Háj u Louky
| Háj u Louky | |
| prírodná rezervácia | |
.jpg) | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Juhomoravský kraj |
| Okres | Hodonín |
| Lokalita | Louka |
| Nadmorská výška | 247 - 326 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′38″S 17°29′39″V / 48,91056°S 17,49417°V |
| Rozloha | 16,0435 ha |
| Vznik | 1. august 1992[1] |
| - Vyhlásil | Okresný úrad Hodonín |
| Správa | AOPK v Brne |
| Kód AOPK ČR | 1739 |
  Háj u Louky Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Háj u Louky | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Háj u Louky je prírodná rezervácia ev. č. 1739, ktorá sa nachádza v okrese Hodonín na juhovýchodnom okraji obce Louka. Rezervácia je spravovaná regionálnym pracoviskom AOPK v Brne.
Predmet ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Vo vyhláške Okresného úradu v Hodoníne o zriadení prírodná rezervácia Háj u Louky je ako hlavný dôvod uvedená ochrana jedného z najcennejších listnatých lesov v Bielych Karpatoch. Zo stromov tu prevažuje hrab (Carpinus). V bohatom bylinnom poraste sa vyskytuje snežienka jarná (Galanthus nivalis), scila dvojlistá (Scilla bifolia), medúnka medovkolistá (Melittis melissophyllum), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) a ďalšie vzácnejšie druhy rastlín.[2]
Charakteristika územia
[upraviť | upraviť zdroj]Geomorfológia
[upraviť | upraviť zdroj]Z geomorfologického hľadiska sa rezervácia nachádza na území Vizovickej vrchoviny. Lokalita je rozdelená na dve časti telesom železničnej trate z Veselí nad Moravou do Veľkej nad Veličkou, na severe je ohraničená riečkou Velička.
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita je významná aj z hľadiska geologického, lebo tunajšie odkryvy nivnického súvrstvia v rámci tzv. Vrchného oddielu bielokarpatskej jednotky magurského flyšu predstavujú doteraz najväčší známy profil týmto súvrstvím. Ide o prirodzený nesúvislý odkryv, dlhý približne 500 metrov, dosahujúci výšku až 20 metrov. V Nivnickom súvrství prevládajú vápnité ílovce a slieňovce nad pieskovcami. Ílovce v prírodnej rezervácii sa vyznačujú pestrou paletou farieb - vyskytujú sa tu ílovce bielošedé, hnedošedé, zelenošedé, žltošedé a dokonca aj okrovo sfarbené, ktoré nie sú z ostatných litostratigrafických jednotiek bielokarpatského flyšu známe.[3]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Prírodná rezervácia sa rozkladá pri ľavom brehu riečky Velička, ktorej tok oddeľuje chránený les od cesty č. 71 a od južného okraja obce Lúka. Od železničnej zastávky Louka u Ostrohu je lokalita vzdialená 300 metrov východným smerom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2019-10-24]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Vyhláška OÚ v Hodoníne
- ↑ VŮJTA, Martin. Háj u Louky [online]. ČGS, 1993-11-22, [cit. 2019-10-29]. Dostupné online. (po česky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Letecké snímky Lúky a priľahlého lesa na stránkach obce Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
- PR na stránke Východní Morava Archivované 2019-10-29 na Wayback Machine
- Stránka Geologické lokality
- PR na stránke Jižní Morava
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Háj u Louky na českej Wikipédii.