Preskočiť na obsah

Košická župa (Česko-Slovensko, 1922)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Košická župa
Župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Rieka Bodrog, Bodva, Hornád
Sídlo župy Košice
Najvyšší bod Kremenec
 - výška 1 221,0 m n. m.
Najnižší bod Klin nad Bodrogom
 - výška 94 m n. m.
Vznik 21. septembra 1922 (de iure)
Zánik 1. januára 1923
Počet okresov 17 + 1 mestský (1922)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Košická župa bola jednotka územnej správy na východnom Slovensku v rámci prvorepublikového Česko-Slovenska. Vznikla zlúčením Abovsko-turnianskej, Šarišskej, Zemplínskej a časti Užskej župy v jeden celok. Jej existencia bola krátka. Vznikla na konci roku 1922 a úplne zanikla 1. januára 1923.[1] Jej správnym centrom boli Košice.[2]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Župa bola vyhlásená 21. septembra 1922 vládnym nariadením 280/1922 Zb., ktoré podmienilo zlúčenie Abovsko-turnianskej, Zemplínskej, Šarišskej a časti Užskej župy do jedného správneho obvodu.[2]

Pre doterajšiu Zemplínsku župu a západnú časť Užskej župy (okolie Sobraniec, Veľkých Kapušian a Veľkého Berezného) bola dočasne ponechaná expozitúra v Michalovciach. Nové usporiadanie nastalo aj pre doterajšie hlavnoslúžnovské okresy. Obce Víťaz, Ovčie a Rolova Huta boli pripojené do Spišskej župy. Ďalej nastala rosziahla územnosprávna reforma vo vnútri novej Košickej župy. Viaceré slúžnovské okresy zanikli a zároveň vznikli nové okresy, medzi ktoré boli prerozdelené stávajúce obce.[2]

Košická župa zanikla v celom svojom rozsahu dňa 1. januára 1923. Od tohto dátumu začal na Slovensku platiť nový župný systém, ktorý v praxi nahradil doterajšiu územnú správu na Slovensku. Celé územie Košickej župy bolo s časťou Spiša začlenené do novovzniknutej Župy XX. so sídlom v Košiciach. Okres Veľké Berezné zostalo naďalej súčasťou Podkarpatskej Rusi.[3]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Košická župa tvorila rozsiahly celok na východe Slovenska. Na západe hraničila so Spišskou a Gemersko-malohontskou župou, na severe s Poľskou republikou a na juhu s Maďarským kráľovstvom. Východnú hranicu zdieľala s Podkarpatskou Rusou.

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Košická župa sa delila na sedemnásť hlavnoslúžnovských okresov a jedno mesto so zriadeným magistrátom:[2]

  • Košice
  • Moldava nad Bodvou
  • Prešov
  • Bardejov
  • Sabinov
  • Stropkov
  • Giraltovce
  • Sečovce
  • Kráľovský Chlmec
  • Vranov nad Topľou
  • Michalovce
  • Veľké Kapušany
  • Sobrance
  • Humenné
  • Medzilaborce
  • Snina
  • Veľké Berezné
  • Košice (mesto)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ TIŠLIAR, Pavol. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. 1. vyd. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 2013. Dostupné online. ISBN 978-83-7490-633-3. Archivované 2023-04-01 z originálu.
  2. ↑ a b c d Nariadenie vlády republiky Československej zo dňa 21. septembra 1922, ktorým sa slučujú doterajšie župy abauj-turňanská, šarišská a zemplínská s pripojenými časťami župy užhorodskej v jediný správny obvod. [online]. EPRAVO.CZ, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online. (po česky)
  3. ↑ INFO@WOLTERSKLUWER.CZ, Wolters Kluwer ČR, a s-. Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktualní znění [online]. ASPI, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online. (po česky)
Portal Slovenský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Košická_župa_(Česko-Slovensko,_1922)&oldid=7960606“