Preskočiť na obsah

Gabriel Attal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gabriel Attal
Gabriel Attal
Gabriel Attal, podpis
Premiér Francúzska
V úrade
9. január 2024 – 5. september 2024
PrezidentEmmanuel Macron
Predchodca Élisabeth Borneová Michel Barnier Nástupca
Minister národného školstva a mládeže
V úrade
20. júl 2023 – 9. január 2024
PremiérÉlisabeth Borneová
Minister verejnej činnosti a účtov
V úrade
20. máj 2022 – 20. júl 2023
PremiérÉlisabeth Borneová
Hovorca vlády
V úrade
6. júl 2020 – 20. máj 2022
PremiérJean Castex
Štátny tajomník ministra národného školstva a mládeže
V úrade
16. október 2018 – 6. júl 2020
PremiérÉdouard Philippe
Hovorca La République En Marche
V úrade
4. január 2018 – 16. október 2018
Člen Národného zhromaždenia za 10. okrsok Hauts-de-Seine
V úrade
21. jún 2017 – 16. január 2018
Biografické údaje
Rodné menoGabriel Nissim Attal
Narodenie16. marec 1989 (35 rokov)
Clamart, Francúzsko
Politická stranaRE (od 2016)
PS (2006-2016)
Alma materInstitut d’études politiques de Paris
Rodina
Partner
Odkazy
Gabriel Attal na https://www.vanves.fr/elected/attal-gabriel/ gouv.fr
Spolupracuj na CommonsGabriel Attal
(multimediálne súbory)

Gabriel Nissim Attal de Couriss (* 16. marec 1989, Clamart, Francúzsko) je francúzsky politik, ktorý bol v roku 2024 premiérom Francúzska.

Po zvolení do Národného zhromaždenia v júni 2017 za stranu Renesancia (vtedy La République en marche!) stúpal Attal rýchlo na politických pozíciách; v roku 2018 sa stal mladším tajomníkom ministerstva školstva a mládeže, čím sa stal najmladšou osobou vo francúzskej vláde; v roku 2020 bol hovorcom vlády, v roku 2022 ministrom verejnej činnosti a účtov a ministrom školstva a mládeže v roku 2023.

Dňa 9. januára 2024 bol Attal vymenovaný francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, aby nahradil premiérku Élisabeth Borneovú na poste francúzskeho premiéra. Vo veku 34 rokov sa stal najmladším človekom a prvým otvoreným homosexuálom vo funkcii francúzskeho premiéra, ako aj deviatou otvorene LGBT osobou a zároveň najmladšou osobou, ktorá v súčasnosti zastáva funkciu hlavy štátu alebo vlády na svete.[1] 5. septembra 2024, po jeho rezignácii 16. júla, ho na úrade predsedu vlády nahradil Michel Barnier.

Attal je jedným z najpopulárnejších politikov vo Francúzsku a francúzske médiá špekulovali, že by mohol byť potenciálnym kandidátom na francúzske prezidentské voľby v roku 2027.

Raný život a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Attal sa narodil 16. marca 1989 v Clamarte v Île-de-France. Vyrastal s tromi sestrami v 13. a 14. parížskom obvode. Jeho otec Yves Attal bol právnik a filmový producent spolovice tuniského židovského pôvodu (z otcovskej strany) a spolovice alsaského židovského pôvodu (z materskej strany). Attalova matka, Marie de Couriss, mala francúzsky a grécko-ruský pôvod a pracovala ako zamestnankyňa filmovej produkčnej spoločnosti.[2][3] Attal bol vychovaný podľa matkinho náboženstva - ortodoxného kresťanstva.[4]

Attal navštevoval École alsacienne, exkluzívnu súkromnú školu v 6. parížskom obvode. V roku 2007 urobil maturitu (baccalauréat) so známkou výborný (Mention Très Bien).[5] V rokoch 2008 až 2011 pokračoval v štúdiu práva na Univerzite Panthéon-Assas a v roku 2012 získal titul magistra na Sciences Po. Školský rok 2009–2010 strávil aj prácou s Éricom de Chassey, riaditeľom Francúzskej akadémie v Ríme.[6]

Jeho politická aktivita začala, keď sa v roku 2006 zúčastnil na mládežníckych protestoch vo Francúzsku.[7] V roku 2007 nastúpil do Sciences Po a vytvoril výbor na podporu Íngrid Betancourtovej, francúzsko-kolumbijskej rukojemníčky zadržiavanej Revolučnými ozbrojenými silami Kulombie (FARC).[8]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Národný poradca a komunálny politik

