Preskočiť na obsah

Zlín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gottwaldov)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Zlín pozri Zlín (rozlišovacia stránka).
Zlín
štatutárne mesto
Zlín
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Zlínsky (CZ072)
Okres (LAU 1) Zlín (CZ0724)
Historická krajina Morava
Rieka Dřevnice
Nadmorská výška 230 m n. m.
Súradnice 49°13′59″S 17°40′01″V / 49,233056°S 17,666944°V / 49.233056; 17.666944
Rozloha 102,83 km² (10 283 ha)
Obyvateľstvo 75 278 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 732,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Primátor Jiří Korec (ANO)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 760 01
Miestne časti 16
Katastrálne územie 15
LAU 2 (obec) CZ0724 585068
Adresa mestského
úradu 		Magistrát města Zlína
nám. Míru 12
761 40 Zlín
E-mailová adresa muzlin@muzlin.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Zlín
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.zlin.eu
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Zlín (nem. Zlin) je štatutárne mesto a priemyselné a podnikateľské centrum východnej Moravy. Je centrom Zlínskeho kraja, má rozlohu 102,83 km² a 75 171 obyvateľov.[2] V rokoch 1949 – 1989 nieslo meno Gottwaldov, na počesť prvého komunistického prezidenta Klementa Gottwalda.

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov mesta bol odvodený od (mužského) osobného mena Zla, ktoré pochádza z prídavného mena zlý (z rovnakého základu sú doložené aj ďalšie osobné mená ako Zlech, Zlen, Zleš, Zlík). Pôvodný význam názvu bol teda "Zlého majetok".[3]

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na východe Moravy v údolí rieky Dřevnice, na rozhraní Hostýnskych a Vizovických vrchov. Vzdušnou čiarou je vzdialený 50 km juhovýchodne od Olomouca, 75 km východne od Brna, 75 km juhozápadne od Ostravy a 45 km severozápadne od Trenčína.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1894

[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Zlín sa spájalo podľa Starozlínských povestí s rôznymi výkladmi. Vraj bolo odvodené od zlých udalostí, ktoré mesto postihli, alebo podľa ílovitej (slínovité) pôdy. Podľa iného príbehu sa vraj Zlín volal taktiež "Zlaté japko".

Prvá písomná zmienka o osade Zlín pochádza z roku 1322, kedy ho kúpila kráľovná Eliška Rejčka a venovala brnenskému kláštoru. Zlín bol remeselnícko-cechovým strediskom okolitého valašského osídlenia. Mestské práva dostal v roku 1397 - patrilo medzi ne právo usporadúvať trhy, variť pivo, aj právo hrdelné.

Za tridsaťročnej vojny sa obyvatelia Zlína zúčastnili valašského protihabsburského povstania. V roku 1622 bol vypálený zlínsky zámok a okolité stavby a statky vyrabované.

Mesto sa v 19. storočí nachádzalo na rozhraní troch moravských národopisných oblastí: Valašska, Slovácka a Hanej. Najbližšie malo svojím charakterom k Valašsku a až do konca 19. storočia sa Zlín príliš nelíšil od iných malých valašských stredísk, napr. susedného mesta Vizovice.

Zlín bol sídlom panstva, ďalšie panské sídlo sa nachádzalo vo vtedy samostatnom mestečku Malenovice, ktoré je dnes mestskou časťou Zlína. Zlínske panstvo vystriedalo niekoľko majiteľov - k tým známejším patria Šternberkovci v predhusitskej dobe, Tetourovci v 15. - 16. storočí, Rottalovci po tridsaťročnej vojne, neskôr Szerenyovci a Brettonovci. Posledným vlastníkom zlínskeho zámku, ktorý bol centrom panstva, sa stal brnenský továrnik Leopold Haupt, od ktorého ho odkúpilo mesto Zlín v r. 1929.

