Preskočiť na obsah

Gizela Švábska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gizela Švábska
rímsko-nemecká cisárovná a nemecká kráľovná
Gizela Švábska
Gizela Švábska, erb (z wikidata)
Panovanie
Dynastiasálska, Konrádovci
Biografické údaje
Narodenie13. novebmer 990, 11. november 999 alebo 11. november 989
Úmrtie15. november 1043
Goslar
PochovanieKatedrála Panny Márie a svätého Štefana, Speyer
Rodina
Manžel
Potomstvo
OtecHerman II. Švábsky
MatkaGerberga Burgundská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGizela Švábska
(multimediálne súbory na commons)

Gizela Švábska (* 11. november 989/999 (podľa náhrobnej dosky) – † 15. február 1043, Goslar)[1] bola grófka z Braunschweigu, švábska vojvodkyňa, nemecká kráľovná a rímska cisárovná, manželka Konráda II., prvého cisára zo Sálskej dynastie.

Bola dcérou Hermana II. Švábskeho a Gerbergy Burgundskej, dcéry burgundského kráľa Konráda, brata cisárovnej Adely. Jej prvým manželom bol od 1002 gróf Bruno z Braunschweigu († 1010/1013 ?), ktorému porodila syna Liudolfa, možno ešte ďalšie, menom neznáme deti. Po ovdovení sa v roku 1014 vydala za švábskeho vojvodu Ernesta I. z rodu Babenbergovcov, ktorý zahynul v roku 1015 pri loveckej nehode, s ktorým mala synov Ernesta a Hermana.

Sobáš s Konrádom

[upraviť | upraviť zdroj]

Konrád II. bol Gizeliným tretím manželom, vydala sa zaňho roku 1016 (najneskôr začiatkom 1017) a porodila mu syna Henricha – budúceho cisára Henricha III. a dcéry Beatrix a Matildu, ktoré zomreli vo veku 16 a 9 rokov. Po smrti svojho druhého muža vykonávala Gizela poručnícku vládu za svojho maloletého syna Ernesta vo švábskom vojvodstve, poručníctvo jej však bolo cisárom Henrichom II. odobraté kvôli sobášu so Sálcom Konrádom – legitimita manželstva bola totiž z hľadiska kánonického práva napadnuteľná, pretože ich spoločným predkom bol kráľ Henrich I. Vtáčnik a cisár Henrich II. sa proti tomuto sobášu staval aj z politických dôvodov.

Gizelina náhrobná doska (katedrála v Speyeri)

Čo sa týka sobáša Gizely a Konráda, existujú domnienky, že ju Konrád pred sobášom uniesol, čo sa síce nedá vylúčiť, ale historikmi sa to považuje za veľmi nepravdepodobné, pretože pre to existuje veľmi málo dôveryhodných prameňov – napr. kronikár Thietmar Merseburgský píše o napadnuteľnosti legitimity manželstva z dôvodu príliš blízkeho príbuzenstva, avšak o domnelom únose nevesty nič nevie.

Politický vplyv

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1024 sa Gizela po Konrádovom boku stala kráľovnou (rozhodovalo sa medzi Konrádom a jeho rovnomenným strýkom, ktorý bol však mladší ako on – preto býva Konrád v prameňoch označovaný ako Konrád starší). Arcibiskup Aribo Mainzský ju síce odmietol korunovať (snáď kvôli kanonickej prekážke jej manželstva s Konrádom), ale korunovácia bola napriek tomu vykonaná, a to 21. septembra 1024 arcibiskupom Pilgrimom Kolínskym. Potom, čo sa stala kráľovnou a o tri roky neskôr (26. marca 1027) cisárovnou, mala Gizela veľký podiel na ríšskej politike, čo dosvedčuje aj značný počet jej intervencií v kráľovských listinách (ako interventka sa objavuje dokonca v 60 % Konrádových listín, často intervenovala spolu s ďalšími osobami).

Dochované vlasy Konráda a Gizely

Na základe jej sprostredkovania preniesol jej strýko Rudolf III. Burgundský v zmluve z Bazileja na Konráda II. nástupníctvo v Burgundskom kráľovstve, ktoré potom pripadlo Ríši. Cisárovná Gizela tiež hrala dôležitú sprostredkujúcu úlohu medzi cisárom Konrádom, a synom z druhého manželstva, švábskym vojvodom Ernestom. Cez jej príhovor bol tiež v Merseburgu v roku 1033 uzavretý mier medzi Konrádom a vojvodom Meškom Poľským.

Vdovstvo a smrť

[upraviť | upraviť zdroj]

Po nástupe jej syna Henricha III. na trón roku 1039 Gizelin vplyv poklesol, aj keď spočiatku sa ako interventka objavuje aj v jeho listinách. Zomrela v Goslare 14. februára 1043 na dyzentériu. Je pochovaná v Speyeri v katedrále Panny Márie a svätého Štefana. Zaujímavosťou je, že pri otvorení hrobu boli odobraté vlasy zosnulej cisárovnej (údajne zlatisté) a boli podrobené analýze, podľa ktorej išlo o ženu pred menopauzou – čo by zodpovedalo roku narodenia 999.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Konrád I. Švábsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Herman II. Švábsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Liudolf Švábsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Richlind Saská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ida Švábska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Gizela Švábska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Rudolf I. Burgundský
 
 
 
 
 
 
 
Rudolf II. Burgundský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Willa Provensálska
 
 
 
 
 
 
 
Konrád I. Burgundský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Burchard II. Švábsky
 
 
 
 
 
 
 
Berta Švábska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Regelinde z Zürichu
 
 
 
 
 
 
 
Gerberga Burgundská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol III. Francúzsky
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít IV. Francúzsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Hedwiga z Wessexu
 
 
 
 
 
 
 
Matilda Francúzska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Henrich I. Vtáčnik
 
 
 
 
 
 
 
Gerberga Saská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Matilda z Ringelheimu
 
 
 
 
 
 

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Digitale Bibliothek - Münchener Digitalisierungszentrum. daten.digitale-sammlungen.de. Dostupné online [cit. 2023-05-24].

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Lexikon des Mittelalters, zv. 4, s. 1465.
  • Ennenová, E.: Ženy ve středověku, Praha 2001, s. 69 – 70.
  • Fössel, A.: Die Königin im mittelalterlichen Reich. Herrschaftsausübung, Herrschaftsrechte, Handlungsspielräume, Stuttgart 2000, ISBN 3-7995-4256-6, s. 269 – 273, 285 – 290.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gisela Švábská na českej Wikipédii.


Gizela Švábska
Narodenie: 11. november 989/999 Úmrtie: 15. február 1043
Vladárske tituly
Predchodca
Kunhuta Luxemburská
Nemecká kráľovná
10241028
Nástupca
Gunhilda Dánska
Predchodca
Kunhuta Luxemburská
Rímsko-nemecká cisárovná
10271039
Nástupca
Agneša z Poitou
Predchodca
Kunhuta Luxemburská
Talianska kráľovná
10261039
Nástupca
Agneša z Poitou
Predchodca
Ermengarda Burgundská
Burgundská kráľovná
10321038
Nástupca
Agneša z Poitou