[upraviť | upraviť zdroj]

Po stáži vo francúzskom Národnom zhromaždení s Marisol Touraine počas prezidentskej kampane v roku 2012 pracoval Attal päť rokov ako poradca ministra zdravotníctva, čo zahŕňalo spoluprácu s parlamentom a koncipovanie prejavov.[9]

V komunálnych voľbách v roku 2014 sa Attal umiestnil na piatom mieste kandidátky Socialistickej strany. Po rezignácii šéfa socialistickej listiny bol zvolený za jedného zo štyroch miestnych poslancov Socialistickej strany vo Vanves a prevzal vedenie opozície.[10]

Poslanec Národného zhromaždenia (2017-2018)

[upraviť | upraviť zdroj]

Attal bol zvolený do francúzskeho Národného zhromaždenia 18. júna 2017, zastupujúc 10. volebný obvod Hauts-de-Seine.[9][11]

Attal bol rýchlo považovaný za jedného z najtalentovanejších nových členov parlamentu, spolu s Amélie de Montchalin.[12] Ako poslanec Národného zhromaždenia sa stal členom Výboru pre kultúrne a vzdelávacie záležitosti, kde pôsobil ako tzv. bič skupiny La République en marche! (LREM).[13]

Attal bol v januári 2018 vymenovaný za predsedu LREM[14] a po zvolení Richarda Ferranda za predsedu Národného zhromaždenia v septembri toho roku kandidoval na jeho nasledovníka na poste prezidenta frakcie LREM, ale svojej kandidatúry sa deň pred voľbami vzdal, hoci bol považovaný za jedného z troch favoritov.[15] Neskôr podporil Rolanda Lescura.[16]

Minister vo vláde (2018 – 2024)

[upraviť | upraviť zdroj]
Attal v roku 2019

Dňa 16. októbra 2018 bol Attal vymenovaný za štátneho tajomníka ministerstva školstva a mládeže, ktoré viedol Jean-Michel Blanquer. Vo veku 29 rokov bol najmladším členom vlády v histórii Piatej republiky, o niekoľko mesiacov prekonal dovtedajší rekord Françoisa Baroina z roku 1995. Bol zodpovedný za otázky mládeže a zriadenie univerzálnej národnej služby.[17] Attal bol hovorcom vlády za premiéra Jeana Castexa v rokoch 2020 až 2022.[18] V máji 2022 sa Gabriel Attal stal ministrom verejnej činnosti a účtov vo vláde premiérky Élisabeth Borneovej.[19]

V júli 2023 bol Attal vymenovaný za ministra školstva a mládeže v rámci reorganizácie francúzskej vlády.[20] Vo veku 34 rokov sa stal najmladším človekom, ktorý zastával tento úrad v dejinách Piatej republiky.[21] V tejto pozícii oznámil zákaz abájov podľa „princípu sekularizmu“, čím rozšíril zákaz náboženských symbolov vo francúzskych verejných školách, ktoré už zahŕňali kresťanské kríže, židovské kipy a islamské závoje.[22][23]

Predseda vlády (2024)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po tom, ako Borneová 8. januára 2024 odstúpila z funkcie premiérky, mediálne zdroje oznámili, že Attal je favoritom na jej nasledovníka.[24] Jeho vymenovanie za predsedu vlády bolo oznámené 9. januára 2024. Vo veku 34 rokov sa stal najmladším človekom, ktorý zastával tento úrad vo Francúzsku a prvým otvoreným gayom.[25] Stal sa tiež najmladším človekom v súčasnosti na čele štátu alebo vlády na svete.

Attal, ktorému v dôsledku výsledkov parlamentných volieb z roku 2022 chýbala parlamentná väčšina, vytvoril menšinovú vládu, druhú od začiatku Macronovho pôsobenia ako prezidenta v druhom funkčnom období. Vymenoval kabinet, ktorý bol všeobecne označovaný ako najpravicovejší od nástupu Macrona do úradu, pričom viac ako polovica jeho vysokých ministrov predtým pochádzala z konzervatívnej strany Republikáni.[26]

Attal bol na začiatku svojho pôsobenia ako predseda vlády jeden z najpopulárnejších politikov vo Francúzsku.[27] Francúzske médiá špekulovali, že by mohol byť možným kandidátom na prezidentské voľby v roku 2027.[28]

