Gărbavijat most (Charmanli)
| Gărbavijat most | |
 pohľad na most z juhovýchodu | |
| Iné názvy | Kamenen most |
|---|---|
| Základné údaje | |
| Štát |  Bulharsko |
| Mesto | Charmanli |
| Premosťuje | staré koryto rieky Charmanlijska reka |
| Začiatok výstavby | 1584 |
| Koniec výstavby | 1585 |
| Otvorený | 1585 |
| Súradnice | 41°55′55″S 25°53′59″V / 41,932057°S 25,899828°VSúradnice: 41°55′55″S 25°53′59″V / 41,932057°S 25,899828°V |
| Parametre | |
| Materiál | kameň |
| Dĺžka | 104 metrov |
| Max. rozpätie | 20,20 metra |
| Šírka | 6 metrov |
| Poloha | |
  Poloha v rámci Bulharska
| |
| Commons | Gărbavijat most |
Gărbavijat most (bulh. Гърбавият мост, doslova Hrbatý most),[1][2][3][4][5] alebo Kamenen most (bulh. Каменен мост – Kamenný most)[2] je historický most nad starým korytom rieky Charmanlijska reka, ktorý sa nachádza v meste Charmanli v Chaskovskej oblasti v južnom Bulharsku. Pochádza z druhej polovice 16. storočia, z čias Osmanskej ríše.[6][3][5]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky[2][1] miestneho významu.[2]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Gărbavijat most sa nachádza pri vstupe do centrálnej časti mesta Charmanli[2][3] za budovami historického múzea a okresného súdu.[3] Preklenuje bývalé koryto rieky Charmanlijska reka (kedysi Uludere). V súčasnosti už rieka pod mostom nepreteká, keďže jej tok bol v minulosti odklonený. Dôvodom bol (nakoniec nikdy neuskutočnený) projekt, v rámci ktorého malo byť pod mostom vybudované umelé rekreačné jazero.[5]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Most nechal postaviť Siaviuš paša, veľkovezír osmanského sultána Murada III. a správca tamojšej oblasti.[6] Postavený bol poblíž staršieho karavanserailu, pričom slúžil karavánam putujúcim po obchodnej ceste medzi dnešným Plovdivom a Istanbulom.[3]
Výstavba mostu sa podľa zápiskov pútnikov začala v priebehu roku 1584.[6] Dokončený a sprístupnený bol most niekedy v roku 1585,[6][1][3][4] čo vyplýva zo spomínaných zápiskov[6] a zo staviteľského nápisu na moste. Nápis spomína dokončenie stavby v roku 993 hidžry, teda v roku 1585 podľa islamského kalendára.[6][3] V blízkosti mostu a karavanserailu bol neskôr postavený celý komplex, ktorý pozostával z mešity, medresy, imaretu a kúpeľov. Pri tomto komplexe neskôr vznikla osada, ktorá sa vyvinula do dnešného mesta Charmanli.[6]
Počas rusko-tureckej osloboditeľskej vojny prebehla pri moste kľúčová bitka, ktorá viedla k oslobodeniu mesta Charmanli.[3]
V roku 1927 bola stavba mostu zapísaná ako národná starožitnosť do zoznamu kultúrnych pamiatok.[2] V roku 1960 získal most štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[2]
V roku 2021 prebehli na moste reštauračné práce.[4]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Kamenný most v Charmanli je jednou z veľkých stavieb postavených za čias Osmanskej ríše na bývalej rímskej ceste Via Diagonalis.[6]
Most je postavený z opracovaných kamenných blokov, ktoré sú spojené maltou. Na niektorých miestach sú z dôvodu väčšej stability kamenné bloky spojené železnými skobami, ktoré sú v bloku zaliate olovom.[6]
