Martin Homza

Martin Homza
slovenský historik, medievalista a univerzitný profesor
Prof. Martin Homza, Dr.
Narodenie	01.01.19671. január 1967 (57 rokov) Gelnica, Česko-Slovensko
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Historický portál  Biografický portál

Prof. Martin Homza, Dr. (* 1. január 1967, Gelnica) je slovenský historik, medievalista a univerzitný profesor. Žiak prof. Matúša Kučeru. Je špecialistom v odbore starších slovenských a stredoeurópskych dejín. Pracuje so stredovekými prameňmi naračného charakteru (kroniky, letopisy, hagiografické texty). Je autorom vedeckých monografií, editorom vedeckých textov z dejín Spiša, k dejinám Karpatsko-jadranskej oblasti a slovenských textov predspisovného obdobia v rámci edície „Monumenta Linguæ Slovacæ“.

Pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK), pričom v rokoch 2017 – 2023 bol jej vedúcim.

Životopis

Narodil sa v Gelnici 1. januára 1967. Pochádza zo Spiša, z Hnileckej doliny, v dejinách známej najmä ťažbou a spracovaním kovov. Jeho rodokmeň je overiteľný do roku 1740. V roku 1989 patril k jadru takzvaných „novembristov“, ktorí iniciovali študentskú demonštráciu 16. novembra a následné revolučné zmeny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK). V roku 1990 ukončil štúdium slovenského jazyka a histórie na FiF UK. Titul Dr. v odbore Slovenské dejiny získal v roku 1995 na FiF UK obhajobou dizertačnej práce s názvom „Vzťahy stredovekého Spiša a Malopoľska od príchodu Slovanov do r. 1241“.

Jeho pôsobenie na Katedre slovenských a českých dejín FiF UK sa datuje od roku 1990. Od roku 1995, už po zmene názvu na Katedra slovenských dejín a archívnictva, tu pôsobil ako odborný asistent. Po oddelení Katedry archívnictva a pomocných vied historických v roku 2000, – ako docent (od roku 2002). V roku 2012 ho prezident Slovenska Ivan Gašparovič vymenoval za profesora. V období 2012 – 2016 pôsobil ako profesor na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vedúcim Katedry slovenských dejín na FiF UK v Bratislave bol v rokoch 2017 – 2023.

Je školiteľom magisterských a dizertačných prác celého radu súčasných slovenských historikov: Naďa Rácová (Labancová), Nora Verešová (Malinovská), Nataša Procházková, Jana Bačová, Angelika Herucová, Tomáš Homola, Martin Neumann, Adam Mesiarkin, Ladislav Dombi, Peter Benka, Michal Augustovič, Vladimír Olejník, Ivana Lukáč Labancová a ďalší.

Absolvoval študijné pobyty v Poľsku (Krakov, Historický ústav Jagelovskej univerzity 1994); v Maďarsku (Budapešť, CEU, 1995/1996); v roku 2007/2008 v Nemecku (Seminar für Mittlere und Neuere Geschichte an der Georg-August-Universität Göttingen), a to ako hosťujúci pedagóg. V rámci programu Erazmus medzi rokmi 2010 a 2019 prednášal ako hosťujúci profesor na UJ v Krakove (Poľsko), na Georg-August Universität v Göttingene (Nemecko), na Univerzite svätých Cyrila a Metoda vo Veľkom Tarnove (Bulharsko) a na Universitate Babeş-Bolay v Kluži (Rumunsko). Okrem toho prednášal na univerzitách v Novom Sade, Ivano-Frankivsku, Tirane, St. Petersburgu, Varšave, atď.

Je vedúcim celého radu vedeckých projektov. K najvýznamnejším patria APVV projekty „Slovacikálne texty z bývalého Uhorského kráľovstva na príklade Horného Uhorska (1500 – 1780)“, „Slovaciká z bývalého Uhorského kráľovstva na príklade Horného Uhorska (1500 – 1780)“ a projektu „E-learning ako inovatívna forma univerzitného a celoživotného vzdelávania v odbore slovenské dejiny I a II“. Ako vedúci slovenskej časti Pracovnej skupiny pre dejiny Spiša pri Slovensko-poľskej komisii humanitných vied sa podieľa na realizácii medzinárodného vedeckého projektu venovanému dejinám Spiša „Historia Scepusii“, vol. 1 – 3. Spolu s profesorom Željkom Holjevacom je hlavným editorom slovensko-chorvátskej ročenky „Studia Carpatico-Adriatica“, ktorá vychádza pri Slovensko-chorvátskej komisii humanitných vied.

