Glasgow School of Art
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Glasgow School of Art (doslova "Glasgowská umelecká škola") je umelecká škola v meste Glasgow.
Sídlo školy
[upraviť | upraviť zdroj]Budova, v ktorej škola sídli, má dve časti:
- východné krídlo (1897 – 99)
- západné krídlo a vyššie podlažie (1907-08)
Budova bola navrhnutá škótskym architektom Charlesom Rennie Mackintoshom (1868-1928). Z architektonického hľadiska je význačná ako vrchol štýlu Arts and Crafts a skutočne originálnou interpretáciou štýlu Art Nouveau, vtedajšiemu smeru navrhovania v kontinentálnej časti Európy.
Vedenie školy vyhlásilo roku 1896 súťaž na návrh novej budovy. Zvýrazňovalo v požiadavkách, že rozpočet na tento návrh je veľmi nízky a že jednoduchá stavba je viac ako vítaná. Financie boli tak obmedzené, že proces výstavby bol neskôr rozdelený na dve etapy. Vedenie školy nakoniec vybralo návrh Mackintosha, neskoršieho učňa vo firme Honeyman a Keppie. Vo veku 28 rokov bol tento projekt jeho prvou významnou stavbou.
Návrh upútal inovatívnym vysporiadaním sa s problematickým, pozdĺžne situovaným terénom. Terén bol veľmi úzky a strmo naklonený, s poklesom od severu na juh až 9 metrov. Mackintosh umiestnil severnú, vstupnú stenu presne na čiaru pozemku od ulice Renfrew, vytvárajúc dlhé svetlíky, ktoré sa tiahnu po celej dĺžke 75 metrov dlhého pozemku. Tieto svetlíky v podobe pásových presklení striech poskytovali dostatok svetla pre technické štúdiá situované na nižších podlažiach budovy.
Pôdorys budovy je relatívne jednoduchý. Malý klenutý vstup ústi do schodišťa obklopeného jednoduchými drevenými kružbami a ornamentmi, osvetlenými z priestorov múzea nad ním. Centrálny koridor slúži ako chrbtica budovy tiahnúca sa z východu na západ, obsahujúca zo severu štúdiá a z juhu obslužné priestory. Aj v súčasnosti je škola plne funkčná, vďaka miestnostiam, ktoré sa pre svoju funkciu a flexibilitu považujú za výborne riešené.
Štúdiá, ktoré tvoria a modelujú severnú fasádu objektu, dosahujú výšku 8 m, s jednoduchými vystuženými oknami. Tri veľké okná na jednej strane a štyri na druhej lemujú z dvoch strán starostlivo komponovanú kamenno-murársku konštrukciu vstupného priestoru budovy. Najmarkantnejším znakom hlavnej vstupovej fasády je jej asymetrickosť. Okná jednotlivých štúdií majú rôzne rozmery, prispôsobujúc sa tak meniacim sa plošným rozmerom vnútorných priestorov, ktorým dodávajú svetlo. Napriek tomu že Mackintosh umiestnil vstup do fyzického stredu budovy, jeho modelovanie fasády výrazne opticky narúša tento stred a potláča jeho pozíciu, podriaďujúc sa vnútornej dispozícii objektu. Kombinácia symetrickej sústavy zábradlí, ktoré pred budovou zvýrazňujú centrálnu pozíciu vstupu a asymetrickej fasády, ktorá túto pozíciu vyvracia, vytvára opticky silné dynamické napätie. Vrúbkovaný kameň podporných múrov vyplnený sochársky opracovaným železným zábradlím bol kreatívnym riešením ťažkostí, ktoré prinášal zložitý tvar terénu pozemku.
