Hradec Králové
| Hradec Králové | |||
| štatutárne mesto | |||
_-_Velk%C3%A9_n%C3%A1m%C4%9Bst%C3%AD.jpg) Centrum mesta
| |||
|
|||
| Štát |  Česko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Královohradecký (CZ052) | ||
| Okres (LAU 1) | Hradec Králové (CZ0521) | ||
| Historická krajina | Čechy | ||
| Rieka | Labe | ||
| Nadmorská výška | 235 m n. m. | ||
| Súradnice | 50°12′40″S 15°50′15″V / 50,211111°S 15,837500°V | ||
| Rozloha | 105,61 km² (10 561 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 92 904 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 879,69 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 995 | ||
| Primátor | Pavlína Springerová (HDK) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 500 00 | ||
| Miestne časti | 21 | ||
| Zákl. síd. jednotky | 84 | ||
| Katastrálne územie | 21 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0521 569810 | ||
| Adresa mestského úradu |
Magistrát města Hradce Králové Československé armády 408 502 00 Hradec Králové | ||
| E-mailová adresa | |||
  Poloha mesta v Česku
| |||
 | |||
| Wikimedia Commons: Hradec Králové | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.hradeckralove.org | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Hradec Králové (skloňuje sa len prvé slovo názvu; slovenské prídavné meno znie královohradecký) je štatutárne mesto na východe Čiech a metropola Hradeckého kraja, ležiace na sútoku riek Labe a Orlice.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Strategická lokalita pri dôležitom brode na sútoku Labe a Orlice bola osídlená už v praveku. V lokalite Plotiště na severozápadnom okraji mesta sa potvrdili nálezy tak z obdobia praveku, ako aj z doby rímskej. Výhodnosť polohy na starej ceste z Prahy do Krakova priamo nabádala na vznik obchodnej osady a tak už krátko po vzniku Českého kráľovstva sa tu v 10. storočí nachádzalo slovanské hradisko Slavníkovcov. Po vyvraždení rodu Přemyslovcami v roku 995 sa Hradec stal sídlom kniežaťa a správnym centrom rozsiahleho územia severovýchodných Čiech.
Význam Hradca zvýraznilo jeho povýšenie Přemyslom Otakarom I. na slobodné kráľovské mesto v roku 1225, ktoré prospelo ďalšiemu rozvoju. Do mesta prišli nemeckí kolonisti a mnoho obchodníkov a remeselníkov, čím sa osídlil celý ostroh, okolo ktorého bolo vybudované opevnenie, chrániace hrad a jadro mesta. Množstvo priznaných výhod počas 14. storočia posilnilo postavenie mesta, ktoré sa stalo významom, rozlohou a počtom obyvateľov druhým najdôležitejším mestom krajiny. V meste, ktoré sa rozkladalo na 15. ostrovoch a oboch stranách Labe a Orlice a v ktorom sídlili české kráľovné, bol počas najväčšieho stavebného rozmachu postavený chrám sv. Ducha, 7 farských kostolov, 2 kláštory, 3 špitály, ale aj 16 mostov. Husitské obdobie zastavilo rozmach Hradca, kde bol napokon v roku 1424 pochovaný Ján Žižka. K hospodárskemu oživeniu došlo až za vlády Jiřího z Poděbrad a Vladislava Jagelovského.
Odboj proti cisárovi Ferdinandovi znamenal v roku 1547 stratu kráľovských výsad, konfiškáciu majetku a tým opätovný úpadok mesta. Časť majetku a práv bola Hradcu vrátená v roku 1562, no pokles vplyvu a významu mesta to nezabránilo. Najťažšie obdobie však obyvatelia i mesto zažilo počas tridsaťročnej vojny, keď bolo okupované švédskym vojskom a keď došlo k rozsiahlej devastácií pamiatok i obydlí v meste i širokom okolí. V roku 1664 tu bolo zriadené biskupstvo a kostol sv. Ducha sa stal katedrálnym chrámom, pri ktorom vznikla kapitula. Stavebný rozmach v barokovom slohu zmenil tvár mesta, v ktorom pribudol chrám Nanebovzatia Panny Márie, biskupská rezidencia, kaplnka sv. Klimenta, nový morový stĺp a seminárny kostol sv. Jana Nepomuckého.
