Guerin de Montaigu
Guerin de Montaigu | ||||||||
Predstavený Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
![]() | ||||||||
14. Predstavený Rádu svätého Jána z Jeruzalema | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1207 – 1228 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 12. storočie Francúzske kráľovstvo | |||||||
Úmrtie | 1228 Sidón | |||||||
Národnosť | francúzska | |||||||
Vierovyznanie | katolík | |||||||
Odkazy | ||||||||
![]() | Guerin de Montaigu (multimediálne súbory) | |||||||
Fra' Guerin de Montaigu, známy tiež ako Garin de Montaigu alebo Pierre Guérin de Montaigu (* 12. storočie, Francúzske kráľovstvo – † 1228, Sidón) bol šľachtic z Auvergne a 14. predstavený Rádu rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).
De Montaigu zvolili medzi 22. májom a 1. októbrom 1207. Bol maršálom Rádu a zúčastnil sa Piatej križiackej výpravy. Joseph Delaville Le Roulx ho vyzdvihuje ako „jedného z najväčších majstrov, na ktorého má byť nemocnica dôvod byť hrdá“.[1]
Guerin de Montaigu sa ocitol vo vojne o Antiochijské kniežatstvo, ktorá vypukla po smrti Bohemunda III. v roku 1201 medzi jeho druhým synom Bohemundom IV. z Tripolisu a vnukom Raymondom-Roupenom po jeho prvom synovi. Na jednej strane boli templári, antiochijská buržoázia a sultán z Aleppa, na druhej špitálnici, ktorí stránili Raymondovi-Roupenovi a arménskemu kráľovi. Konflikt sa rozrástol a poznamenal niekoľko generácií, vojna sa skončila v roku 1219 arménskou okupáciou kniežatstva, ale faktickým víťazom bol Bohemund IV., ktorý získal Antiochijské kniežatstvo aj Tripolské grófstvo. Porazený Raimond-Roupen sa uchýlil do Kilíkie k spojencovi arménskemu kráľovi Levovi II., ktorý v tom čase už umieral.[1]
Počas tohto dlhého konfliktu bola podpora špitálnikov neochvejná a za lojalitu boli odmenení územnými výhodami. Guerin de Montaigu dostal od Raymonda-Roupena viaceré mestá a hrady. De Montaigu toiež pomohol arménskym kresťanom proti Rumskému sultanátu, pomohol ukončiť obliehanie Akko sultánom z Damasku, vyznamenal sa pri obsadení Damietty počas Piatej križiackej výpravy. Následne cestoval po európskych krajinách a hľadal podporu. Po návrate do Svätej zeme našiel zmätok, márne sa pokúšal o zmierenie špitálnikov s templármi. Guerin de Montaigu zomrel prirodzenou smrťou počas rekonštrukcie múru Sidónu začiatkom roka 1228, jeho nástupcom sa stal Bertrand de Thessy.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c DELAVILLE-LE ROULX, François-Joseph. Appui de l'opinion de M. Delaville-Le-Roulx, contre tout systême prohibitif de la culture, fabrication, et vente libre du tabac /. A Paris : : De l'Imprimerie nationale,, 1791. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Guerin de Montaigu