Gaussova krivka
Vzhľad
Gaußova alebo Gaussova krivka veľmi úzko súvisí s pojmom normálne (alebo Gaussovo) rozdelenie pravdepodobnosti. Charakterizuje rozloženie výsledkov meraní vzhľadom na referenčnú hodnotu.
Je funkciou len dvoch premenných: priemeru a štandardnej odchýlky.[1]
Vzťah opisujúci Gaussovu krivku
[upraviť | upraviť zdroj]
- g(x) – funkcia premennej x, ktorej grafom je Gaussova krivka,
- – štandardná odchýlka.
Predpoklady použiteľnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Veľký počet meraní a s tým spojený veľký počet elementárnych chýb … v prípade malého počtu nie je, alebo je len ťažko možné rozhodnúť o platnosti ďalších predpokladov.
- Výber vzorky adekvátnej skúmanému javu.
- Zaručenie nezávislosti meraní, prípadne odstránenie faktorov jednostranne vplývajúcich na jav.
Gausov zákon chýb
[upraviť | upraviť zdroj]- Pravdepodobnosť výskytu kladnej a zápornej chyby určitej veľkosti je rovnaká.
- Pravdepodobnosť výskytu náhodných chýb je funkciou ich veľkostí, pričom pravdepodobnosť výskytu malých chýb je väčšia ako pravdepodobnosť výskytu veľkých chýb.
- Pravdepodobnosť výskytu náhodnej chyby za určitou hranicou je prakticky nulová.
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Vo všetkých vedných disciplínach s podporou matematiky dokážeme pomocou Gaussových predpokladov filtrovať alebo analyzovať výsledky meraní a výskumov.
Ukazuje sa, že pri dodržaní vyššie uvedených predpokladov každý náhodný dej vykazuje svoje správanie podľa Gaussovho rozdelenia.
Príklady:
- Sociologické výskumy, predvolebné odhady a pod.,
- rozloženie dier po guľkách pri streľbe na terč,
- meranie vzdialenosti využitím laserového svetla,
- rozoznávanie očakávaného javu od náhodných.