Oblúkové okno opatrené frontónom, zvýraznené vstupnou bránou so železným opracovaním na uličnej fasáde a balkón na druhom poschodí sú vyvážené arkierovými oknami a vežičkou pri vstupe. Jednoduché, relatívne strohé podrímsie obsahuje len jednu plastiku tváre na celej budove; štylizovaný, ozdobne vyrezávaný základný kameň nachádzajúci sa hornom oblúkovom nosníku vstupných dverí symbolizujúci poslanie a funkciu budovy. Jednoduché nevyzdobené rímsy (karnis) nad oknami štúdií vytvárajú rámy na fasáde a zvýrazňujú prominentnosť hlavných priestorov školy.
Budova je syntézou porovnateľných symbolizmov; rôznorodé vplyvy zahŕňajú škótske barónske sídla, kontinentálne Art Nouveau a smer Arts and Crafts. Tradičné japonské dekoratívne motívy sú evidentné opracovaním železa v exteriéroch, v štruktúre a usporiadaní dreva a ornamentov v interiéroch. Kontrast a protiklad je pre stavbu typický.
Jednou z pozoruhodností frontálnej fasády sú železné stojky, ktoré na jednej strane slúžia ako opora a výstuž pre vysoké okná a na druhej ako konzolovité držadlá pre uchytenie plošiny umývačov okien. Tieto stojky sú ukončené jemným krajkovaním opierajúcim sa o okno. Z vnútra priestorov štúdií tieto umelecké ukončenia stojok budia dojem abstraktných železných kvetín zasadených do okenných kvetináčov.
Južná fasáda, nápadne rovná a zámerne funkcionálna, je prirovnávaná k pevnosti; tento dojem vytvára hrubý betónový náter a spriahnutá hmota budovy rozlomená do troch vyčnievajúcich krídel, s veľmi hlboko vloženými a na riedko rozostavanými oknami.
Západná polovica budovy, postavená o niekoľko rokov neskôr, bola navrhnutá v období, v ktorom Mackintosh prežíval profesionálnu tvorivú krízu. Napriek tomu západné krídlo zdarne dopĺňa a kompletizuje stavbu z prvej fázy.
Obzvlášť západná fasáda, kde je odhalený strmý svah pozdĺž ulice Scott, predstavovala kompozične veľkú výzvu. Toto krídlo obsahuje priestor knižnice, nepodobný funkciou žiadnej inej časti budovy. Úzke vyčnievajúce arkierové okná na západnej fasáde sú vyvážené zapustenými oknami na rovnej, ničím nezdobenej južnej fasáde. Bočný vstup na západnej strane je opatrený manieristickým vchodom s vrstvenými motívmi. Šesť arkierových okien, ktoré vymedzujú prvé podlažie na tejto fasáde je s veľkým uvážením rozmiestnených ako zjemňujúci doplnok masívne pôsobiacej kamennej steny.
V troch najjužnejších výklenkoch, vysokých až 19 m, sú cez dve podlažia idúce okná knižnice. Táto moderná kompozícia zvýrazňuje vertikalitu budovy na dolnej strane pozemku.
Knižnica je najuznávanejším interiérovým priestorom celej budovy. Tak ako Mackintosh vytvára kontrasty v exteriéroch a dáva im drsný a prísne pôsobiaci vzhľad, tento priestor je ich úplným opakom. Vytvára atmosféru podobnú kontemplatívnym priestorom v opátstvach. Tmavým drevom pokrytá miestnosť, doplnená balkónovitou, po obvode sa tiahnucou farebnou balustrádou so sochárskymi detailmi a ornamentmi, kontrastuje s dvojpodlažnými arkierovými oknami a kaskádovitým, moderným, kovovým lustrom.
Ohlasy
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci stavba bola obľúbená a jej užívateľmi oceňovaná, mimo Glasgowa vyvolávala oveľa menší obdiv v porovnaní s nasledovníkmi Art Nouveau vo Viedni.
Vo vtedajšom Anglicku sa tento projekt stretol s hlbokou kritikou a apatiou. Mackintosh sa rýchlo vytratil z verejného povedomia a jeho práca bola ocenená až posmrtne.
