia mesta.
Ku konečnej formulácii funkčných zón
[upraviť | upraviť zdroj]Zadefinovaniu funkčných zón predchádzal v 19. storočí rast miest, s ktorým boli spojené urbanistické problémy a krízové situácie veľkomiest. Mnoho významných architektov vypracovalo urbanistické návrhy, teórie a štúdie na riešenie fungujúceho veľkomesta.
- Mesto budúcnosti, Theodor Fritsche, 1896 – ako jeden z prvých okrem iného navrhuje vytváranie satelitných miest, stavbu spoločných kolektorov, viacúrovňovú dopravu, zelené pásy od okraja mesta až k centru a hlavne oddelenie priemyslu od bývania zelenými pásmi.
- Mesto budúcnosti, Eugène Hénard, 1910
- Futuristicé mesto Sant`Elli, Antonio Sant’Elia, 1914
- Vežové domy, August Perret, 1905
- Mesto pre 3 milióny obyvateľov, Le Corbusier, Pier Jeanneret, 1992
- Žiariace mesto, Le Corbusier, začiatok 30. rokov
- Teória veľkomesta od Ludwiga Hilberseimera, 1925
- Radiálne mesto, Richard J. Neutry, 1928
- Vertikálne mesto, André Lurcata, 1930
Určitým typom funkčného zónovania boli návrhy radiálneho mesta, ktorého výseky boli venované rôznym funkciám. S takýmto riešením prišli návrhy:
- Ideálne mesto budúcnosti, Adolf Rading, 1924
- Vzorové mesto, A. T. Edwards, 1930
- Netreba zabudnúť na teóriu pásového mesta od N. A. Miljutina, 1930, kde uplatnil zásady dôslednej funkčnej segregácie a zaistenie jednoduchých funkčných vzťahov. Mesto rozdelil na základné funkčné zóny – pásma – pásmo železnice, pásmo výroby, zelené izolačné pásmo, obytné pásmo s fukciou spoločenskou, obytnou a výchovnou, pásmo rekreácie, záhradnícke pásmo. Dodes sa stretávame v riešeniach urbanistov s prvkami Miljutinovho pásového mesta.
Definovanie funkčných zón
[upraviť | upraviť zdroj]Téme funkčného mesta sa venovala Aténska charta z roku 1933, ktorá bola zhrnutím projektov 33 vybraných miest, diskusií k nim a konečných zásad funkčného delenia, na IV. Kongrese CIAM.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Marhold, K.: Sídla. Urbanistická typologie II, Praha, Edičné stredisko ČVUT, 1991
- Voženílek, J.: Vývoj urbanizmu, Praha, Edičné stredisko ČVUT, 1990
- Kavan, J.: Zonálne štruktúry, Bratislava, STU, 1984
- Hrůza, J.: Slovník soudobého urbanizmu, Praha, ODEON, 1977
- Hrůza, J.: Teorie města, Praha, Nakladatelství československé akademie věd, 1965