Po zriadení okresov v roku 1850 bol Zlín pričlenený k súdnemu okresu Napajedla a politickému okresu Uherské Hradiště. V 19. storočí počet obyvateľov nepresiahol 3 000.

Baťova éra

[upraviť | upraviť zdroj]
"Kudlovská piehrada" v Zlíne

Pre ďalší rozvoj mesta je veľmi dôležitý rok 1894, kedy tu založil svoju obuvnícku firmu podnikateľ Tomáš Baťa. Počas nasledujúcich 25 rokov (počas ktorých niekoľkokrát skrachoval) vybudoval prosperujúcu a rýchlo rastúci podnik. Vďaka tejto skutočnosti sa do mesta prisťahovalo veľa obyvateľov, predovšetkým z chudobného Valašska ale aj zo Slovácka, Hanej a vzdialenejších oblastí Česko-Slovenska. S rozvojom Zlína zároveň dochádzalo k pozvoľnému ukončeniu masívneho valašského vysťahovalectva do Texasu.

Baťovej továrni pomohla I. svetová vojna, kedy bola dôležitým dodávateľom obuvi pre rakúsku armádu. Víťazne sa pobil s hospodárskymi krízami v rokoch 1922-23 a 1929-33 a vypracoval sa na najväčšieho svetového výrobcu obuvi so závodmi a predajňami v mnohých krajinách sveta. V rokoch 1910-1938 sa počet obyvateľov mesta zvýšil z 12 912 na 34 348.

Mrakodrap "21"

Po roku 1926 sa Zlín stal moderným mestským centrom. Tomáš Baťa pozval do Zlína mnoho renomovaných architektov (napríklad Le Corbusiera), a tak sa mesto zmenilo na aglomeráciu plnú funkcionalistickej architektúry. Rástli kolónie typických "baťovských" stavieb - rodinných domov, ale aj výškových domov. Najznámejšou stavbou z tej doby je 77,5 m vysoký Baťův mrakodrap (mrakodrap "Dvadsaťjednotka") - vtedajšie sídlo riaditeľstva firmy Baťa. Táto budova bola postavená v rokoch 1937-38 podľa projektu Vladimíra Karfíka a okrem mnohých pokrokových technických riešení je známa hlavne "pojazdnou" riaditeľskou kanceláriou v jednom z výťahov (s telefónom a tečúcou vodou). V čase vzniku to bola druhá najvyššia necirkevná stavba v Európe.

Tomáš Baťa zastával od roku 1923 až do svojej smrti v roku 1932 úrad starostu Zlína a cieľavedome budoval moderné mesto "pre 50 000 obyvateľov". Neorientoval sa len na svoju továreň a bývanie pre robotníkov, ale aj na obchodnú a dopravnú sieť, služby, kultúrne a športové vyžitie obyvateľov. Mnohé budovy vtedy postavené sa pýšili prívlastkom "naj": napr. najväčší obchodný dom, najväčší hotel, najväčšie kino (pre 2 500 sediacich divákov), všetko brané "na východ od Frankfurtu". Je obdivuhodné, že takéto budovy vznikali v relatívne malom meste a nie v metropolách ako Viedeň či Berlín. Zlín tridsiatych rokov je dodnes považovaný za "architektonický zázrak" a živú učebnicu funkcionalizmu. Bohužiaľ, rad ďalších plánov prekazila vojna (napr. dostavbu centrálneho zlínskeho námestia, železnicu Praha-Zlín-Košice alebo diaľnicu Praha-Zlín, ku ktorej na Zlínsku existuje niekoľko torz mostov). Rok po smrti Tomáša Baťu bol otvorený Pamätník Tomáša Baťu. Je jednou z najhodnotnejších pamiatok zlínskeho konštruktivizmu a vrcholom fenoménu baťovskej architektúry.

