Glukagónu podobný peptid 1
Glukagónu podobný peptid 1 (GLP-1, glucagon-like peptide 1) je inkretín, hormón vylučovaný črevnými bunkami po požití potravy.[1] Inkretínový účinok sa pozoroval ako rozdiel v sekrécii inzulínu po podaní rovnakého látkového množstva glukózy perorálne versus intravenózne. Vysvetľuje sa to účinkom endogénnych inkretínových hormónov a peptidov (ako je ak glukagónu podobný peptid 1) uvoľňovaných po požití potravy, ktoré zaisťujú 60 až 70 % sekrécie inzulínu.[2]
Vylučovanie GLP-1 je ovládané neuroendokrinne (neurón, ktorý inervuje sekrečnú bunku dá pokyn na vylučovanie GLP-1), ale aj priamym stimulačným účinkom potravy na bunky črevnej sliznice.[1]
Glukagónu podobný peptid 1 sa viaže na špecifický receptor (GLP-1 receptor), ktorý je exprimovaný na bunkách pankreatických ostrovčekov, v žalúdku, pľúcach a nervovom tkanive.[2] Dôsledkom aktivácie GLP-1 receptora je aktivácia adenylátcyklázy, zvýšenie intracelulárneho cAMP, čo aktivuje proteinkinázu, zvýši sa cytoplazmatická koncentrácia vápenatých iónov a v pankreatických bunkách to vyvolá degranuláciu buniek za uvoľnenia inzulínu.[2] GLP-1 spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, zvyšuje citlivosť beta buniek pankreasu na sekrečné stimuly, znižuje programovanú bunkovú smrť beta buniek pankreasu, obnovuje prvú fázu sekrécie inzulínu, znižuje uvoľňovanie glukagónu, znižuje výdaj glukózy z pečene,[1] podporuje rast buniek duktulov a ich diferenciáciu, urýchľuje pocit sýtosti, znižuje frekvenciu a hĺbku hladu, znižuje príjem potravy.[2] V srdci účinkuje GLP-1 tak, že ochraňuje myokard pred ischémiou a zlepšuje jeho funkciu po infarte myokardu.[1]
Degradácia a ukončenie signalizáciu glukagónou podobným peptidom 1 je sprostredkovaná všadeprímnou aminopeptidázou, ktorá odštiepuje dipeptidy z N-konca proteínov, ktorá bola nazvaná dipeptidylpeptidáza 4 (DPP-4).[1] GLP-1 má krátky plazmatický polčas (90 sekúnd), je rýchlo degradovaný DPP-4 a preto sa nehodí na terapiu.
Liečivá proteínového charakteru, ktoré majú v porovnaní s GLP-1 zvýšenú odolnosť voči pôsobeniu DPP-4 sa nazývajú glutidy (semaglutid, liraglutid, dulaglutid, albiglutid). GLP-1 a ani glutidy nevyvolávajú po podaní nebezpečnú hypoglykémiu ako iné antidiabetiká. Tento jav sa nazýva glukózovodependentný inzulinotropný účinok.[2] Glutidy vedú ku zníženiu hmotnosti pacientov,[2] zníženiu plazmatických koncentrácii triacylglycerolov, zníženiu arteriálneho krvného tlaku.[2]
Liečivá neproteínového charakteru, ktoré inhibujú dipeptidylpeptidázu 4 (inhibítory DPP-4) sa nazývajú gliptíny a zvyšujú plazmatickú koncentráciu GLP-1 až trojnásobne.[1] Účinok gliptínov trvá 12 až 24 hodín,[2] znižujú glykémiu nalačno aj po jedle, čím odstraňujú toxické účinky glukózy pri hyperglykémii.[2] Gliptíny tiež nevyvolávajú nebezpečné hypoglykémie, vedú ku zníženiu hmotnosti pacientov.[2] Medzi výhody gliptínov patrí perorálne podnaie a dobrá znášanlivosť liečiva pacientami.[2] Ku gliptínom patrí sitagliptín, linagliptín, alogliptín, vildagliptín, saxagliptín.[2][1]