Granty EHP a Nórska
Granty EHP a Nórska sú príspevkom Islandu, Lichtenštajnska a Nórska na zníženie sociálnych a ekonomických rozdielov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a posilnenie vzájomných vzťahov s 15 členskými štátmi EU strednej a južnej Európy. Granty sú tiež nástrojom na posilňovanie základných európskych hodnôt akými sú demokracia, rešpekt a právny štát.
Základné informácie[1][2]
[upraviť | upraviť zdroj]Island, Lichtenštajnsko a Nórsko sú partnermi EÚ prostredníctvom Dohody o Európskom hospodárskom priestore[3]. Táto dohoda umožňuje voľný pohyb tovarov, služieb, ľudí a kapitálu v rámci interného trhu. Dohoda o EHP obsahuje aj spoločný cieľ znížiť sociálne a ekonomické nerovnosti v Európe. Od vstúpenia dohody do platnosti v roku 1994 prispieva Island, Lichtenštajnsko a Nórsko k sociálnemu a ekonomickému pokroku v menej vyvinutých krajinách EÚ a EHP. Tieto príspevky sa uskutočnili prostredníctvom finančného mechanizmu (1994-1998), finančného nástroja (1999-2003) a grantov EHP a Nórska (2004-2009 a 2009-2014).
V roku 2004 za zaviedli dva osobitné mechanizmy: Granty EHP a Nórske granty. Nórsko je hlavným prispievateľom do oboch týchto mechanizmov (Granty EHP: 95.8% a Nórske granty: 100%). V dohodách o finančných mechanizmoch pre roky 2009-2014 sa ako celkový cieľ zaviedla bilaterálna spolupráca medzi donorskými a prijímateľskými krajinami a doplnila tak dovtedajšie celkové ciele znižovania sociálnych a ekonomických rozdielov. Po skončení grantového obdobia vyhodnocujú donorské štáty spolu s EÚ potrebu ďalšej podpory na odstraňovanie sociálnych a ekonomických nerovností v rámci EHP a rokujú o finančných príspevkoch.
Oprávnenosť
[upraviť | upraviť zdroj]
Oprávnenosť na granty odzrkadľujú kritériá stanovené pre kohézne fondy EÚ, podľa ktorých je členský štát oprávnený na ich čerpanie, ak jeho hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90% priemeru EÚ. Krajiny, ktoré vstúpili do EÚ pred rokom 2004, sú však z grantov Nórska vyňaté.[4]
Ako to funguje
[upraviť | upraviť zdroj]Donorské krajiny a EÚ sa dohodnú na celkovej výške príspevku a na rozdelení pre jednotlivé prijímateľské štáty. V rámci stanovenej národnej alokácie rokujú potom donorské štáty s každým prijímateľským štátom zvlášť a dohodnú sa na tom, aké programy sa vytvoria, na ich cieľoch a na veľkosti alokácie pre každý z programov. Základom pre dohodu sú potreby a priority prijímateľského štátu a rámec pre spoluprácu s donorskými štátmi.