V roku 2023 Rastislav Ballek a Miklós Forgács upravili do divadelnej podoby knihu Martina Homzu „Murices Novae alebo Nové ostne: Dialógy o starších slovenských dejinách“ pod názvom „Pribina (Making of)“.

V rokoch 1990 – 2009 vydával časopis „Proglas“. Tento mal na rozmedzí 20. a 21. storočia aj vlastnú poľskú redakciu, v ktorej vyšlo 10 čísel venovaných dejinám strednej Európy.

V rozmedzí 2001 – 2008 bol riaditeľom Kláštorisko, n.o., ktorá sa usilovala o revitalizáciu kartuziánskeho kláštora na Skale útočišťa (Slovenský raj, kataster obce Letanovce).

Martin Homza pripravil spolu s redaktorom Petrom Turčíkom pre Rádio Devín (RTVS) 40 relácií v rámci cyklu „Historický slovník“ (február – december 2012). V spolupráci s redaktorkou Táňou Kusou v roku 2017 pre RTVS odvysielali tri relácie venované historickej interpretácii eposu Svätopluk od Jána Hollého 4 a v roku 2018 šesť relácií venovaných historickej interpretácii staroslovienskych literárnych pamiatok („Život svätého Konštantína“, „Život svätého Metoda“, „Proglas“ a iných). V rámci projektu E-learning pripravil 20 relácii v cykle „Dejiny Slovenska“, voľne dostupných na YouTube.

Ako člen vedenia Historického odboru Matice slovenskej sa v decembri roku 2018 zúčastnil s príhovorom (predstavením laureáta) slávnostného odovzdávania Ceny Daniela Rapanta kontroverznému historikovi Jozefovi Rydlovi. Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa od osobnosti laureáta, ocenenia aj prítomnosti Martina Homzu na slávnosti, dištancovala príspevkom na svojom oficiálnom komunikačnom kanáli na sociálnej sieti Facebook.

V roku 2023 ho dekan FiF UK Marián Zouhar odvolal z funkcie vedúceho Katedry slovenských dejín pre údajné neetické správanie. Anonymné podnety študentov neboli podľa Homzu vedením fakulty prešetrené a dokázané, Zouhar naopak uvádza, že podnety preveroval, odvolanie navyše podľa neho nestálo len na nich.

V súkromnom živote sa venuje športu (futbal, beh, otužovanie), výtvarnému a literárnemu umeniu. Ovláda angličtinu, poľštinu, ruštinu a nemčinu. Pracuje s textami v latinčine, staroslovienčine a slovenčine predspisovného obdobia.

Členstvá

• Člen redakčných rád slovenských i medzinárodných odborných časopisov a ročeniek: „Studia Carpatico-Adriatica“, „Kontakty“, „Slovenský časopis historický“
• Člen Správnej rady Ústavu pamäti národa Slovenskej republiky
• Člen Správnej rady Slovenského historického ústavu v Ríme
• Člen Slovenskej kontúry rytierov svätého Juraja – Európskeho rádu Domu Habsbursko-Lotrinského
• Člen Slovenského komitétu slavistov
• 2018 Tajomník slovenskej časti Slovensko-poľskej komisie humanitných vied
• 2019 Vedúci slovenskej časti Slovensko-chorvátskej komisie humanitných vied
• 2020 Člen odborovej komisie pre doktorandské štúdium v odbore Slovenské dejiny

Ocenenia

Za svoju vedeckú prácu bol ocenený viacerými cenami:

