Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová

	Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová
	Západná filozofia; Filozofia 20. storočia
Biografické údaje
Meno	Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová
Narodenie	18. marec 1919; Limerick, Írsko
Úmrtie	5. január 2001 (81 rokov); Cambridge, Spojené kráľovstvo
Dielo
Škola/tradícia	analytická filozofia
Oblasť záujmu	teória konania, filozofia mysle, filozofická logika
Význačné myšlienky	konzekvencializmus
	Ovplyvnený Tomáš Akvinský · Ludwig Wittgenstein ;
	Ovplyvnil Philippa Foot · Michael Dummett; Donald Davidson · Cora Diamond; R. Hursthouse · P. Feyerabend; Jenny Teichman · Candace Vogler ;
Odkazy
	Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová; (multimediálne súbory na commons)
	Britský portál; Biografický portál

Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová (* 18. marec 1919, Limerick, Írsko – † 5. január 2001, Cambridge, Spojené kráľovstvo) bola britská katolícka analytická filozofka, interpretátorka Wittgensteina a bojovníčka proti interrupciám.

V rokoch 1970 – 1986 bola profesorkou filozofie na Univerzite v Cambridgi. Patrí k najvýznamnejším anglofónnym filozofom dvadsiateho storočia. Absolventka University of Oxford (filozofia a klasická filológia), ktorej dielo bolo hlboko ovplyvnené Ludwigom Wittgensteinom (jeho prácu Filozofické skúmania preložila do angličtiny, 1953). Ona sama ostáva vplyvnou v oblasti teórie konania svojím najvýznamnejším dielom Intention (1957). V osemnástich rokoch pod vplyvom spisby G. K. Chestertona konvertovala na katolicizmus a neskôr sa vydala za (iného konvertitu a oxfordského filozofa) Petra Geacha, s ktorým mali troch synov a štyri dcéry. Bola dlhodobo profesorkou filozofie na University of Cambridge. Počas výskumného pobytu na University of Oxford bola jedinou akademičkou, ktorá zásadne protestovala proti rozhodnutiu univerzity udeliť čestný doktorát americkému prezidentovi Harrymu Trumanovi. Vytýkala mu rozhodnutie atómového bombardovania Hirošimy a Nagasaki, ktoré nazvala vojnovým zločinom. G.E.M. Anscombová mala významný vplyv pre návrat k pojmu morálnej cnosti v etike, resp. k renesancii etiky cnosti.

Dielo

(Vyd./Prel.) L. Wittgenstein: Philosophical Investigations, 1953
Mr. Truman's Degree. Pamphlet, 1957
Modern Moral Philosophy, 1958
An Introduction to Wittgenstein's Tractatus, 1959
(spolu s P. T. Geachom) Three Philosophers. Aristotle. Aquinas. Frege, 1961
War and Murder, 1961
(Spoluvyd./Prekl.) L. Wittgenstein: Zettel, 1967
(Spoluvyd.) L. Wittgenstein: Schriften in 8 Bde., 1967 – 1980
On Promising and Its Justice, and Whether It Needs be Respected In Foro Interno, 1969
The First Person, 1975
Will and Emotion, 1978
Understanding Proofs, 1979
Collected Philosophical Papers,
- Zv. 1: From Parmenides to Wittgenstein;
- Zv. 2: Metaphysics and Philosophy of Mind;
- Zv. 3: Ethics, Religion and Politics, 1981
A Theory of Language, 1981
Medalist's Address: Action, Intention and Double Effect, 1982
(Vyd./Prekl.) L. Wittgenstein: Remarks of Controls in Clinical Trials, 1983
The Causation of Action, 1983
Were you a Zygote?, 1984
Existence and Truth, 1987/1988

Zdroje

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku G. E. M. Anscombe zverejneného na anglickej Wikipédii.
KUNA, M.: Úvod do etiky cnosti. Ružomberok: FF KU, 2010.

Tento článok týkajúci sa filozofa je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.