Za celkový manažment programov je v každej krajine zodpovedný národný kontaktný bod. Správcovia programov vyvíjajú a manažujú program, vo väčšine prípadov v spolupráci s partnerom z donorskej krajiny a udeľujú prostriedky pre projekty. Projekty sa spravidla vyberajú na základe vyhodnotenia žiadostí z otvorených výziev, ktoré zverejňuje správca programu.[5]
Granty EHP a Nórska 2014-2021
[upraviť | upraviť zdroj]20. júla 2015 oznámilo Ministerstvo zahraničných vecí Nórska, že Nórsko a EÚ parafovali dohodu o novom období grantov EHP a Nórska. Doteraz nie je známych veľa podrobností. Programové obdobie sa predĺžilo z piatich na sedem rokov. Nórske granty (financované výlučne Nórskom) budú vo výške €179.1 milióna ročne a granty EHP vo výške €221.2 miliónov ročne s platnosťou pre obdobie 2014-2021[6]
Podľa tlačovej správy Ministerstva zahraničných vecí Nórska bude podpora zameraná najmä na inovácie a rast prostredníctvom výskumu, na vzdelávanie a zvýšenú mobilitu na európskom pracovnom trhu. Nórsko rozšíri spoluprácu s prijímateľskými krajinami v oblasti súdnictva a vnútorných záležitostí. Táto spolupráca bude zahrňovať spoločné úsilie na zvládnutie migračnej problematiky.[6]
Vytvorí sa nový regionálny fond vo výške 850 miliónov nórskych korún, ktorý bude napomáhať rozvoju cezhraničnej spolupráce.[6]
Granty EHP a Nórska 2009–2014[4]
[upraviť | upraviť zdroj]
Granty EHP: 993,50 miliónov €
[upraviť | upraviť zdroj]| Prijímateľské štáty | Celková alokácia (mil. €) |
|---|---|
| Bulharsko | 78.6 |
| Chorvátsko | 5.0 |
| Cyprus | 3.85 |
| Česko | 61.4 |
| Estónsko | 23.0 |
| Grécko | 63.4 |
| Maďarsko | 70.1 |
| Lotyšsko | 34.6 |
| Litva | 38.4 |
| Malta | 2.9 |
| Poľsko | 266.9 |
| Portugalsko | 58.0 |
| Rumunsko | 190.8 |
| Slovensko | 38.4 |
| Slovinsko | 12.5 |
| Španielsko | 45.9 |
Granty Nórska 804,6 milióna €
[upraviť | upraviť zdroj]| Beneficiary states | Total allocation (mill €) |
|---|---|
| Bulharsko | 48.0 |
| Chorvátsko | 4.6 |
| Cyprus | 4.0 |
| Česko | 70.4 |
| Estónsko | 25.6 |
| Maďarsko | 83.2 |
| Lotyšsko | 37.4 |
| Litva | 45.6 |
| Malta | 1.6 |
| Poľsko | 311.2 |
| Rumunsko | 115.2 |
| Slovensko | 42.4 |
| Slovinsko | 14.4 |
Ďalších €8 miliónov bolo vyčlenených pre Globálny fond pre dôstojnú prácu a tripartitný dialóg spravovaný prostredníctvom organizácie Innovation Norway.
Oblasti podpory
[upraviť | upraviť zdroj]Financovanie smeruje celkovo do 150 programov v rámci nasledovných prioritných oblastí:
- Ochrana a manažment životného prostredia
- Klimatické zmeny a obnoviteľné energie
- Zachytávanie a uskladňovanie uhlíka
- Výskum a štipendiá
- Zelené inovácie v priemysle
- Spravodlivosť a vnútorné záležitosti
- Občianska spoločnosť
- Ľudský a sociálny rozvoj
- Kultúrne dedičstvo a kultúrne výmeny
- Dôstojná práca a tripartitný dialóg
Programy grantov EHP a Nórska 2009-2014 môžu byť realizované do roku 2017. Viac než 80 programov sa implementuje v spolupráci s verejnými inštitúciami z prispievateľských krajín. Viac než 20% projektov má partnerov z Nórska, Islandu alebo Lichtenštajnska. Úplný prehľad projektov nájdete na projektovom portáli grantov EHP a Nórska.[7]
Výsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Programy budú prebiehať do roku 2017, a doteraz sa uskutočnilo len niekoľko prieskumov a hodnotení. Nezávislé hodnotenie programov mimovládnych organizácii[8] (MVO) skonštatovalo, že programy zvýšili kapacity MVO v strednej a južnej Európe a prispeli k mobilizácii občanov, aby vyjadrili svoje postoje a výhrady a aktívne spolupracovali s vládami. Ďalšie predbežné výsledky môžete nájsť vo výročných správach.[9]
Granty EHP a Nórska 2009-2014 na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci tohto päťročného obdobia dostalo Slovensko k dispozícii viac než €80 miliónov. Národným kontaktným bodom je Úrad vlády Slovenskej republiky.
