Geminálny derivát
Geminálny derivát je organická zlúčenina (derivát), ktorá má dva atómy alebo funkčné skupiny naviazané na ten istý atóm uhlíka. Názov geminálny pochádza z latinského gemini, „dvojčatá“[1]. Napríklad geminálny diol je diol (molekula s dvomi hydroxylovými funkčnými skupinami), ktorý má obidve -OH skupiny naviazané na ten istý atóm vodíka, napríklad metándiol. Pre takéto zlúčeniny možno použiť predponu gem-,[2] napríklad gem-dibromid ako geminálny dibromid.[chýba zdroj]
Tento koncept je dôležitý v mnohých odvetviach chémie, vrátane syntézy a spektroskopie, pretože funkčné skupiny naviazané na ten istý atóm sa často chovajú inak, než keď sú v molekule oddelene. Geminálne dioly je napríklad veľmi jednoduché premeniť na ketóny alebo aldehydy, pri čom sa štiepi molekula vody.[3]
| Alkán | Geminálny dibromid | Vicinálny dibromid | Izolovaný derivát | |
| Metán | 
|
|
neexistuje | neexistuje |
| Etán | 
|
|
|
neexistuje |
| Propán | 
|
|
|
|
| Substituenty na vybraných dibrómalkánoch sú označené červenou farbou. | ||||
Ako vicinálny derivát sa potom označuje taký derivát, ktorý má funkčné skupiny naviazané na susedných atómoch. Tento vzťah možno opísať i pomocou deskriptorov α a β.
1H NMR spektroskopia
[upraviť | upraviť zdroj]U 1H NMR spektroskopie sa interakcia dvoch atómov vodíka na tom istom atóme uhlíka označuje ako geminálna interakcia. Dochádza k nej len v momente, že sa dva atómy vodíka na danej metylénovej skupiny stereochemicky líšia. Geminálna interakčná konštanta sa označuje ako 2J, pretože tieto atómy vodíka spolu interagujú cez dve väzby. V závislosti od ostatných substituentov nadobúda táto konštanta hodnoty od −23 do +42 Hz.[4][5]
Syntéza
[upraviť | upraviť zdroj]Nasledujúca rovnica ukazuje príklad premeny cyklohexylmetylketónu na gem-dichlorid pomocou chloridu fosforečného. Tento gem-dichlorid potom možno použiť na syntézu alkínu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Definition of GEMINI [online]. 27 January 2021. Dostupné online.
- ↑ DEVÍNSKY, Ferdinand. Organická chémia. 2. prepracované a doplnené. vyd. Bratislava : Osveta, 2013. ISBN 9788080633882. S. 327.
- ↑ Peter Taylor (2002), Mechanism and synthesis, Book 10 of Molecular world. Open University, Royal Society of Chemistry; ISBN 0-85404-695-X. 368 pages
- ↑ H. Günther: NMR-Spektroskopie; Grundlagen,Konzepte und Anwendungen der Protonen- und Kohlenstoff-13-Kernresonanzspektroskopie in der Chemie. 3. neubearbeitete und erweiterte Auflage, Georg Thieme Verlag, Stuttgart 1992, S. 103.
- ↑ D. H. Williams, I. Fleming: Strukturaufklärung in der organischen Chemie; Eine Einführung in die spektroskopischen Methoden. 6. überarbeitete Auflage, Georg Thieme Verlag, Stuttgart 1991, S. 109.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Geminal na anglickej Wikipédii.
