Preskočiť na obsah

Fuzáčovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fuzáčovité

Fuzáč alpský
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cerambycidae
Latreille, 1802
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Fuzáčovité (staršie: fúzačovité[1], fúzači[2], tesárici[2], zastarano: dlhorohí[3]; lat. Cerambycidae, zastarano: Longicornia[4][5][4]) je veľmi početná čeľaď prevažne veľkých chrobákov, žijúcich hlavne na dreve.

Súčasné slovenské rodové mená rodov tejto čeľade vyskytujúcich sa na Slovensku sú fuzáč (staršie fúzač; napr. pre rody Cerambyx, Rhagium, Rutpela, Aromia, Rosalia, Pyrrhidium, Hylotrupes, Xylotrechus, Plagionotus, Lamia, Ergates, Spondylis, Tetropium, Stictoleptura, Pseudogarotina, Morimus, Aegosoma) a vrzúnik (napr. pre rody Acanthocinus, Monochamus, Mesosa, Leiopus, Saperda, Oberea, Tetrops)[6]. Staršie (zhruba do 60. rokov) boli pomenovania jednotlivých rodov neujasnené, u niektorých autorov sa napríklad v rámci tejto čeľade rozlišovali slovenské názvy fuzáč (rody Cerambyx, Rhagium, Strictoleptura, Acanthocinus), zamatovec (rod Rosalia), vrzúň (rod Aegosoma), fuzáň (rod Morimus)[7] a u iných autorov sa väčšina rodov z tejto čeľade (podľa vzoru češtiny) volala tesárik.

Z vyše 22 000 druhov žije na území Slovenska asi 230. Hojné sú napr. fuzáč obyčajný (Stictoleptura (=Corymbia, = Leptura) rubra), fuzáč škvrnitý (Rutpela (= Strangalia) maculata) a i. Väčšia časť fuzáčov sú vzácne druhy, ktoré nie sú škodlivé pre lesníctvo, ale si zasluhujú ochranu: fuzáč zavalitý (Ergates faber), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), fuzáč pižmový (Aromia moschata), fuzáč alpský (Rosalia alpina), karpatský endemit fuzáč zemolezový (Pseudogaurotina excellens) a ďalšie.

Viaceré druhy sú boreomontánne – v horských lesoch sa veľmi zriedka vyskytujú Tragosoma depsarium, Cornumutilla quadrivittata, Pachyta lamed a Brachyta (= Evodinus) interrogationis. Všetky citované druhy sú chránené! Na stepných biotopoch žijú bezkrídle fuzáče z rodu Dorcadion, najbežnejší je D. pedestre. Majú pontomediteránne rozšírenie a (na rozdiel od väčšiny fuzáčov) sa vyvíjajú v drevnatejúcich podzemkoch bylín.

  1. MADLEN, J. Návrh slovenského názvoslovia chrobákov (pokračovanie). In. Čs. term. časopis 3 1965 [1] S. 181
  2. a b tesárici. In: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 263
  3. Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 167
  4. a b POKORNY, Alois. Nazorny prirodopis vsechtri risi (Nazorny prirodopis zivocisstva). [s.l.] : Tempsky, 1870. 296 s. S. 156.
  5. [2]
  6. Veľká kniha živočíchov. S. 144
  7. STANĚK, J. V. Veľký obrazový atlas zviera. 1965. S. 140 a nasl. (preklad: Juraj Blicha, terminológia: Oskar Ferianc)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]