Medzi priority tohto programového obdobia patrí ochrana životného prostredia a príprava na klimatickú zmenu. Najväčší program sa zameriava na zelené inovácie v priemysle, tvorbu nových «zelených» pracovných miest a ekologické podnikanie. Program adaptácie na klimatické zmeny sa zaoberá ochranou pred povodňami a suchom, novým prístupom k zadržiavaniu vody v krajine, zeleným plochám v urbánnom prostredí a výchovou mladých ľudí k environmentálnemu prístupu k prostrediu, v ktorom žijú. Zvýšila sa podpora mimovládnemu sektoru, ktorý sa má okrem iného venovať aj špecifickým potrebám menšín, vrátane Rómov. Študenti a pedagógovia majú k dispozícii štipendijný fond. Novým, aj keď malým programom sa podporila dôstojná práca a tripartitný dialóg.
Výrazná podpora smeruje do cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou, kde sa podporí celá paleta rôznorodých aktivít na východnej hranici Slovenska i Schengenu. Oblasť domáceho a rodovo podmieneného násilia získala možnosť vybudovať nové krízové a poradenské centrá pre ženy a deti trpiace násilím v rodine. Program sociálnej inklúzie podporuje vzdelávanie učiteľov a ich špeciálnu prípravu na prácu s rómskymi deťmi.
Stále pokračuje podpora pri ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva, vrátane schémy malých grantov na podporu rôznorodosti v kultúre a umení. Jedným z hlavných cieľov grantov EHP a Nórska je podpora vytvárania partnerstiev medzi organizáciami v donorských a prijímateľských krajinách. Okrem vytvárania partnerstiev na úrovni jednotlivých projektov bol vytvorený aj špeciálny Bilaterálny fond, ktorý slúži na podporu vzájomných kontaktov a spoločných podujatí medzi Slovenskom na jednej a Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom na druhej strane.
Granty EHP a Nórska 2004–2009[2]
[upraviť | upraviť zdroj]- Granty EHP: €672 miliónov
Prijímateľské štáty: Bulharsko (od 2007), Chorvátsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko (od 2007), Slovensko, Slovinsko a Španielsko.
- Nórske granty: €567 miliónov
Prijímateľské štáty: Chorvátsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko and Slovinsko. V roku 2007 pridelilo Nórsko ďalších €68 miliónov prostredníctvom Nórskych programov bilaterálnej spolupráce s Bulharskom a Rumunskom, po tom, ako tieto dve krajiny vstúpili do EÚ.
Nórsko, ako najväčší prispievateľ, poskytlo takmer 97% z celkových prostriedkov pre všetky tri finančné mechanizmy. Rozšírenie Európskej únie a EHP v roku 2004 a 2007 si vyžiadalo podstatné zvýšenie príspevkov na európsku súdržnosť. Väčšina nových členských krajín bola výrazne pod priemerom sociálneho a ekonomického rozvoja v EÚ. Pre ilustráciu, 10 štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 malo 75 miliónov obyvateľov, ale ich spoločný hrubý domáci produkt bol menší ako HDP Nórska spolu so Švajčiarskom, pričom tieto dva štáty majú spolu iba 12 miliónov obyvateľov. V období 2004-2009 poskytlo Nórsko, Island a Lichtenštajnsko podporu vo výške €1.307 bilióna. Príspevky pre jednotlivé krajiny sa odvíjali od počtu obyvateľov a HDP na obyvateľa. Najväčším prijímateľom sa stalo Poľsko, nasledované Maďarskom, Rumunskom a Českom.
