Gizela Švábska
Gizela Švábska | |
rímsko-nemecká cisárovná a nemecká kráľovná | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | sálska, Konrádovci |
Biografické údaje | |
Narodenie | 13. novebmer 990, 11. november 999 alebo 11. november 989 |
Úmrtie | 15. november 1043 Goslar |
Pochovanie | Katedrála Panny Márie a svätého Štefana, Speyer |
Rodina | |
Manžel | |
Potomstvo | |
Otec | Herman II. Švábsky |
Matka | Gerberga Burgundská |
Odkazy | |
Gizela Švábska (multimediálne súbory na commons) | |
Gizela Švábska (* 11. november 989/999 (podľa náhrobnej dosky) – † 15. február 1043, Goslar)[1] bola grófka z Braunschweigu, švábska vojvodkyňa, nemecká kráľovná a rímska cisárovná, manželka Konráda II., prvého cisára zo Sálskej dynastie.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Bola dcérou Hermana II. Švábskeho a Gerbergy Burgundskej, dcéry burgundského kráľa Konráda, brata cisárovnej Adely. Jej prvým manželom bol od 1002 gróf Bruno z Braunschweigu († 1010/1013 ?), ktorému porodila syna Liudolfa, možno ešte ďalšie, menom neznáme deti. Po ovdovení sa v roku 1014 vydala za švábskeho vojvodu Ernesta I. z rodu Babenbergovcov, ktorý zahynul v roku 1015 pri loveckej nehode, s ktorým mala synov Ernesta a Hermana.
Sobáš s Konrádom
[upraviť | upraviť zdroj]Konrád II. bol Gizeliným tretím manželom, vydala sa zaňho roku 1016 (najneskôr začiatkom 1017) a porodila mu syna Henricha – budúceho cisára Henricha III. a dcéry Beatrix a Matildu, ktoré zomreli vo veku 16 a 9 rokov. Po smrti svojho druhého muža vykonávala Gizela poručnícku vládu za svojho maloletého syna Ernesta vo švábskom vojvodstve, poručníctvo jej však bolo cisárom Henrichom II. odobraté kvôli sobášu so Sálcom Konrádom – legitimita manželstva bola totiž z hľadiska kánonického práva napadnuteľná, pretože ich spoločným predkom bol kráľ Henrich I. Vtáčnik a cisár Henrich II. sa proti tomuto sobášu staval aj z politických dôvodov.
Čo sa týka sobáša Gizely a Konráda, existujú domnienky, že ju Konrád pred sobášom uniesol, čo sa síce nedá vylúčiť, ale historikmi sa to považuje za veľmi nepravdepodobné, pretože pre to existuje veľmi málo dôveryhodných prameňov – napr. kronikár Thietmar Merseburgský píše o napadnuteľnosti legitimity manželstva z dôvodu príliš blízkeho príbuzenstva, avšak o domnelom únose nevesty nič nevie.
Politický vplyv
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1024 sa Gizela po Konrádovom boku stala kráľovnou (rozhodovalo sa medzi Konrádom a jeho rovnomenným strýkom, ktorý bol však mladší ako on – preto býva Konrád v prameňoch označovaný ako Konrád starší). Arcibiskup Aribo Mainzský ju síce odmietol korunovať (snáď kvôli kanonickej prekážke jej manželstva s Konrádom), ale korunovácia bola napriek tomu vykonaná, a to 21. septembra 1024 arcibiskupom Pilgrimom Kolínskym. Potom, čo sa stala kráľovnou a o tri roky neskôr (26. marca 1027) cisárovnou, mala Gizela veľký podiel na ríšskej politike, čo dosvedčuje aj značný počet jej intervencií v kráľovských listinách (ako interventka sa objavuje dokonca v 60 % Konrádových listín, často intervenovala spolu s ďalšími osobami).
Na základe jej sprostredkovania preniesol jej strýko Rudolf III. Burgundský v zmluve z Bazileja na Konráda II. nástupníctvo v Burgundskom kráľovstve, ktoré potom pripadlo Ríši. Cisárovná Gizela tiež hrala dôležitú sprostredkujúcu úlohu medzi cisárom Konrádom, a synom z druhého manželstva, švábskym vojvodom Ernestom. Cez jej príhovor bol tiež v Merseburgu v roku 1033 uzavretý mier medzi Konrádom a vojvodom Meškom Poľským.
Vdovstvo a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Po nástupe jej syna Henricha III. na trón roku 1039 Gizelin vplyv poklesol, aj keď spočiatku sa ako interventka objavuje aj v jeho listinách. Zomrela v Goslare 14. februára 1043 na dyzentériu. Je pochovaná v Speyeri v katedrále Panny Márie a svätého Štefana. Zaujímavosťou je, že pri otvorení hrobu boli odobraté vlasy zosnulej cisárovnej (údajne zlatisté) a boli podrobené analýze, podľa ktorej išlo o ženu pred menopauzou – čo by zodpovedalo roku narodenia 999.
Rodokmeň
[upraviť | upraviť zdroj]Konrád I. Švábsky | ||||||||||||||||
Herman II. Švábsky | ||||||||||||||||
Liudolf Švábsky | ||||||||||||||||
Richlind Saská | ||||||||||||||||
Ida Švábska | ||||||||||||||||
Gizela Švábska | ||||||||||||||||
Rudolf I. Burgundský | ||||||||||||||||
Rudolf II. Burgundský | ||||||||||||||||
Willa Provensálska | ||||||||||||||||
Konrád I. Burgundský | ||||||||||||||||
Burchard II. Švábsky | ||||||||||||||||
Berta Švábska | ||||||||||||||||
Regelinde z Zürichu | ||||||||||||||||
Gerberga Burgundská | ||||||||||||||||
Karol III. Francúzsky | ||||||||||||||||
Ľudovít IV. Francúzsky | ||||||||||||||||
Hedwiga z Wessexu | ||||||||||||||||
Matilda Francúzska | ||||||||||||||||
Henrich I. Vtáčnik | ||||||||||||||||
Gerberga Saská | ||||||||||||||||
Matilda z Ringelheimu | ||||||||||||||||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Digitale Bibliothek - Münchener Digitalisierungszentrum. daten.digitale-sammlungen.de. Dostupné online [cit. 2023-05-24].
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Lexikon des Mittelalters, zv. 4, s. 1465.
- Ennenová, E.: Ženy ve středověku, Praha 2001, s. 69 – 70.
- Fössel, A.: Die Königin im mittelalterlichen Reich. Herrschaftsausübung, Herrschaftsrechte, Handlungsspielräume, Stuttgart 2000, ISBN 3-7995-4256-6, s. 269 – 273, 285 – 290.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gizela Švábska
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gisela Švábská na českej Wikipédii.
Gizela Švábska Narodenie: 11. november 989/999 Úmrtie: 15. február 1043
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Kunhuta Luxemburská |
Nemecká kráľovná 1024 – 1028 |
Nástupca Gunhilda Dánska |
Predchodca Kunhuta Luxemburská |
Rímsko-nemecká cisárovná 1027 – 1039 |
Nástupca Agneša z Poitou |
Predchodca Kunhuta Luxemburská |
Talianska kráľovná 1026 – 1039 |
Nástupca Agneša z Poitou |
Predchodca Ermengarda Burgundská |
Burgundská kráľovná 1032 – 1038 |
Nástupca Agneša z Poitou |