Preskočiť na obsah

Gemersko-malohontská župa (Česko-Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gemersko-malohontská župa
Gemer, Gemermalohontská župa
Župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sídlo župy Rimavská Sobota
 - Dočasné sídlo Tisovec (1918–1919)
Najvyšší bod Kráľova hoľa
 - výška 1 946,1 m n. m.
Najnižší bod Sútok Slanej a Rimavy
 - výška 154 m n. m.
Rozloha 3 961 km² (396 100 ha)
Obyvateľstvo 164 341 (1919)
Hustota 41,5 obyv./km²
Vznik 30. októbra 1918
Zánik 1. januára 1923
Počet okresov 7 + 3 mestské (1919)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Gemersko-malohontská župa (iné pomenovania: Gemer, Gemermalohontská župa)[1][2] bola jedna zo žúp, provizórnych jednotiek územnej správy na Slovensku v rámci prvorepublikového Česko-Slovenska. Bola vytvorená pri vzniku Česko-Slovenska pripojením väčšiny územia pôvodnej uhorskej Gemersko-malohontskej župy. Župa existovala v rokoch 1918 – 1922 a mala rozlohu 3.961 km².[3] Správnym centrom župy zostalo naďalej mesto Rimavská Sobota.[4] Najnižším bodom bol sútok riek Slaná a Rimava.[5] Najvyššie položeným bodom bol vrchol Kráľovej hole.[6]

Historický vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyhlásení Martinskej deklarácie 30. októbra 1918 a pripojení územia Slovenska k Česko-Slovensku prebralo územie Slovenska župný a municipálny systém pochádzajúci z obdobia Rakúsko-Uhorska. Zaisťoval to zákon č.11/1918 Zb. z. a n. vydaný Národným výborom československým v Prahe, ktorý mal zabezpečiť kontinuitu a nerušený prechod správy do nového štátneho úradu.[7] Jedným z provizórnych administratívnych celkov na území Slovevnska bola prvorepubliková Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla pripojením väčšej severnej časti pôvodnej uhorskej Gemersko-malohontskej župy k Česko-Slovensku.[8]

Počas ďalšieho obdobia bola správa župy výrazne centralizovaná. Prijatie zákona č. 64/1918 Zb. z. a n. rozpustilo mestské a obecné výbory a ich právomoci prenieslo na komisie, ktoré mali byť ustanovené zmocnencom vlády[9] a zároveň zriadilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Tento zákon však nerozpustil župné výbory (municipálne zbory) a administratívne výbory, ktoré boli rozpustené až nepublikovaným nariadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska č. 555/1919, ktoré predovšetkým posilnilo právomoci župana.[7]

Na čele župy stál župan, ktorý priamo zodpovedal ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska. Ten župana mohol menovať aj odvolať a do jeho rúk župan skladal prísahu. Štátni, samosprávni úradníci, zamestnanci a cirkevní hodnostári boli povinní zložiť sľub vernosti ČSR. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.[7][10]

Do čela slúžnovských okresov postavil minister s plnou mocou pre správu Slovenska štátnych úradníkov, ktorí spočiatku používali názov okresný komisár, neskôr sa znova vrátili k pôvodnému názvu slúžny. Pôsobnosť slúžneho bola široká a zasahovala do všetkých správnych oblastí.[11]

Prvý županom gemersko-malohontskej župy bol menovaný Samo Daxner. V prechodnom období sa dočasným správnym sídlom župy stal Tisovec, kde sídlil vtedajší župan. Po vystriedaní na poste župana Jankom Jesenským bolo sídlo župy prenesené opäť do Rimavskej Soboty.[12]

Župan

[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločenský život

[upraviť | upraviť zdroj]

Úradným periodikom župy bol časopis Gemer-Malohont.

Zánik župy

[upraviť | upraviť zdroj]

Gemersko-malohontská župa zanikla v celom svojom rozsahu dňa 1. janára 1923. Od tohto dátumu začal na Slovensku platiť nový územnosprávny systém, ktorý v praxi nahradil doterajšiu územnú správu na Slovensku, na župnej aj okresnej úrovni, a rozdelil územie Gemersko-malohontskej župy medzi novovzniknutú Pohronskú/Zvolenskú župu a Podtatranskú župu.[13]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Gemersko-malohontská župa sa nachádzala na strednom Slovensku. V roku 1920 na západe hraničila s Novohradskou a Zvolenskou župou, na severe s Liptovskou župou, na severovýchode so Spišskou župou a na východe s Abovsko-turnianskou župou. Južná hranica župy bola zároveň štátnou hranicou s Maďarskom.[8]

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1919 sa Gemersko-malohontská župa členila na sedem slúžovských okresov a tri mestá so zriadeným magistrátom:[3]

  • Jesenské (dobový názov Feledince, Feled),
  • Slúžnovský okres horehronský (správne sídlo Pohorelá),
  • Ratková,
  • Revúca,
  • Slúžnovský okres rimavskosobotský (správne sídlo Hnúšťa),
  • Rožňava,
  • Tornaľa,
  • mesto Jelšava,
  • mesto Rimavská Sobota,
  • mesto Rožňava.