1. októbra 1935 vznikol podľa vládneho nariadenia č. 104/1935 "ktorým sa v krajinách Českej a Moravskosliezskej vykonávajú zmeny obvodov niektorých okresných úradov" nový politický okres Zlín a mesto sa tak stalo okresným mestom.

Zlín: 1898 - 2019

Za druhej svetovej vojny bolo v roku 1944 mesto bombardované. Už v roku 1945 boli Baťove závody znárodnené.

Budovanie socializmu

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. januára 1949[4] bolo mesto v súvislosti s pripájaním ďalších obcí premenované na Gottwaldov[5] podľa prvého komunistického prezidenta Česko-Slovenska Klementa Gottwalda, centrálna mestská štvrť si však ponechala názov Zlín (plným označením Gottwaldov I-Zlín). Ten istý rok sa mesto stalo sídlom Gottwaldovského kraja, ktorý zanikol pri ďalšej reforme štátnej správy v roku 1960. Vtedy bol okres Gottwaldov začlenený do Juhomoravského kraja so sídlom v Brne.

V úspešnej činnosti pokračovali inštitúcie s baťovskou históriou - napríklad zlínske filmovej ateliéry, ktoré preslávili svojimi animovanými dielmi predovšetkým Karel Zeman a Hermína Týrlová. Iným príkladom je jeden zo zakladateľov českého priemyselného dizajnu Zdeněk Kovář (ergonomické nástroje a stroje, automobily Tatra 603 a Tatra 138). Zlín sa stal tiež domovom cestovateľskej dvojice Zikmund-Hanzelka.

Po roku 1968 začala výstavba najväčšieho zlínskeho sídliska Južné Svahy, ktoré bolo dokončené až v 80. rokoch. Dnes tu žije vyše 25 000 ľudí. Baťove závody pokračovali vo výrobe obuvi pod názvom Svit. V 80. rokoch boli koncernovým podnikom, pod ktorý patrili aj závody v Třebíči, Zruči nad Sázavou a Botana Skuteč. Len v Zlíne vtedy v koncerne pracovalo vyše 20 000 zamestnancov a vyrobili vyše 20 mil. párov obuvi. Väčšina produkcie mierila na export do krajín RVHP, hlavne do Sovietskeho zväzu. Väčšina strojnej výroby pokračovala v ZPS (Závody presného strojárstva), ktoré mali dobré meno predovšetkým v obrábacích strojoch. Výrobu pneumatík prevádzkoval národný podnik Rudý řijen. V r. 1975 bola v neďalekých Otrokoviciach dokončená výstavba najväčšej pneumatikárne v socialistických krajinách. V 90. rokoch sa podnik vrátil k pôvodnému názvu BARUM (BAťa-RUbena-Mitas) a dnes je dôležitou súčasťou koncernu Continental. V roku 1990 dosiahol počet obyvateľov mesta takmer 90 tisíc.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 1989 navštívil Gottwaldov Tomáš Baťa mladší a bolo rozhodnuté o navrátení pôvodného názvu Zlín, k čomu došlo k 1. januáru 1990. Od 24. novembra 1990 je Zlín Štatutárne mesto.

V 90. rokoch dochádzalo v meste k rozvoju súkromného podnikania (zlínsky región vtedy mal najviac podnikateľov na počet obyvateľov, ale zároveň tiež zanikli niektoré významné priemyselné závody (Svit, ZPS) i rad menších podnikov (mliekáreň Lacrum, bitúnky)). V meste , ktoré bolo predtým centrom obuvníckeho priemyslu, sa dnes výrobou obuvi zaoberá len hŕstka firiem s niekoľkými stovkami zamestnancov. Významne negatívny vplyv mal tiež zánik Česko-Slovenska: Zlínsko sa z centrálneho regiónu stalo prihraničnou oblasťou, obchod a doprava smerom na východ prudko poklesli a v celom regióne prudko vzrástla nezamestnanosť. V súčasnej dobe je však nezamestnanosť v Zlíne pod celoštátnym priemerom. V roku 2010 bolo mesto napojené na diaľničnú sieť prostredníctvom rýchlostnej cesty R55.

