Garonne
Garonne je významná francúzska rieka o dĺžke 647 km (vrátane 75 km dlhého ústia Gironde). Plocha povodia meria 84 811 km².
Etymológia mena
[upraviť | upraviť zdroj]V dobách Caesara sa názov písal Garumna, slovo sa skladá zo základu garr- (skala, kameň) a prípony -unn / -onna (prameň, rieka). Jeho význam by sa teda dal preložiť ako kamenistá rieka, alebo bystrina.
V Pyrenejách sa Garonne nazýva era Garona, čo v horskej gaskonštine znamená rieka.
Rieka dala meno trom francúzskym departementom – Haute-Garonne, Tarn-et-Garonne a Lot-et-Garonne.
Priebeh toku
[upraviť | upraviť zdroj]Rieka pramení v údolí Aran (Val d'Aran) v španielskych centrálnych Pyrenejách niekoľkými prameňmi v nadmorskej výške 800 až 2 300 m. Stáča sa na sever, kde po chvíli prekračuje francúzske hranice v mieste zvanom Pont du Roy pri mestečku Fos. Než opustí Pyreneje, preteká ešte pútnickým mestom Saint-Bertrand-de-Comminges, kde sa jej tok stáča mierne na východ. Na hornom toku tečie v úzkej hlbokej doline a má prudký spád. Potom preteká veľkým údolím, Garonskou nížinou a stáva sa typickou rovinnou riekou s dobre vypracovaným riečnym údolím. Smeruje opäť na severozápad, kde postupne stretne väčšie mestá Toulouse, Agen a Bordeaux. Medzi Toulouse a Bordeaux sa do Garonny vlievajú jej najväčšie prítoky Tarn a Lot, tvoriaci vodný systém Centrálneho masívu. Pri Bordeaux dosahuje šírka rieky 500 m. Za Bordeaux sa Garonna spoločne s Dordogne pozvoľna vlieva do Biskajského zálivu v podobe 75 km dlhého a až 11 km širokého ústia, nazývaného Gironde.
Dôležité prítoky
[upraviť | upraviť zdroj]Vodný režim
[upraviť | upraviť zdroj]Na hornom toku a v okolí Toulouse sa hodnota prietoku odvíja hlavne od snehových zrážok a následného jarného topenia vo vyšších nadmorských výškach Pyrenejí. Na dolnom toku rieky záleží na množstve dažďových zrážok a objem vody v jednotlivých prietokoch, hlavne z Centrálneho masívu. Prietok sa prudko mení v priebehu roka. Maximálny prietok dosahuje rieka od marca do júna, keď dochádza k povodniam (niekedy i katastrofálnym). Druhé maximum nastáva na jeseň. Priemerný prietok vody v ústí činí približne 680 m³/s, maximálny až 8 000 m³/s. V Bordeaux dosahuje rieka veľkú šírku, nakoľko sa na nej prejavujú príliv a odliv. Pri silných prílivoch môže dokonca dochádzať k výskytu výraznej prílivovej vlny.
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Vodná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Rieka je splavná od oceánu do mesta Langon, približne 50 km za Bordeaux. V 19. storočí bol preto postavený postranný kanál, umožňujúci plavbu až do Toulouse, kde je napojený na prieplav Canal du Midi, spájajúci Toulouse so Stredozemným morom. Bolo tu taktiež vybudovaných niekoľko ďalších kanálov (Saint-Martory, Brienne). Hoci je rieka významná pro dopravu tovarov a materiálu, nie je splavná pre objemnejšie lode, ktoré doplávajú maximálne do Langonu. Postranný kanál, ktorý odtiaľto vedie do Toulouse je potom určený takmer výlučne pre osobnú dopravu. V poslednej dobe bol do Langonu dovezený napríklad materiál pre výrobu Airbusu A380 v Toulouse, centre leteckého priemyslu. Pre túto príležitosť bola skonštruovaná špeciálna loď, nazvaná Ville de Bordeaux.
Energetika
[upraviť | upraviť zdroj]Úsek medzi Pyrenejami a Toulouse je často využívaný pre výstavbu vodných elektrární. Okrem toho sa na brehoch rieky nachádzajú dve jadrové elektrárne – Blayais a Golfech.
Významné mestá na rieke
[upraviť | upraviť zdroj]- Val d'Aran (Španielsko): Vielha
- Haute-Garonne: Saint-Gaudens, Muret, Toulouse
- Tarn-et-Garonne: Castelsarrasin
- Lot-et-Garonne: Agen, Marmande
- Gironde: Langon, Bordeaux, Blaye, Le Verdon-sur-Mer
- Charente-Maritime: Royan
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Rieka Garonne pri meste Bourret (Tarn-et-Garonne)
-
Rieka Garonne sa stráca v zemi pri Trou du Toro