Zmeny v členení

[upraviť | upraviť zdroj]

Nariadením vlády republiky Československej 275/1922 Zb., vyhláseným 21. septembra 1922, zanikol štatút municipálneho mesta Jelšave, Rimavskej Sobote a Rožňave. Mestá boli vyhlásené za veľké obce a pripojené k rovnomenným okresom. Zároveň v rimavskosobotskom okrese bolo prenesené sídlo z Hnúšte do Rimavskej Soboty.[14] V ten istý deň nariadením vlády republiky Československej č. 281/1922 Zb. mala zaniknúť pôsobnosť slúžnovských okresov Ratková a Pohorelá. Obce z okresu Ratková mali byť prerozdelené medzi okresy Hnúšťa (so sídlom v Rimavskej Sobote) a Revúca. Obce z okresu Pohorelá mali byť pripojené k Zvolenskej župe a začlenené do slúžnovského okresu Brezno, až na obec Vernár, ktorá bola pripojená k okresu Spišská Sobota v Spišskej župe. K okresu Gelnica, tiež na Spiši, mala byť zároveň pripojená obec Uhorná z okresu Rožnava.[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ VOLKO, Viliam; KIŠ, Miloslav. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska [online]. Ministerstvo vnútra SR, 2007, [cit. 2023-02-11]. Ďalej len VOLKO-KIŠ. Dostupné online. Archivované 2023-02-11 z originálu.
  2. ↑ VOLKO-KIŠ, strana 26
  3. ↑ a b TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919 [online]. Bratislava: STATIS, 2007, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online. Archivované 2022-03-03 z originálu.
  4. ↑ VOLKO-KIŠ, strana 26
  5. ↑ Gemer [online]. LESY SR, štátny podnik, [cit. 2023-02-12]. Dostupné online.
  6. ↑ Kráľova hoľa | Vrchárska koruna Gemera [online]. www.vk-gemer.sk, [cit. 2023-02-12]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c VANÍK, Pavol. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918-1939 [online]. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2021, [cit. 2023-02-12]. Ďalej len Vaník. Dostupné online. Archivované 2023-02-18 z originálu.
  8. ↑ a b GURŇÁK, Daniel. Regionálnogeografické špecifiká vývoja administratívneho členenia územia Slovenska [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2014, [cit. 2023-02-11]. S. 6. Dostupné online. Archivované 2023-02-11 z originálu.
  9. ↑ 64/1918 Sb. Zákon ze dne 10. prosince 1918 o mimořádných přechodních ustanoveních na Slovensku. [online]. Wolters Kluwer, 10.12.1918, [cit. 2023-02-12]. Dostupné online. Archivované 2023-02-12 z originálu.
  10. ↑ Vaník, strana 5-6
  11. ↑ Vaník, strana 6
  12. ↑ KERECMAN, Peter. Generácia tretia: advokát Samo Daxner /4.5.1856 – 27.4.1949/ [online]. www.nasaadvokacia.sk, [cit. 2023-04-27]. Dostupné online.
  13. ↑ 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé [online]. Wolters Kluwer, 21.9.1922, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online. Archivované 2023-02-11 z originálu.
  14. ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.CZ, Wolters Kluwer ČR, a s-. Nařízení 275/1922 Sb. , kterým se provádějí některé úpravy politické správy na Slovensku úplné a aktualní znění [online]. ASPI, [cit. 2023-04-17]. Dostupné online. (po česky)
  15. ↑ 281/1922 Sb. Nariadenie vlády republiky Československej zo dňa 21. septembra 1922, ktorým sa upravujú obvody niektorých žúp a slúžnovských okresov na Slovensku. [online]. Wolters Kluwer, 21.9.1922, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online. Archivované 2023-02-11 z originálu.
Portal Slovenský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gemersko-malohontská_župa_(Česko-Slovensko)&oldid=7915350“