V roku 2001 bola založená Univerzita Tomáša Baťu (má cez 10 000 študentov a je jedným z najväčších zamestnávateľov v meste) a vznikol samosprávny Zlínsky kraj.

Po roku 1990 sa od mesta osamostatnilo niekoľko bývalých častí Zlína (Lhota, Lípa, Tečovice, Karlovice, Březnice a Ostrata).[6] K 1. januáru 2009 sa potom na základe referenda zo 17. mája 2008 osamostatnili Želechovice nad Dřevnicí.

Silneli požiadavky na zriadenie miestnych výborov či priamo samosprávnych mestských častí v okrajových častiach Zlína.[7] V roku 2010 sa do zastupiteľstva dostalo hnutie M.O.R. (Morálnu očistu radnice), ktoré malo vznik samosprávnych mestských častí v Přílukách, Malenoviciach, Vršave, Klečůvke či v Lužkoviciach ako jeden z kľúčových bodov vo svojom volebnom programe. Tento zámer však nepresadilo u koaličných partnerov, takže do programového vyhlásenia rady sa dostalo už len neurčité posilnenie právomocí mestských častí. Prakticky nedošlo k žiadnym zmenám, v zastupiteľstve nakoniec neprešiel ani kompromisný návrh na posilnenie právomocí komisií miestnych častí. Hnutie M.O.R. sa pod vplyvom tohto neúspechu rozpadlo a časť jeho politikov odišla z hnutia i z rady mesta.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov

[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov je uvádzaný za Zlín (do roku 1990 Gottwaldov) vrátane miestnych častí, ktoré k nemu v konkrétnej dobe patrili. Je zrejmé, že rovnako ako v iných veľkých mestách Česka počet obyvateľov v posledných dvadsiatich rokoch klesá.[8]

Rok 1971 1981 1990 1991 2001 2011
Počet obyvateľov 65 002 83 969 87 140 84 791 80 887 75 875

Štruktúra obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Veková štruktúra obyvateľov v roku 2011
    Veková štruktúra obyvateľov v roku 2011
  • Rodinný stav obyvateľov v roku 2011
    Rodinný stav obyvateľov v roku 2011
  • Vzdelanie obyvateľov v roku 2011
    Vzdelanie obyvateľov v roku 2011

Dnešný Zlín

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad zo strechy mrakodrapu "21" na dnešný Zlín

Dnes je Zlín sídlom Zlínskeho kraja, ale najmä významným priemyselným, obchodným a kultúrnym centrom východnej Moravy. V meste je sústredené veľké množstvo stredných škôl a univerzita. Nachádzajú sa tu tri nemocnice. Vzhľadom k svojmu krajskému postaveniu je tu okrem okresného súdu i pobočka brnianskeho krajského súdu.

Zlín sa v roku 2008 prezentoval v New Yorku prostredníctvom výstavy Zlín (Zlín in New York). K tejto výstave vznikol aj propagačný film Zlína, ktorý mapoval jeho súčasnosť.

V máji 2008 bolo dostavaná na zlínskom námestí Mieru obchodné a zábavné centrum Zlaté jablko. Nachádza sa na mieste bývalej historickej budovy Záložna. Pri stavbe tohto centra bola jedna z podmienok zachovania prednej časti domu z dôvodu historickej významnosti pre mesto Zlín.

