Gesta Hungarorum vetera
| Gesta Hungarorum | |
|---|---|
| Gesta Hungarorum | |
|
| |
| Pôvodný jazyk | latinčina |
| Krajina vydania | Uhorsko |
| Dátum 1. vydania originálu | 11. storočie |
| Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
| Literárny žáner | kronika |
.png)
Gesta Hungarorum alebo Činy Uhrov z 11. storočia sú najstarším, no nezachovaným dejepisným dielom Uhorska. Maďarská historiografia nedospela k presnej dobe ich vzniku.[1]:13 Zdá sa, že Gesta vznikli buď ešte v dobe Ondreja I. alebo v desaťročí po jeho smrti.[2] Na Gesta nadväzujú ďalšie kroniky, napr. Uhorsko-poľská kronika.[3]
Obsah
[upraviť | upraviť zdroj]Predpokladaný / rekonštruovaný obsah zahŕňa popis Skýtie a rozprávanie o pôvode Maďarov – biblický výklad, že Maďari pochádzajú z bočnej vetvy Abrahámovho rodu spojeného so Sámom. Gesta už obsahujú povesť o bielom koni, za ktorého vymenil Svätopluk krajinu Maďarom. Významným rysom bola kritika expanzívnej nemeckej politiky, čo by poukazovalo nato, že autorom bol odporca kráľa Šalamúna a do istej miery podporovalo názor na vznik gest až v dobe uhorského kráľa Ladislava I. (1077 – 1095) či Kolomana (1095 – 1116), kedy už mali vzniknúť ich pokračovania. Podľa iných názorov však gesta vznikli až v rokoch 1141 – 1173.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s.
- ↑ 184. UHORSKÉ ANÁLY STARÉ Z 11.-12. STOROClA. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 268 – 229.
- ↑ HOMZA, Martin. Uhorsko-poľská kronika : nedocenený prameň k dejinám strednej Európy. Preklad Jana Balegová. 1. vyd. Bratislava : Libri Historiæ; Post Scriptum, 2009. 223 s. (Libri historiae Slovaciae. Fontes; zv. 1.) ISBN 978-80-969850-4-3.