9. júna 2024 vyhlásil prezident Emmanuel Macron po zlom výsledku jeho strany vo voľbách do Európskeho parlamentu predčasné voľby.[29] Napriek nesúhlasu s rozhodnutím prezidenta viedol Attal volebnú kampaň Macronovej koalície Ensemble. V prvom kole 1. júla sa koalícia umiestnila s 20% na treťom mieste za pravicovým Rassemblement national (RN) s 33,3% a ľavicovou alianciou Nový ľudový front (NFP) s 28%, čo znamenalo najhorší volebný výsledok pre vládnucu koalíciu od založenia Tretej francúzskej republiky v roku 1870. V druhom kole 7. júla získalo Ensemble 168 kresiel, menej ako NFP s 182 kreslami a viac ako RN so 143 kreslami.[30] Attal podal na ďalšie ráno rezignáciu, ktorú Macron odmietol, pričom ho požiadal, aby zostal a udržal stabilitu v krajine.[31] Macron 16. júla formálne prijal Attalovu rezignáciu, ale požiadal, aby do vymenovania nového premiéra viedol demisijnú vládu.[32] 5. septembra bol za premiéra vymenovaný Michel Barnier, čím sa skončilo Attalove pôsobenie v funkcií.[33]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2018 na Twitteri odhalil jeho sexuálnu orientáciu jeho bývalý spolužiak a právnik Juan Branco.[34] Attal v tom čase žil v civilnom zväzku so Stéphaneom Séjournéom.[35] Ich vzťah sa skončil v roku 2022.[4]

Keď obaja navštevovali École alsacienne, mal vzťah so speváčkou Joyce Jonathan,[36] ale Jonathan povedala, že tento vzťah bol len „vtip medzi nami“.[37]