Oblasti podpory
[upraviť | upraviť zdroj]Z grantov EHP a Nórska 2004-2009 dostalo finančnú podporu 1250 projektov, programov a fondov. Podpora sa poskytla v rámci týchto oblastí:
- Životné prostredie
- Zdravie a starostlivosť o deti
- Výskum a štipendiá
- Kultúrne dedičstvo
- Budovanie inštitucionálnych kapacít a rozvoj ľudských zdrojov
- Schengen a súdnictvo
- Občianska spoločnosť
- Regionálny rozvoj a cezhraničné aktivity
Viac než pätina podporených projektov zahrňovala partnerstvo medzi organizáciami prijímacích štátov a Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. Zhrnutie všetkých projektov, ako i videá a obrázkové galérie sa nachádzajú na portáli EEA and Norway Grants project portal.[10]
Výsledky
[upraviť | upraviť zdroj]V publikácii End review of the EEA and Norway Grants 2004-2009[11] sa na záver dočítame: “Je isté, že granty EHP a Nórska prispeli k zníženiu rozdielov v Európe, hoci samozrejme v menšej miere, ako európske fondy.” (2012)
Aj Najvyšší kontrolný úrad Nórska skonštatoval, že “projekty v období 2004–2009 z väčšej časti dosiahli plánované výstupy. Existujú aj príklady dosiahnutia výsledkov na miestnej úrovni.”[12] (2013)
Špecifické vyhodnotenia podľa jednotlivých sektorov možno nájsť na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí Nórska.[9]
Granty EHP a Nórska 2004-2009 na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]V prvom programovom období dostalo Slovensko finančnú podporu vo výške €70 miliónov. Vďaka týmto prostriedkom sa uskutočnilo takmer sto veľkých a viac než 200 menších projektov po celom území Slovenska.
V oblasti životného prostredia sa vložili značné prostriedky do spracovania odpadu a odpadovej vody a do ochrany pred povodňami. Podporili sa aj projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetických úspor, napríklad inštalácia kotlov na biomasu a tepelná izolácia mnohých verejných budov, vrátane piatich škôl v košickom kraji, ústredná kotolňa v Rohožníku a v zariadení na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach. Zvýšila sa produkcia energie z obnoviteľných zdrojov a znížilo sa množstvo emisií CO2 vypúšťaných do ovzdušia. Granty prispeli aj k zachovaniu biodiverzity.
V sektore kultúrneho dedičstva sa podpora sústredila na obnovu historických budov, ako napríklad Reduty, jedného z najvýznamnejších kultúrnych stánkov v Bratislave. Od roku 1900 bola dejiskom mnohých dôležitých kultúrnych udalostí a od roku 1950 v nej sídli Slovenská filharmónia. Granty financovali aj vytvorenie pracoviska na digitalizáciu tlačí a rukopisov s cieľom zabezpečiť dlhodobú ochranu a širokú prístupnosť objektov hnuteľného kultúrneho dedičstva. Granty prispeli k vytvoreniu viacerých kultúrno-historických priestorov, sprístupnili asi 10 000 objektov a 30 výstavných priestorov a pomohli digitalizovať viac než 35 000 artefaktov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ The European Economic Area Agreement (EEA) [online]. [Cit. 2015-07-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Our history - EEA Grants [online]. [Cit. 2015-07-15]. Dostupné online.
- ↑ The European Economic Area Agreement (EEA)
- ↑ a b Which countries benefit? [online]. [Cit. 2015-07-15]. Dostupné online.
- ↑ About the EEA and Norway Grants [online]. [Cit. 2015-07-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c Agreement between Norway and EU on EEA and Norway Grants and tariff-free quotas for fish [online]. [Cit. 2015-08-11]. Dostupné online.
- ↑ Project portal [online]. [Cit. 2016-03-10]. Dostupné online. Archivované 2016-03-12 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-03-10]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ a b [1]
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-03-10]. Dostupné online. Archivované 2016-03-12 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-03-10]. Dostupné online. Archivované 2015-10-09 z originálu.
- ↑ The Office of the Auditor General's investigation of the EEA and Norway Grants. [online]. . Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.