Galéria F

Galéria F fungovala v Banskej Bystrici v rokoch 1980 – 1985 a potom ešte v cenzurovanom režime do roku 1990. Bola špecializovaná na fotografiu a grafický dizajn. Fungovala atypicky medzi tromi zakladajúcimi inštitúciami – banskobystrickým štúdiom Slovenskej televízie, Mestom Banská Bystrica a miestnym osvetovým strediskom. Pôsobila na ulici Obrancov mieru č. 3.

Vízia

Vznik Galérie F sprevádzalo presvedčenie o nutnej podpore postavenia stále sa len etablujúceho odboru fotografie medzi ostatnými odbormi umenia. V jej koncepcii dominovali tri programy: Sociálno-dokumentárna fotografia, prehľad po súčasných a historických trendoch fotografie a interakcia fotografie s grafickým dizajnom.

Činnosť

Galéria F vytvárala malé stále expozície, pripravovala výstavy vo vlastných dvoch výstavných sieňach a tiež ďalších inštitúciách, najmä v Stredoslovenskom múzeu. Mala bohatú edičnú činnosť, z ktorej časť mala charakter samizdatu - vydávala zborníky, bulletin Galéria, malé katalógy, pohľadnice a plagáty. Pripravovala sympózia v odboroch, ktoré považovala za dobovo aktuálne: Spoločensky zaujatá fotografia (stretnutie fotografov kritického sociálneho dokumentu), Recenzia (diskusné fórum kritikov fotografie), Umenie vystavovať fotografiu (fórum pracovníkov fotografických galérií), Fotografia a divák (psychológia vnímania fotografie) atď. Galéria F používala moderné interaktívne edukačné metódy, mala odbornú knižnicu, reprodukčné laboratórium, pripravovala prednášky a besedy, vydávala celoštátny prehľad výstav, stretnutí a edičnej činnosti odboru fotografie. Návštevníci si mohli zakúpiť literatúru o fotografii aj občerstvení.

V súčinnosti s kinom Hviezda pripravovala akcie poväzujúce fotografiu a filmový obraz. Z toho vyplynul projekt postupného vytvárania Domu a filmu a fotografie, ktorý bol však do roku 1986, kedy bola totalitným režimom činnosť zásadne obmedzená, realizovaný len čiastočne.

Galéria F a disent

Galéria F od začiatku spolupracovala najmä s českým disentom (fotografi Dušan Šimánek, Bohdan Holomíček atď.) a s galériami a nakladateľstvami v slobodných krajinách a v rebelujúcom Poľsku. Darilo sa jej tiež vydávať niektoré tlačoviny mimo cenzúrneho schvaľovacieho procesu štátnych orgánov. Tým upútavala postupne stále väčšiu pozornosť Štátnej bezpečnosti, ktorá nakoniec roku 1986 zabezpečila ukončenie prevažnej časti činnosti, bezohľadnú likvidáciu suterénneho podlažia so zbierkou a archívom a zákaz výkonu kvalifikovaného povolania pre vedenie galérie. Podľa zákona o 3. odboji bola potom po roku 2010 oficiálne zaradená medzi miesta aktívneho protikomunistického odboja.

Ľudia Galéria F

Galériu F založil absolvent FAMU Tomáš Fassati, ktorý v tom čase pracoval ako režisér a kameraman banskobystrického štúdia Slovenskej televízie. Na činnosti sa intenzívne podieľala jeho manželka Anna Fassatiová zo Stredoslovského múzea Banská Bystrica. Kinematografickú náplň postupne kryštalizujúceho Domu filmu a fotografie zaisťoval Aleš Vincík. Po politickej likvidácii väčšiny činnosti sa o výstavy starala Ľubica Škrinárová.

Galéria F mala medziodborovú odbornú radu: Dušen Slivka (fotografia), Igor Hudcovič (grafický dizajn), Ivan Majer (sociológia). Ladislav Szabol (psychológia), Aleš Vincík (filmová fotografia) ad.

Externe na príprave sympózií a výstav spolupracovali Vladimír Vorobjov (kritik fotografie), Vladimír Birgus (historik fotografie), Juliana Tesáková (historička fotografie), Ján Šmok (teoretik fotografie a vizuálna komunikácia), Daniela Mrázková (historička fotografie), František Tomík (pedagóg fotografie atď.

Dokumentácia činnosti Galérie F

Vzhľadom na násilnú likvidáciu archívu Galérie F počas politického útoku v roku 1986 nadobudli dôležitosť snahy o dokumentáciu jej činnosti. Časť tlačovín ad. dokumentov sa podarilo zachrániť a je uložená v archíve Moravskej galérie. V roku 1989 bola pripravená k nadchádzajúcemu desiatemu výročiu založenia dokumentačná výstavka, ktorú inštaloval riaditeľ pražskej NG Jiří Kotalík v priestore zázemia Kláštora sv. Juraja, kde postupne prezentoval české regionálne galérie. Išlo o pokračovanie Kotalíkovej podpory napadnutej Galérie F, kedy v roku 1986 poskytol jej pracovníkom podporu formou dočasného pracovného úväzku. O zamatovej revolúcii bol súbor inštalovaný aj vo zvyšnej výstavnej sieni Galérie F a bol k nemu vydaný katalóg. K 20. výročiu Galéria F potom roku 2000 usporiadala rozsiahlu výstavu z histórie českej a slovenskej fotografie Krajská galéria v Banskej Bystrici. Reprízovalo ju múzeum umenia a designu Benešovej pri Prahe, ktoré k nej potom vydalo špeciálnu monografiu. K najvýznamnejším dokumentom o činnosti Galérie F patrí rozsiahla štúdia absolventa Inštitútu tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave Jakuba Škrabana (Umenie pre život), ktorú zadal profesor Vladimír Birgus. Text bol následne rozšírený a roku 2016 vydaný Inštitútom informačného dizajnu.

Literatúra

• Dufek, Antonín: K subversivní dokumentaristice 80. let (In: Fotograf č. 18, Praha, 2011, s. 3)
• Galeria F Banská Bystrica v sieti sociálnych vzťahov, In: Foto-noviny, Bratislava, 2018
• Gíretová, Anna, Fassati, Tomáš: Galéria F 1980–1990: Spomienka na režimu nepohodlnú galériu. Muzeum umění, Benešov 2001.
• Macek, Václav: Ako zmizela kométa (In: Nové Slovo č. 51/1989, s. 15, Bratislava)
• Moucha, Josef: A proscribed photogallery (In: Imago 11, s. 64, Bratislava, 2001)
• Moucha, Josef a kol.: Alternativní kultura, příběh české společnosti 1945–1989, Praha, 2001
• Moucha, Josef: Čelem k dějinám (In: Fotograf č. 18, Praha, 2011, s. 112)
• Škraban, Jakub: Tomáš Fassati – teoretik a organizátor, diplomní práce ITF, Slezská univerzita Opava, 2010
• Škraban, Jakub: Tomáš Fassati – umění pro život, Benešov, 2016
• Štěpánek, Branislav: Diplomná práce, Slezská univerzita, Opava, 2012
• BIRGUS, Vladimír; SCHEUFLER, Pavel. Česká fotografie v datech. [s.l.]: [s.n.], 2021. ISBN 978-80-271-0535-9