Preskočiť na obsah

Gül Baba (opereta)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Gül Baba je opereta, ktorú napísal Jenő Huszka. Premiéra sa konala 9. decembra 1905. Libreto napísal Ferenc Martos. Opereta mala veľký úspech. V roku 1956 bola sfilmovaná pod názvom Gábor diák (režisér: László Kalmár).

Dej operety je založený na historickej osobe osmanského derviša a básnika menom Gül Baba zo 16. storočia, ktorého prezývali Otec ruží. Jeho hrobka sa v Budapešti zachovala dodnes.

I. dejstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Študent Gábor a cigán Mujko sa vkradnú do mešity, aby sa stretli s Leilou, ktorej chce Gábor vyznať lásku. Odtrhne pre ňu jednu ružu zo záhrady. Je chytený a odvedú ho k Ali pašovi, ktorý je Leiliným nápadníkom. Za odtrhnutie sa udeľuje trest smrti. Posledná žiadosť Gábora je, aby sa ešte mohol stretnúť s Leilou.

II. dejstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Gábor si získava Gül Babove sympatie a ten vyprosí preňho u pašu milosť. Paša súhlasí pod podmienkou, že Leila bude jeho ženou. Gábor sa neovládne a zaútočí na pašu nožíkom. To už je priveľká trúfalosť, ktorá musí byť potrestaná.

Gül Baba sa stále snaží zachrániť Gábora. So sebazaprením zničí celé rozárium a pašovi nahovorí, že je to dielo Alaha, ktorý takto prejavuje svoj hnev na nespravodlivý trest pre Gábora.

III. dejstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Paša sa zľakne a Gábora aj Leilu radšej prepustí. Gül Babovi je smutno za ružami, ale mladí zaľúbenci mu povedia, že za jeho dobrosrdečnosť budú celé generácie zaľúbencov chodiť s úctou k jeho hrobu aby naň položili ružu…