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

V Zlíne sa nachádza Mestské divadlo, Filharmónia Bohuslava Martinů, Veľké kino, Krajská knižnica Františka Bartoša, Krajská galéria výtvarného umenia s dvoma expozíciami v Dome umenia a na druhom poschodí zámku, v ktorom sídli Múzeum juhovýchodnej Moravy s expozíciou "S inžiniermi Hanzelkou a Žigmundom piatimi svetadielmi", Archív H + Z, ktorý spravuje cestovateľský odkaz Hanzelka a Žigmunda, ale aj Jana Havlasa, Stanislava Škulinu, Heleny Šťastné-Bübelovej a Eduarda Ingriša. V rovnomennej okrajovej časti sa nachádza hrad Malenovice. V Zlíne je tiež Múzeum obuvi, divadlo Malá scéna a folklórne súbory Kašava, Vonica a Bartošův soubor písní a tanců. Každoročne sa tu konajú festivaly vážnej hudby Harmonia Moraviae a Talentinum, festivaly folklórnych súborov a dychových orchestrov FEDO (ktorý organizuje Veľký dychový orchester mesta Zlína) a Zlínské besedování, divadelný festival Setkání-Stretnutie, ale tiež festival cestovania, spoznávania a zbližovania kultúr Neznáma Země. Najznámejšia akcia je Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež. V časti Zlína, v Štípe, sa nachádza krásna zoologická záhrada, v posledných rokoch najnavštevovanejšia turistická atrakcia na Moravě.

V Zlíne sa už od roku 1961 pravidelne koná Film festival Zlín, ktorého návštevnosť od roku 2010 presahuje 100 000 ľudí. Festival je podporovaný Ministerstvom kultúry Českej republiky, Štátnym fondom kultúry ČR a Európskou úniou.

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]

Najpopulárnejším športom v meste je jednoznačne ľadový hokej a tunajší klub PSG Zlín je dvojnásobný majster republiky. Na titule majstra Českej republiky je zaujímavá a cenená aj tá skutočnosť, že zlínsky tím tvorilo viac ako 90% vlastných odchovancov, čo je v dnešnej dobe unikát. Klub dlhodobo pracuje s mládežou, ktorá má vzor v legendách ako Petr Čajánek, Petr Leška, Jaroslav Balaštík či Ondřej Veselý.

V meste sa nachádza futbalový štadión Letná, Zimný štadión Luďka Čajky, PSG Arena, atletický štadión, mestská hala, krytý bazén, kúpalisko, turistické a cykloturistické chodníky a ďalšie menšie športoviská. V zimnom období je v prevádzke lyžiarska zjazdovka v centre mesta. V Zlíne a okolí sa každoročne jazdia motoristické preteky Barum Rally Zlín.

Medzi významné športové kluby patria:

  • FC Fastav Zlín - futbalový klub
  • PSG Zlín - hokejový klub
  • VSC Fatra Zlín - volejbalový klub
  • SKB Proton Zlín - basketbalový klub
  • HC Zlín - hádzanársky klub
  • RC Zlín - ragbyový klub
  • SKOB Zlín - klub orientačného behu
  • Tiger Club Zlín - kickboxerský klub
  • TJ SOKOL Zlín - vzpieračský klub
  • PK Zlín - plavecký klub
  • ŠK Zlín - šachový klub
  • KCK Zlín - cyklistický klub
  • AK Zlín - atletický klub
  • KC Zlín - kolkársky klub
  • TJ Sokol Zlín - klub športovej gymnastiky
  • TJ Sokol Zlín - klub sálovej cyklistiky

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Zlínsky trolejbus Škoda 24Tr Irisbus

Zlín leží mimo hlavných dopravných ťahov, nakoľko k rozvoju mesta došlo až v 20. storočí, kedy už existovala hlavná dopravná sieť. Druhá svetová vojna zmarila zámer realizácie dopravných projektov firmy Baťa a regiónu uškodil aj rozpad ČSFR, čím sa Zlínsko stalo pohraničnou oblasťou a rozvoj dopravných trás sa tu dostal na okraj záujmu centrálnych orgánov.

Vo východo-západnom smere mesto pretína cesta I/49, spájajúca Otrokovice s Valašskú Polanku na Vsetínsku. V roku 2011 bola dokončená rýchlostná cesta R55, ktorá napája Zlín na diaľnicu D1, čím sa výrazne zrýchlilo dopravné spojenie napr. s mestom Brno.