• 2005 Cena Henryka Wereszyckého a Wacława Felczaka za najlepšiu knihu k dejinám strednej Európy (publikácia Terra Scepusiensis)
• 2012 Rytiersky kríž rádu za zásluhy – Poľská republika (udelený prezidentom Poľskej republiky Bronisławom Komorowským)
• 2017 Bronzová plaketa FiF UK v Bratislave
• 2018 Cena Benefactor Musaei Scepusiensis V kategórii Veda a výskum za dielo Historia Scepusii, vol. 2
• 2019 Cena Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru (za publikácia Haličsko-volynská kronika)
• 2021 Cena Egona Erwina Kischa za knihu Študentský prológ k Nežnej revolúcii: Bratislava 16. novembra 1989

Bibliografia

• Homza, Martin – Sroka, Stanislaw A.: Štúdie z dejín stredovekého Spiša. Kraków : Spolok Slovákov v Poľsku, 1998. - 154 s. ISBN 83-9078-557-9
• Homza, Martin: Mulieres suadentes. Presviedčajúce ženy: Štúdie z ženskej panovníckej svätosti v strednej a východnej Európe v 10.-13. storočí. Bratislava: Lúč, 2002, - 182 s. ISBN 80-7114-372-3
• Terra Scepusiensis: Stav bádania o dejinách Spiša, ed. Martin Homza, Ryszard Gładkiewicz. Levoča – Wrocław, Kláštorisko, 2003, - 987 s. ISBN 80-7114-457-6 [SK] a 83-88430-25-4 [PL]
• Historia Scepusii, vol. 1: dejiny Spiša do roku 1526. – Bratislava: etc..., 2009, - 663 s. ISBN 978-80-968948-2-6
• Homza Martin: Uhorsko-poľská kronika, trans.: Jana Balegová. Bratislava: PostSciptum, 2009, - 224 s. + 16 obr. ISBN 978-80-969850-4-3 Slovakia and Croatia: Historical Parallels and Connections (until 1780), ed.: Martin Homza - Neven Budak. Bratislava: PostScriptum, 2013, - 446 s. ISBN 9788089567201
• Homza, Martin et al.: Svätopluk v európskom písomníctve. Bratislava: PostScriptum, 2014, - 753 s. ISBN 9788089567225
• Symboly a mýty národov strednej Európy v stredoveku a včasnom novoveku, vol. 1 - 2, ed.: Martin Homza - Adam Mesiarkin. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského (2014 – 2015), - 189 s. a - 157 s. ISBN 978-80-223-3665-9 a ISBN 9788022340434
• Martin Homza: Stredná Európa, vol. 1: Na začiatku stredoveku. - 2. vyd. - Bratislava: Univerzita Komenského, 2020, - 313 s. + 10 máp (Daniel Gurňák) ISBN 978-80-223-4963-5
• Historia Scepusii, vol. 2: Dejiny Spiša od 1526 do 1918, ed.: Martin Homza a Stanisław A. Sroka. Bratislava: Katedra slovenských dejín FF UK a Instytut historii UJ, 2016, - 1196 s., ISBN 978-80-223-4210-0.
• Homza, Martin: Mulieres Suadentes – Persuasive Women: Female Royal Saints in Medieval East Central and Eastern Europe. - 1. vyd. - Leiden : Brill, 2017. - 272 s. - (East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 450-1450; vol. 42) ISBN 978-90-04-31466-5
• Croatia and Slovakia: vol. 2: Historical Parallels and Conections (from 1780 to the Present Day), ed.: Željko Holjevac, Martin Homza - Martin Vass. Zagreb: FF Press, 2017, - 294 s. ISBN 9789531756051
• Homza, Martin – Malinovská, Nora: Haličsko-volynská kronika : Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. - 1. vyd.- Martin : Matica slovenská, 2019. - 423 s. ISBN 9788081282331
• Martin Homza: Murices Novae alebo Nové ostne: Dialógy o starších slovenských dejinách, ale nielen o nich. Bratislava: Slovenské dejiny, 2020, - 333 s. ISBN 9788097372934

Je hlavným editorom série Monumenta Linguæ Slovacæ, ktorá vychádza od roku 2018.

Externé odkazy

• Martin Homza na webe Filozofickej fakulty UK
• Historický slovník pre Rozhlas a televízia Slovensko
• Slovenské dejiny na YouTube
• Slovenské dejiny, občianske združenie
• Monumenta Linguæ Slovacæ