Gettierov problém

Gettierov problém je epistemologický problém poukazujúci na to, že definícia poznania ako zdôvodneného pravdivého presvedčenia môže byť nepresná alebo neúplná.

Je pomenovaný podľa Edmunda Gettiera, ktorý v roku 1963 zverejnil vo filozofickom periodiku Analysis (Vol. 23, No. 6) trojstránkový článok „Je zdôvodnené pravdivé presvedčenie poznanie?“ (angl. „Is Justified True Belief Knowledge?“), kde argumentuje, že tomu nie je nevyhnutne tak.

Poznanie ako zdôvodnené pravdivé presvedčenie

Podľa tradičnej definície poznania subjekt S vie, že výrok (propozícia) P je pravdivý vtedy a len vtedy, ak sú splnené nasledovné tri nevyhnutné podmienky:

P je skutočne pravdivé.
S verí, že P je pravdivé.
Viera S o pravdivosti P je zdôvodnená.

Gettierove protipríklady

Gettier vo svojom článku použil dva protipríklady, v ktorých dokazuje, že existujú prípady, v ktorých sú splnené všetky tri podmienky vymedzujúce poznanie, tak ako je definované vyššie. Predsa však nemôže byť povedané, že by osoby vystupujúce v týchto protipríkladoch vedeli, že P je pravdivé.

Prípad I

O prácu sa uchádzajú dvaja muži: Smith a Jones. Smith má silné dôvody pre nasledovné tvrdenie:

Jones bude ten, kto prácu dostane a Jones má vo vrecku desať mincí. (a)

Prvú časť tohoto výroku má Smith zdôvodnenú napríklad tým, že prezident spoločnosti Smitha uistil, že vybraný bude Jones a druhú časť zdôvodňuje to, že Smith desať minút pred výberovým konaním spočítal, koľko mincí má Jones vo vrecku.

Z výroku (a) vyplýva:

Ten, kto dostane prácu má vo vrecku desať mincí. (b)

Výberové konanie dopadne tak, že prijatý nebude Jones, ale Smith. Smith však taktiež nevie, že vo svojom vrecku má aj on desať mincí. Teda, hoci Smithovo presvedčenie o pravdivosti (b) bolo nakoniec správne (všetky tri podmienky v hore uvedenej definícii poznania sú splnené), nemôžeme povedať, že Smith vedel, že (b) je pravdivé, pretože jeho pravdivosť závisí od počtu mincí v jeho vrecku a Smith nevedel koľko mincí má vo svojom vrecku. Svoje presvedčenie zakladal na počte mincí vo vrecku Jonesa, o ktorom nesprávne predpokladal, že dostane prácu.

Prípad II

Smith má silné dôvody pre nasledujúce tvrdenie:

Jones vlastní auto značky Ford. (a)

Toto tvrdenie má Smith zdôvodnené tým, že Jones vlastnil auto odkedy ho pozná (a pozná ho už dlho) a vždy to bol Ford. Smith má ďalšieho priateľa menom Brown, o ktorom nevie, kde sa práve nachádza. Vymyslí si tri ľubovoľné mestá a vytvorí nasledovné logické výroky:

Buď Jones vlastní Ford, alebo Brown je v Bostone. (b)
Buď Jones vlastní Ford, alebo Brown je v Barcelone. (c)
Buď Jones vlastní Ford, alebo Brown je v Brest-Litovsku. (d)

Smith akceptuje správnosť (b), (c), (d) na základe presvedčenia o platnosti výroku (a), ktorý je s nimi logicky v spojení. Gettier napokon uvádza, že Jones v skutočnosti Ford nevlastní (má ho len prenajatý) a že Brown sa skutočne nachádza v Barcelone. Smith teda nevie, že (c) je pravdivé a to aj napriek tomu, že i) (c) je pravdivé, ii) verí, že (c) je pravdivé a iii) má zdôvodnenie o (c).

Externé odkazy

Is Justified True Belief Knowledge?, prístup: 22. apríl 2010 (angl.)