Ani tento rozmach netrval dlho, keďže mesto priamo zasiahla sedemročná vojna. Ničivý požiar, založený pruskými vojakmi v roku 1762 a ktorý zničil takmer polovicu mesta, podnietil premenu Hradca na vojenskú pevnosť. Medzi rokmi 1766 až 1789 tak mesto výrazne zmenilo svoj charakter aj vzhľad, vznikli nové štvrte - Nový Hradec Králové, Kuklen, Farářství a Pouchov. Pomery v meste sa postupne upokojili a mesto začalo kultúrne a spoločensky prosperovať. V roku 1857 bola do mesta postavená železničná trať, neskôr vznikol cukrovar, strojáreň, plynáreň, záložňa, sporiteľňa a v roku 1864 aj továreň na piána značky Petrof. V blízkosti mesta sa 3. júla 1866 odohrala bitka pri Hradci Králové, po ktorej nasledovalo zrušenie pevnosti, vojenských objektov i hradieb. V druhej polovici 19. storočia bolo postavené Klicperovo divadlo a múzeum, množstvo nových budov a oživil sa tiež kultúrny život.
Územný plán z rokov 1926 - 1928 predurčil dnešný vzhľad centra s okružným princípom, na ktorý nadväzovali nasledovné koncepcie. V meste vznikli priemyselné podniky, školy, úrady, ale aj komunikácie a celé štvrte. Hradec Králové sa vyvíjal ako hospodárske centrum východných Čiech, bol sídlom kraja a jeho populácia presiahla 100 tisíc obyvateľov.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Alžbeta Rejčka (* 1286 – † 1335) česká a poľská kráľovná, druhá manželka Václava II. i Rudolfa Habsburského
- Bohuslav Balbín (* 1621 – † 1688) český literát, historik, zemepisec a pedagóg
- Václav Kliment Klicpera (* 1792 – † 1859), český spisovateľ a dramatik
- Josef Kajetán Tyl (* 1808 – † 1856), český dramatik a spisovateľ.
- Karel Jaromír Erben (1811 – † 1870), český spisovateľ, básnik, prekladateľ, literárny historik, zberateľ českých ľudových piesní a rozprávok
- František Plesnivý (* 1845 – † 1918), rakúsko-uhorským architektom
- Antonín Petrof (* 1851 – † 1930), český podnikateľ, zakladateľ firmy Petrof
- Alois Jirásek (* 1851 – † 1930), český prozaik a dramatik, autor množstva historických románov
- Jan Kotěra (* 1871 – † 1923), český architekt, teoretik architektúry a urbanista
- Josef Gočár (* 1880 – † 1945), český architekt
- Rudolf Medek (* 1890 – † 1940), český spisovateľ a generál čs. armády
- Karel Čapek (* 1890 – † 1938), český prozaik, dramatik, novinár, filmový scenárista, libretista, básnik a prekladateľ, literárny, divadelný a výtvarný kritik, estetik a filozof
- Vladimír Jiránek (* 1938), český karikaturista, ilustrátor, scenárista a režisér animovaných filmov
- Vladimír Preclík (* 1929 – † 2008), slavný český sochár
- Zuzana Navarová (* 1959 – † 2004), česká speváčka, hudobníčka, skladateľka a textárka
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Alessandria, Taliansko
Arnhem, Holandsko
Banská Bystrica, Slovensko- Carovigno, Taliansko
Gießen, Nemecko
Jagodina, Srbsko
Kaštela, Chorvátsko
Metz, Francúzsko
Montana, Bulharsko
Vroclav, Poľsko- Wałbrzych, Poľsko
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hradec Králové