Zlín neleží na žiadnom významnom železničnom ťahu. Jedinou traťou, ktorá pretína mesto rovnobežne s hlavnou cestou, je jednokoľajová trať Otrokovice-Vizovice. Železničná stanica v Otrokoviciach tak plní úlohu hlavného železničného terminálu pre zlínsku aglomeráciu. So Zlínom je dopravne prepojená nielen miestnou dráhou, ale aj trolejbusovou dopravou. Mestskú hromadnú dopravu zabezpečujú trolejbusy a autobusy.

Časti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]
Katastrálne územie Zlína
Jižní Svahy v zime
Zámok v miestnej časti Klečůvka

V roku 1948 boli k mestu Zlín pripojené obce Prštné, Louky, Mladcová, Příluky a Kudlov a mestské štvrte boli pomenované:[9]

  • Zlín I - vnútorné mesto
  • Zlín II - Prštné
  • Zlín III - Louky
  • Zlín IV - Mladcová
  • Zlín V - Příluky
  • Zlín VI - Kudlov

K 1. januáru 1949 boli k mestu pripojené obce Jaroslavice, Malenovice, Tečovice, Kvítkovice a Otrokovice a zlúčené mesto bolo pomenované Gottwaldov. Mestské štvrte niesli názvy:[9]

  • Gottwaldov I - Zlín
  • Gottwaldov II - Prštné
  • Gottwaldov III - Louky
  • Gottwaldov IV - Mladcová
  • Gottwaldov V - Příluky
  • Gottwaldov VI - Jaroslavice
  • Gottwaldov VII - Kudlov (prečíslovaný zo VI na VII)
  • Gottwaldov VIII - Malenovice
  • Gottwaldov IX - Tečovice
  • Gottwaldov X - Kvítkovice
  • Gottwaldov XI - Otrokovice

Už v roku 1950 sa Otrokovice ani Kvítkovice medzi osadami mesta Gottwaldov nespomínajú a sú uvádzané ako samostatné obce[10] - v roku 1960 boli Kvítkovice pripojené k Otrokoviciam a tie boli v roku 1964 "povýšené" na mesto.

V rokoch 1950-1964 tvorilo Gottwaldov 7 častí: Zlín, Zlínské Paseky, Prštné, Louky, Mladcová, Příluky a Malenovice.[11] Od 14. júna 1964 sa Gottwaldov členil na 12 častí, nakoľko k doterajších siedmim (Zlín, Zlínské Paseky, Prštné, Lúky, Mladcová, Příluky, Malenovice) pribudli Jaroslavice, Kudlov, Tečovice, Lhotka a Chlum. Dňa 15. júna 1976 k doterajším 12 pribudlo 8 nových častí: Březnice, Klečůvka, Kostelec, Lípa, Lužkovice, Salaš, Štípa a Želechovice nad Dřevnicí. K 1. januáru 1980 sa počet častí obce zvýšil na 23; pribudli Karlovice, Ostrata a Velíková, k 1. júlu toho roku pribudla Lhota a počet častí mesta dosiahol 24. K 1. januáru 1990 bolo mesto premenované na Zlín.[11]

K 24. novembru 1990 sa počet častí obce znížil na 21: osamostatnili sa Lhota, Lípa a Tečovice. K 1. januáru 1992 sa osamostatnili Karlovice, k 1. januáru 1993 Breznice, k 1. januáru 2001 Ostrata. K 22. máju 2003 zanikla časť obce Zlínské Paseky a počet miestnych častí tak poklesol na 17.[11] K 1. januáru 2009 sa na základe referenda zo 17. mája 2008 osamostatnili Želechovice nad Dřevnicí.

