Glyfosát
| Glyfosát | |||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | C3H8NO5P | ||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 120,0 u | ||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 169,07 g/mol | ||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 184,5 °C | ||||||||||||||||||
| Teplota rozkladu | > 187 °C | ||||||||||||||||||
| Hustota | 1,704 g/cm³ (20 °C) | ||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | 1,01 g/100 ml (20 °C) | ||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||
Glyfosát je derivát glycínu, ktorý slúži ako širokospektrálny herbicíd, účinná látka mnohých komerčných produktov vrátane Roundupu. Slúži najmä ako prostriedok proti burine.[1] Glyfosát predstavili už v roku 1970 chemici spoločnosti Monsanto.[2]
Karcinogenita
[upraviť | upraviť zdroj]Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) v roku 2015 zaradila glyfosát medzi pravdepodobné karcinogény pre človeka (skupina 2A).[3]
Toxicita
[upraviť | upraviť zdroj]Pre živočíchy podľa prevažujúceho vedeckého názoru nie je glyfosát toxický, pretože nemajú biosyntetickú dráhu pre aromatické aminokyseliny ako rastliny a získavajú aromatické aminokyseliny aj z potravy.
V roku 2008 vedecký časopis „Chemical Research in Toxicology“ publikoval štúdiu, podľa ktorej Roundup a jeho metabolity už v pomerne nízkych koncentráciách zabíjajú ľudské embryonálne a pupočníkové bunky i bunky ľudskej placenty. Štúdia však naznačuje, že onou toxickou látkou nie je glyfosát, ale ďalšie prídavné látky obsiahnuté v zložení Roundupu.[4][5]
Štúdia „Sanchis a kol.“[6] zmerala výskyt neodbúrateľných zvyškov tohto chemického prípravku v spodných vodách, kde sa zvyšok akumuluje, napriek skorším tvrdeniam spoločnosti, ktorá produkt na trh prvá uviedla, že po niekoľkých týždňoch sa produkt bez stôp rozloží na biologicky neaktívne látky. Stopové množstvá tejto látky sa teda dostávajú aj do pitnej vody a celého prírodného cyklu.
Nová štúdia Mesnageho a kol. ukázala predtým netušenú toxicitu týchto zvyškov glyfosátu na ľudské zdravie, ktorými by bolo možné čiastočne vysvetliť rad zdravotných problémov trápiacich vyspelé krajiny, kde sa herbicíd masívne používa. Masívna úmrtnosť buniek nastáva už pri koncentrácii o niekoľko rádov nižšej, než je koncentrácia aplikovaná v poľnohospodárstve, a teda aj zvyšky v stopovom množstve môžu mať v dlhodobom horizonte významný vplyv na zdravie populácie.[7]
Rezíduá herbicídu sa pochopiteľne nachádzajú v akejkoľvek živej hmote t. j. rastlinách, pestovaných na pôde predtým týmto prostriedkom ošetrenej.
Podľa výskumu University of Texas v Austine, je glyfosát spojený s úhynom včiel (pravdepodobne aj čmeľov). Ide o nepriamy vplyv na úhyn, keď sa včelám vystaveným účinku redukovala črevná mikrobiota. To malo vplyv na ich obranyschopnosť a schopnosť spracovávať potravu, pričom sa zvýšila ich úmrtnosť.[8]
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Glyfosát - rakovinotvorný pesticid, 18. mája 2015, A dost!, internetová televízia Stream.cz
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Arnika: Glyfosát (po česky)
- ↑ Na Slovensku používame herbicíd, ktorý by mohol spôsobovať rakovinu
- ↑ Glyfosát: Nejběžnější pesticid na českých polích nově zařazen mezi karcinogeny [online]. [Cit. 2015-06-22]. Dostupné online. Archivované 2015-05-18 z originálu.
- ↑ BENACHOUR SÉRALINI, N.. Glyphosate formulations induce apoptosis and necrosis in human umbilical, embryonic, and placental cells [online]. Chem Res Toxicol., 2009. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ OATES, L.; COHEN, M.. Assessing diet as a modifiable risk factor for pesticide exposure [online]. Int J Environ Res Public Health., 2011. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Sanchís, J. et al. (2012). Determination of glyphosate in groundwater samples using an ultrasensitive immunoassay and confirmation by on-line solid-phase extraction followed by liquid chromatography coupled to tandem mass spectrometry. Analytical and Bioanalytical Chemistry 402 (7). DOI: 10.1007/s00216-011-5541-y Dostupné online Archivované 2014-08-20 na Wayback Machine (po anglicky)
- ↑ Mesnage, R. et al. (2012). Cytotoxicity on human cells of Cry1Ab and Cry1Ac Bt insecticidal toxins alone or with a glyphosate-based herbicide. Journal of Applied Toxicology 2012. DOI: 10.1002/jat.2712 Dostupné online (po anglicky)
- ↑ Common weed killer linked to bee deaths [online]. sciencedaily.com, 2018-09-24, [cit. 2018-09-28]. Dostupné online. (po anglicky)