Preskočiť na obsah

Glykoalkaloid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chemická štruktúra α-solanínu rozlišujúca cukorné (solatriozová časť) a alkaloidové (solanidínová časť) časti

Glykoalkaloidy sú skupinou chemických zlúčenín odvodených od alkaloidov, ku ktorým sú pripojené cukrové skupiny. Niektoré z nich sú potenciálne toxické, jedy sa bežne vyskytujú v rastlinnom druhu ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) a iných rastlinách rodu Solanum vrátane zemiakov.

Typickým glykoalkaloidom je solanín (zložený z cukru solanózy a alkaloidu solanidínu), ktorý sa nachádza v zemiakoch. Alkaloidná časť glykoalkaloidu sa tiež všeobecne označuje ako aglykón. Neporušený glykoalkaloid sa slabo absorbuje z gastrointestinálneho traktu, čo spôsobuje podráždenie gastrointestinálneho traktu. Aglykón sa absorbuje a predpokladá sa, že je zodpovedný za pozorované príznaky nervového systému.

Glykoalkaloidy majú typicky horkú chuť a spôsobujú pocit pálenia a podráždenie v zadnej časti úst a na boku jazyka. Obyvatelia Aymarov v Bolívii používajú chuť na zistenie hladín glykoalkaloidov v zemiakoch na určenie bezpečnosti rôznych kultigénov.[1]

Hoci to nie je bežne dostupné, detekcia alkaloidov v tkanivách alebo moči je možná laboratórnou diagnostikou.[2]

Predaj liekov na báze glykoalkaloidov predávaných spoločnosťou Lane Labs USA Inc. určených na prevenciu rakoviny kože bol zakázaný FDA v roku 2004.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Johns, T., Keen, S.L.. Taste evaluation of potato glycoalkaloids by the Aymara: A case study in human chemical ecology. Human Ecology, 1986, s. 437–452. DOI10.1007/bf00888308.
  2. "Poisonous Plants Slides - European Bittersweet, Climbing Nightshade" [online]. . Dostupné online. Archivované 2007-06-16 z originálu.
  3. fda.gov, news item 1086 Archivované október 7, 2006, na Wayback Machine