Glyf (znak)

Rôzne glyfy (vo význame B) písmena a v znakovej sade Zaphino

Glyf môže byť:

• A) v informačných technológiách: Glyf je rozpoznateľný abstraktný grafický symbol, ktorý je nezávislý od akéhokoľvek špecifického "dizajnu" (pričom: grafický symbol je vizuálna reprezentácia grafického znaku alebo zloženej sekvencie; grafický znak je znak iný než riadiaca funkcia, ktorý má vizuálnu reprezentáciu obyčajne písanú rukou, tlačenú alebo zobrazovanú displejom; znak je člen množiny prvkov používaných na organizáciu, riadenie alebo reprezentáciu dát.) Variant definície: Glyf je abstrakný identifikovaný grafický symbol, nezávislý od akéhokoľvek skutočného obrázka. Vysvetlenie: Glyf je podobný jazykovednému pojmu graféma s tým rozdielom, že graféma (podľa definície Hartmanna a Storcka) je definovaná vo vzťahu ku konrétnemu jazyku, kým glyf je definovaný nezávisle od jazyka.
• B) v typografii: Glyf je špeciálny/-na tvar, "dizajn" alebo reprezentácia znaku (pričom znak je symbol reprezentujúci písmeno). Napríklad znak a môže byť reprezentovaný rôznymi glyfmi v rôznych typoch písma. Okrem toho môže viac ako jeden glyf reprezentovať jeden znak v tom istom fonte (napríklad znak malého n môže byť reprezentovaný glyfmi štandardného malého n, malého verzálkového n a ozdobného n; verzálkové N a kurzívne n sú rozdielne znaky.
• C)v jazykovede a archeológii aj: Glyf je piktogram alebo ideogram (logogram), ktorý má charakter vrypu (napr. v mayskom písme)

Etymológia

Termín pochádza z gréckeho glyfe - vryp, ktoré vzniklo z gréckeho γλύφειν - glyfein - "vydlabať, vyryť, vyrezávať" (príbuzné lat. glubere). V oblasti počítačov je slovo prebrané presnejšie "na popud" angličtiny, kde sa píše v tvare glyph a je doložené od roku 1727.

Glyf v počítačoch

Glyf je špecifický tvar znaku (znakov). V niektorých písmach je napríklad veľké písmeno A dostupné v niekoľkých formách, napríklad ako ozdobný tvar, klasický rez, ako kapitálka a pod.

Príkladom na starých písacích strojov je prehlasovacie znamienko "¨" na samostatnom klávese, je teda samostatným znakom, neskôr sa spojili s písmenami a, o a u, ktoré tvorili znaky ä, ö a ü. Rovnaká metóda sa používa (interne) pre kódovanie znakov v počítačových programoch. Pre ukladanie textu v počítači, existujú i abstraktné symboly, piktogramy, ktoré sú priradené kódovaniu. Najjednoduchším príkladom je medzera. Ďalším príkladom abstraktných znakov možno nájsť v matematických vzorcov. Napríklad a², sa dá zapísať aˆ2, pričom existuje i ako samostatný znak ² a pod.