Most je dlhý 104 metrov a má celkovo šesť mostných oblúkov rôznych veľkostí, pričom centrálny hlavný oblúk je široký 20,20 metra.[6] Šírka mostu dosahuje 6 metrov.[3] Na horizontálnej osi mostu dochádza k zlomu, pričom celý most tak pôsobí ako dva mosty, ktoré boli priložené k sebe a rozdeľuje tak most na dve čast. Prvá väčšia časť je charakteristická hlavným širokým centrálnym mostným oblúkom, stélou, pyramídovým zakončením mostu vo vrchnej časti a dvoma malými postrannými mostnými oblúkmi s polkruhovým ukončením, ktoré sú široké 2,17 a 2,20 metra. Časť mostu za zlomom pôsobí ako nadvädzujúci malý dvojoblúkový most s takmer totožnými mostnými oblúkmi, ktoré sú široké 6,35 a 6,40 metra.[6]
Stéla
[upraviť | upraviť zdroj]
Podobne ako na starom kamennom moste v Svilengrade, aj na charmanlijskom kamennom moste sa nachádza parapet so stélou, na ktorej je vyrytý staviteľský nápis. Stéla sa nachádza v južnej časti mostu a má rozmery 2,25 x 0,75 metra. Nápis je reliéfový, je zhotovený technikou siulius dželisi a rozložený na troch riadkoch, ktoré rozdeľujú jednotlivé strofy.[6] Nápis[6] v osmanskej turečtine[3] bol prekladaný niekoľkokrát, pričom najúplnejší a najpresnejší preklad pochádza od Ivana Dobreva. Celý text nápisu znie v preklade do slovenčiny:[6]
- 1. riadok: Sláva Bohu! Širokej duši sultánovej, ktorý dovolil, aby sa nad charmanlijskou vodou postavila arkáda podobná nebeskému oblúku. Keď postavil v Charmanli v mene Boha vysoký most, s dobrou vôľou zbavil starostí pri putovaní chudáka aj boháča.
- 2. riadok: Svet je jeden most, cez ktorý vedie cesta sultána aj derviša. Na tejto ceste nachádzajú dary, s ktorými sa dostanú do blízkosti Boha.
- 3. riadok: Vidiac, že úsilie je ukončené, dobroprajúci vyhlásil dátum: V dobe Siaviuša pašu, v roku 993, bola dokončená výstavba tohto úžasného mostu.[6]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[2]
Rok vyhlásenia: 1927 (národná starožitnosť), 1960 (kultúrna pamiatka miestneho významu)[2]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota stavby, od roku 1970 aj historická hodnota stavby[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na most zo severovýchodu -
celkový pohľad na most zo západu -
pohľad na hlavnú časť mostu s centrálnym oblúkom z východu -
pohľad na menšiu severnú časť mostu za zlomom s dvomi mostnými oblúkmi -
pod hlavným mostným oblúkom -
na moste – dobre viditeľný je zlom rozdeľujúci most na dve časti -
pohľad na stélu so staviteľským nápisom v osmanskej turečtine -
detailný pohľad na jeden z menších mostných oblúkov -
detailný pohľad na jeden z malých postranných mostných oblúkov -
detail výzdoby mostu -
detail vrcholovej časti mostu -
detail vnútrajšku jedného z malých postranných mostných oblúkov
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 12. UNI – JA. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-34-0. S. 4619.
- ↑ a b c d e f g h i j Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Хасково [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j Гърбавия мост в Харманли, България [online]. rila.ws, 2021-01-27, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c ЗАПОЧНА РЕСТАВРАЦИЯТА НА ГЪРБАВИЯ МОСТ В ХАРМАНЛИ [online]. harmanli.bg, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c АЛЕКСАНДРОВА, Калина. Везир дал живота си за мост над Марица [online]. standartnews.com, 2015-03-20, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o ANTONOV, Aleksandăr. Kamennite mostove v Bălgarija XV – XX vek. Sofia : Universitetsko izdatelstvo "Sv. Kliment Ochridski", 2018. 340 s. ISBN 978-954-07-4144-4. S. 31 – 36.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gărbavijat most (Charmanli)