Od roku 2009 sa mesto skladá z 15 katastrálnych území, ktoré až na dve výnimky zodpovedajú členeniu mesta na 16 miestnych častí:

  • Zlín (rovnomenná miestna časť zahŕňa tiež časť k.ú. Příluky)
  • Prštné (tiež miestna časť)
  • Louky (tiež miestna časť)
  • Mladcová (tiež miestna časť)
  • Příluky (tiež miestna časť, časť k.ú. spadá do miestnej časti Zlín)
  • Jaroslavice (tiež miestna časť)
  • Kudlov (tiež miestna časť)
  • Malenovice (tiež miestna časť)
  • Klečůvka (tiež miestna časť)
  • Kostelec (miestna časť Kostelec) - do roku 1948 niesla obec názov Kostelec u Štípy
  • Lhotka (zahŕňa miestne časti Lhotka a Chlum)
  • Lužkovice (tiež miestna časť)
  • Salaš (miestna časť Salaš)
  • Štípa (tiež miestna časť)
  • Velíková (tiež miestna časť)

Osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Zlínska radnica na námestí Mieru

Rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti späté s mestom

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. ↑ Vše o území VDB [online]. vdb.czso.cz, [cit. 2017-02-07]. Dostupné online.
  3. ↑ Hosák, Šrámek: Miestne názvy na Morave a v Slezsku II, Praha 1980, s. 796, 797.
  4. ↑ http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=626076
  5. ↑ Vyhláška ministerstva vnitra o změnách úředních názvů míst v roce 1948
  6. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-12-29]. Dostupné online. Archivované 2020-11-08 z originálu.
  7. ↑ Zlínu bez „malých radníc“ hrozí rozpad
  8. ↑ Databáza demografických údajov za obce ČR, Český statistický úřad
  9. ↑ a b Vyhláška ministerstva vnútra č. 22/1949 Zb., o zmenách úradných názvov miest v roku 1948, 25. 1. 1949
  10. ↑ Historický lexikón obcí Českej republiky 1869–2005, II. diel Archivované 2020-11-08 na Wayback Machine, Hesla Otrokovice, Kvítkovice
  11. ↑ a b c Historický lexikón obcí Českej republiky 1869–2005, II. diel Archivované 2020-11-08 na Wayback Machine, str. 611, heslo Zlín

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zlín

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zlín na českej Wikipédii.


Mestá a obce okresu Zlín

Bělov • Biskupice • Bohuslavice nad Vláří • Bohuslavice u Zlína • Bratřejov • Brumov-Bylnice • Březnice • Březová • Březůvky • Dešná • Dobrkovice • Dolní Lhota • Doubravy • Drnovice • Držková • Fryšták • Halenkovice • Haluzice • Horní Lhota • Hostišová • Hrobice • Hřivínův Újezd • Hvozdná • Jasenná • Jestřabí • Kaňovice • Karlovice • Kašava • Kelníky • Komárov • Křekov • Lhota • Lhotsko • Lípa • Lipová • Loučka • Ludkovice • Luhačovice • Lukov • Lukoveček • Lutonina • Machová • Mysločovice • Napajedla • Návojná • Nedašov • Nedašova Lhota • Neubuz • Oldřichovice • Ostrata • Otrokovice • Petrůvka • Podhradí • Podkopná Lhota • Pohořelice • Poteč • Pozlovice • Provodov • Racková • Rokytnice • Rudimov • Sazovice • Sehradice • Slavičín • Slopné • Slušovice • Spytihněv • Šanov • Šarovy • Štítná nad Vláří-Popov • Tečovice • Tichov • Tlumačov • Trnava • Ublo • Újezd • Valašské Klobouky • Velký Ořechov • Veselá • Vizovice • Vlachova Lhota • Vlachovice • Vlčková • Všemina • Vysoké Pole • Zádveřice-Raková • Zlín • Želechovice nad Dřevnicí • Žlutava

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zlín&oldid=7889331“