Geografická poloha

Geografická poloha by sa dala charakterizovať ako poloha určitého objektu (bodu) v geografickom priestore (na Zemi). Z hľadiska vzťahov k iným objektom možno rozlíšiť polohu absolútnu a relatívnu.

Absolútna poloha je pozícia objektu k zaužívanému polohovému systému, ktorý na povrchu Zeme vytvára sieť, vzhľadom na ktorú je možné určovať pozíciu jednotlivých objektov. Zemepisná šírka a zemepisná dĺžka sú najpoužívanejšie prostriedky na určovanie absolútnej polohy. Táto sa určuje ako poloha v kartografickom súradnicovom systéme, ktorý na povrchu Zeme tvorí sieť rovnobežiek a poludníkov. Bratislava napr. leží na 48° 08' 196" s. š. a 17° 06' 178" v. d. Iným opisom absolútnej polohy je adresa, ako napr. Mlynská dolina 52, Bratislava. V obidvoch prípadoch je poloha určovaná k nejakej abstraktnej sieti (zemepisná sieť alebo sieť ulíc). Absolútnu polohu miesta možno určiť aj nadmorskou výškou (v metroch nad hladinou Baltského mora).

Relatívna poloha je pozícia vzhľadom na iné objekty. Možno napr. povedať, že Bratislava leží na rieke Dunaj, pri hraniciach s Rakúskom, vo vzdialenosti asi 50 km východne od Viedne a je (po diaľnici) len asi pol hodinu vzdialená od Trnavy. Relatívna poloha dvoch miest sa, na rozdiel od absolútnej polohy, môže v čase radikálne meniť. Dôvodom sú hlavne rýchlo sa meniace politické, spoločenské či ekonomické podmienky.

Z hľadiska typu objektov, ku ktorým sa relatívna poloha určuje, možno rozlíšiť:

Fyzicko-geografickú poloha. Určuje sa ako poloha voči okolitým fyzicko-geografickým celkom. Sú to napr. geomorfologické celky, riečna sieť (významným prvkom pri lokalizácii ľudských sídiel býva poloha na resp. pri rieke), príp. iné.

Humánno-geografickú poloha. Najčastejšie sa určuje ako poloha voči hranici, administratívna poloha (okres, kraj, štát), poloha v sídelnom systéme (t. j. vzhľadom na okolité obce, najbližšie mestá, regionálne centrá a hlavné mesto), dopravná poloha atď.

Z hľadiska mierky možno rozlíšiť ešte mikropolohu a makropolohu, príp. mezopolohu.