Attal v televíznom rozhovore uviedol, že bol v škole vystavený homofóbnemu šikanovaniu.[4] Ako politik tiež opísal, že je terčom homofóbnych a antisemitských nenávistných prejavov na sociálnych sieťach.[38]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ TA3, televízia. Macron vybral nového francúzskeho premiéra. Attal nahradí Borneovú, ktorá rezignovala [online]. ta3, 2024-01-09, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.
  2. ↑ SIRAUD, Mathilde. Gabriel Attal, sur les traces de Macron ? [online]. Le Point, 2023-03-01, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  3. ↑ BANCAUD, Delphine. Qui est Gabriel Attal, le plus jeune membre d'un gouvernement de la Ve République? [online]. 20 minutes, 2018-10-16, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  4. ↑ a b c GOURY-LAFFONT, Victor. Who is Gabriel Attal, France’s new prime minister? [online]. POLITICO, 2024-01-09, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ FÉLICITATIONS GABRIEL ! [online]. linternaute, 2007, [cit. 2024-01-04]. Dostupné online. Archivované 2024-01-11 z originálu. (po francúzsky)
  6. ↑ BAUDAIS, Pierrick. Qui est Gabriel Attal, le futur porte-parole de la République en marche ? [online]. Ouest France, 2017-12-22, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  7. ↑ TELO, Laurent. Du Parti socialiste à La République en marche, la mue fulgurante de Gabriel Attal. Le Monde.fr, 2018-04-13. Dostupné online [cit. 2024-01-14]. (po francúzsky)
  8. ↑ JEUDY, Bruno. Gabriel Attal : "Le jour où je rencontre Ingrid Betancourt" [online]. Paris Match, 2018-08-20, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  9. ↑ a b Qui est Gabriel Attal, votre député (LREM) d’Issy-Vanves [online]. Le Parisien, 2017-06-19, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  10. ↑ PETITDEMANGE, Amélie. Gabriel Attal : un vingtenaire débarque dans le gouvernement [online]. Les Echos, 2018-10-16, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  11. ↑ Hauts-de-Seine (92) - 10ème circonscription [online]. Ministère de l’Intérieur et des Outre-mer, 2017-06-18, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. Archivované 2024-01-09 z originálu. (po francúzsky)
  12. ↑ LEMARIÉ, Alexandre. Gabriel Attal, secrétaire d’Etat auprès de Blanquer. Le Monde.fr, 2018-10-16. Dostupné online [cit. 2024-01-14]. (po francúzsky)
  13. ↑ VIGOUREUX, Caroline; BERTOLUS, Jean-Jérôme. Les whips, ces députés LREM de l’ombre au rôle stratégique [online]. l'Opinion, 2017-09-13, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  14. ↑ "Un honneur" : le député Gabriel Attal sera le porte-parole de LREM en janvier [online]. Franceinfo, 2017-12-20, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  15. ↑ SIRAUD, Mathilde. Présidence du groupe LaREM à l'Assemblée : Attal et Bonnell jettent l'éponge [online]. Le Figaro, 2018-09-17, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  16. ↑ BOICHOT, Loris. Qui sont les sept macronistes qui veulent diriger les députés LaREM après Ferrand ? [online]. Le Figaro, 2018-09-14, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  17. ↑ LEMARIÉ, Alexandre. Gabriel Attal, Secretary of State at Blanquer [online]. Le Monde, 16 October 2018, [cit. 2018-10-26]. Dostupné online. (po francúzsky)
  18. ↑ Gouvernement Castex en direct : Darmanin nommé ministre de l'intérieur, Dupond-Moretti garde des sceaux et Bachelot à la culture [online]. 2020-07-06, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  19. ↑ BOITEAU, Victor. Darmanin, Le Maire, Attal… Ces ministres qui remettent ça dans le gouvernement Borne [online]. Libération, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  20. ↑ CAULCUTT, Clea; KAYALI, LAURA. Macron sacks education, health ministers in mini-reshuffle [online]. POLITICO, 2023-07-20, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Gabriel Attal ministre de l’Éducation nationale, itinéraire d’un surdoué de la politique [online]. Le HuffPost, 2023-07-20, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  22. ↑ CHRISAFIS, Angelique. France to ban girls from wearing abayas in state schools. The Guardian, 2023-08-28. Dostupné online [cit. 2024-01-14]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  23. ↑ CAULCUTT, Clea. French education minister announces ban on Islamic dress in schools [online]. POLITICO, 2023-08-27, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ AKTUALITY.SK. Francúzska premiérka Elisabeth Borneová odstúpila z funkcie [online]. Aktuality.sk, 2024-01-08, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.
  25. ↑ WILLSHER, Kim. Who is Gabriel Attal, the French PM who climbed the ranks in record time?. The Guardian, 2024-01-09. Dostupné online [cit. 2024-01-14]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  26. ↑ CORNUDET, Cécile. Gouvernement Attal : le macronisme vire à droite [online]. Les Echos, 2024-01-11, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  27. ↑ Eyeing future, Macron breaks with tradition by picking popular PM [online]. France 24, 2024-01-10, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ Attal: the 'new Macron' at helm of French government [online]. France 24, 2024-01-09, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ AKTUALITY.SK. Francúzsko mieri k predčasným voľbám, prezident Macron rozpustil parlament [online]. Aktuality.sk, 2024-06-09, [cit. 2024-09-19]. Dostupné online.
  30. ↑ 2024 French elections: Map and chart of results. Le Monde, 2024-07-07. Dostupné online [cit. 2024-09-19]. (po anglicky)
  31. ↑ French election: Macron asks PM Gabriel Attal to stay on for now after election [online]. www.bbc.com, [cit. 2024-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ Macron accepts French PM Attal's resignation but asks him to stay as caretaker [online]. www.bbc.com, [cit. 2024-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ TANNO, Sophie. Michel Barnier named as new French prime minister [online]. CNN, 2024-09-05, [cit. 2024-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ Juan Branco a-t-il une "haine quasi-obsessionnelle" à l'endroit de Benjamin Griveaux ? [online]. France Inter, 2020-02-18, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  35. ↑ BISEAU, Grégoire. Stéphane Séjourné et Gabriel Attal, un couple au cœur du pouvoir. Le Monde.fr, 2021-10-31. Dostupné online [cit. 2024-01-14]. (po francúzsky)
  36. ↑ MÉDIA, Prisma. Gabriel Attal : son histoire d’amour avec une célèbre chanteuse - Gala [online]. Gala.fr, 2024-01-09, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  37. ↑ MÉDIA, Prisma. “C’est une blague entre nous” : Joyce Jonathan revient sur son histoire d’amour avec Gabriel Attal - Gala [online]. Gala.fr, 2023-06-30, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  38. ↑ SITBON, Shirli. Gabriel Attal: Barrage of antisemitic abuse for rising star of French politics [online]. www.thejc.com, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gabriel Attal na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gabriel_Attal&oldid=7915120“