Getsemanská záhrada

Getsemanská záhrada^[1]^[2] (iné názvy: Getsemani, Getsemane, Getsémane, Getsimani ^[3]; staršie Getsemany^[4], záhrada Getsemanská^[5] , záhrada getsemanská^[6]; starogr. Γεθσημανη - Gethsémané alebo Γεθσημανι - Gethsémani alebo Γεθσημανει - Gethsémanei^[7], hebr. גת שמנים‎ – Gat Šmanim) je biblický pozemok (záhrada) v Jeruzaleme na úpätí Olivového vrchu (Olivovej hory), dnes olivový háj.

Podľa Biblie tu Ježiš bdel a modlil sa počas tej noci, keď bol zatknutý a neskôr ukrižovaný. Podľa Lukášovho evanjelia Ježišove muky v Getsemanskej záhrade boli také strašné, že "jeho potom boli veľké kropaje krvi padajúce na zem". Podľa tradície východnej ortodoxnej cirkvi je Getsemanská záhrada miestom, kde "usnula" Ježišova Matka (keďže Panna Mária nezomrela, ale bola vzatá do neba, zaužívalo sa v ortodoxnej terminológii takéto pomenovanie). Nachádza sa tam pravoslávny chrám, ktorý skrýva prázdny hrob Panny Márie - nie je tam pochovaná.

Etymológia

V evanjeliách podľa Matúša,^[8] a Marka,^[9] písaných v gréčtine, sa názov objavuje napísaný v tvare Γεθσημανι - Gethsémani (variantné zápisy pozri v úvode tohto článku), čo je odvodenina z aramejského גת שמנא (Gaṯ-Šmānê), znamenajúceho "olivový lis".^[10] Markovo evanjelium Getsemani nazýva aj chorion - "miesto". Jánovo evanjelium Getsemani označuje ako kepos, čiže "záhrada" alebo "sad".^[11]

Poloha

Getsemanská záhrada sa nachádza na úpätí Olivového vrchu,^[10] v údolí Cedronu. Záhrade dominuje Chrám utrpenia Pána (iné názvy: Bazilika úzkosti Pána, Bazilika agónie, Bazilika národov, Bazilika všetkých národov, Chrám všetkých národov, Kostol všetkých národov, Kostol národov, Kostol utrpenia), postavený na mieste byzantského kostola zbúraného v roku 614 armádou perzských Sásánovcov a križiackeho kostola, ktorý bol zničený v roku 1219. V blízkosti sa nachádza ruský pravoslávny Kostol Márie Magdalény s typickou zlatou cibuľovitou kupola|kupolou v štýle jaroslavianskych kostolov 17. storočia. Kostol Márie Magdalény vybudoval ruský cár Alexander III. na pamiatku svojej matky Márie Alexandrovny.

Pútnické miesto

Getsemanská záhrada bola významným kresťanským pútnickým miestom raných kresťanských pútnikov. V roku 333 ju navštívil anonymný "Pútnik z Bordeaux", ktorého dielo lat. Itinerarium Burdigalense je najranejším cestopisom zanechanými kresťanským cestovateľom do Svätej zeme. V diele Eusebia z Kaisareie Onomasticon polohu Getsemanskej záhrady spomína "na úpätí Olivového vrchu" a dodáva, že "tu bola viera zvyčajne vyznávaná".

Odraz v umení

Getsemanská záhrada

Andrea Mantegna: Utrpenie v záhrade, okolo roku 1460, zobrazuje Ježiša v Getsemanskej záhrade
Vasilij Perov: Kristus v Getsemanskej záhrade, 1878, zobrazuje Ježiša pri modlitbe
Detail z gotického znázornenia scény v Getsemanskej záhrade, Ulm Münster
Pedro Berruguete: Getsemanská záhrada, cca 1500
Sebastiano Ricci: Kristova modlitba na Olivovej hore, 1730,
Heinrich Hofmann: Kristus v Getsemanskej záhrade, 1886

Literatúra

METZEGER, Bruce M; COOGAN, Michael D. The Oxford Companion to the Bible. Oxford : Oxford University Press, 1993. ISBN 0-19-504645-5.

Referencie

↑ Názov použitý v podnadpise (ale nie v texte) v niektorých slov. prekladoch Ev. podľa Matúša 26. kapitola (https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)
↑ Getsemanská záhrada. In: Encyclopaedia Beliana
↑ Názvy použité v texte v rôznych slov. prekladoch Ev. podľa Matúša 26,36 (https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)
↑ Písmo Sväté Starého a Nového Zákona (z latinského typického vydania Vulgaty na slovenský jazyk preložené : sväzok I-X). [s.l.] : nákladom Spolku sv. Vojtecha, 1926. 2064 s. S. 56.
↑ Jazykovednĕ štúdie. [s.l.] : VEDA, 1958. 1168 s. S. 305.
↑ PODHRADCZKY, Jozsef. Prostonarodnia Biblioteka. Wydawa sa pod sprawou Ondreja Radlinskeho a Jozefa Podhradskeho. (Populäre Bibliothek.). [s.l.] : Bago, 1852. 116 s. S. 35.
↑ SMITH, W. Andrew. A Study of the Gospels in Codex Alexandrinus (Codicology, Palaeography, and Scribal Hands). [s.l.] : BRILL, 2014. 396 s. ISBN 978-90-04-27485-3. S. 305.
↑ . Dostupné online.
↑ . Dostupné online.
↑ ^a ^b Metzger & Coogan (1993) Oxford Companion to the Bible’’, str. 253.
↑ . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Getsemanská záhrada

Externé odkazy

Catholic Encyclopedia on Gethsemane
Article on the history of the Russian monastery itself
GEFSIMANIJA. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Zväzok 11. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2006. 752 s. Dostupné online. S. 431-435. (po rusky)

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Getsemanská zahrada na českej Wikipédii.

[1] Názov použitý v podnadpise (ale nie v texte) v niektorých slov. prekladoch Ev. podľa Matúša 26. kapitola (https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)

[2] Getsemanská záhrada. In: Encyclopaedia Beliana

[3] Názvy použité v texte v rôznych slov. prekladoch Ev. podľa Matúša 26,36 (https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)

[4] Písmo Sväté Starého a Nového Zákona (z latinského typického vydania Vulgaty na slovenský jazyk preložené : sväzok I-X). [s.l.] : nákladom Spolku sv. Vojtecha, 1926. 2064 s. S. 56.

[5] Jazykovednĕ štúdie. [s.l.] : VEDA, 1958. 1168 s. S. 305.

[6] PODHRADCZKY, Jozsef. Prostonarodnia Biblioteka. Wydawa sa pod sprawou Ondreja Radlinskeho a Jozefa Podhradskeho. (Populäre Bibliothek.). [s.l.] : Bago, 1852. 116 s. S. 35.

[7] SMITH, W. Andrew. A Study of the Gospels in Codex Alexandrinus (Codicology, Palaeography, and Scribal Hands). [s.l.] : BRILL, 2014. 396 s. ISBN 978-90-04-27485-3. S. 305.

[matouš-8] . Dostupné online.

[marek-9] . Dostupné online.

[oxford-10] Metzger & Coogan (1993) Oxford Companion to the Bible’’, str. 253.

[jan-11] . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]