Hänjo
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Hänjo (hangul: 해녀; doslova morské ženy) sú potápačky v oblasti juhokórejského ostrova Čedžu. Ich práca sa skladá z lovenia a zbierania mäkkýšov, morských rias a iných morských plodov. Sú známe pre svoj nezávislý charakter a odhodlanosť. Hänjo sú symbolom semi-matriarchálnej rodinnej štruktúry Čedžu.
Aktivity
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa tradície, dievčatá začínajú hänjo tréning už v jedenástom roku života. Začínajúc v plytkej vode sa žiačky pomaly vypracujú do náročnejších hlbín. Až po siedmych rokoch trénovania sa môže dievča považovať za hänjo. Najstaršie hänjo majú vyše 80 rokov a ako hänjo pracujú už viac ako 66 rokov.
Pomôcky hänjo sa skladajú z potápačskej kombinézy, potápačskej masky, plutiev, rukavíc, hrudnej záťaže (na pomoc pri potápaní), motyky v tvare L a siete napojenú na plávajúci prístroj. Hänjo si do týchto sietí odkladajú úlovky.
To, ako dlho hänjo ostanú pod vodou, záleží na období. Pred vznikom potápačskej kombinézy, hänjo používali bavlnené plavky. V tých mohli počas zimných mesiacov vo vode ostať iba hodinu. Po hodine vo vode sa ohrievali pri kozube 3 až 4 hodiny. Po tejto prestávke sa vrátili späť do vody. V letných mesiacoch mohli vo vode ostať až 3 hodiny bez prestávky. S potápačskou kombinézou môžu hänjo vo vode ostať 5 až 6 hodín bez prestávky i počas zimy.
Hänjo sa potápajú do hĺbky až 20 metrov, pričom dych vedia zadržať na približne tri minúty. Ich zber sa skladá z mušlí,chobotníc, ježoviek, ascídií, chalúh, calliostóm a rôznych hroznovíc, ústric a morských slimákov atď. Potápačky sa musia potýkať i s nebezpečím ako sú medúzy, zlé počasie a žraloky.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Potápačská tradícia Čedžu sa datuje už od roku 434 nášho letopočtu. Zozačiatku to bola iba mužská práca, s výnimkou žien, ktoré pracovali pri svojich manželoch. Prvá spomienka ženských potápačiek v literatúre pochádza zo 17. storočia, kedy ich monografia o geografii Čedžu opísala ako čamnjo (doslova potápajúce sa ženy).
Od 18. storočia, ženské potápačky, už teraz nazývané hänjo, prekonali počet mužských potápačov. Na tento fakt existuje viacero vysvetlení. Napríklad, v 17. storočí, umrel na mori veľký počet mužov, či už kvôli vojne alebo nehodách pri rybárčení. Ďalším vysvetlením je, že ženy majú zväčša viac podkožného tuku, čo ich robí lepšie stavané na prácu v studených vodách. Veľa žien bolo nútených k potápaniu v studených vodách i keď boli tehotné.
Pokles
[upraviť | upraviť zdroj]Tak, ako mnoho iných tradičných kultúrnych praktík, aj práca hänjo sa stala obeťou industrializácie. Začiatkom 60. rokov 20. storočia sa Kórejský parlament snažil podporiť ekonomiku v každej oblasti krajiny. Keďže Čedžu nebolo ideálne na stavanie fabrík, parlament sa rozhodol z tohto ostrova urobiť vývozcom mandarínok, Už rokom 1969 sa veľká časť občanov pracujúcich na vidieku rozhodla pracovať v tomto novom priemysle. Až 2 % pevniny Džedžu bolo striktne využívané iba na pestovanie mandarínok. V 70. rokoch bol na Čedžu podporovaný i turizmus, ktorý už rokom 1978 predbehol agrikultúru ako najväčší priemysel ostrova.
To všetko malo značný vplyv na hänjo. Keďže sa naskytla možnosť menej vyčerpávajúcej práce, veľa žien sa rozhodlo potápačstvo nechať. Od roku 1965 po rok 1970 počet hänjo klesol z 23 081 na 14 143. V roku 1970, 31 % hänjo bolo mladších ako 30 rokov, 55 % bolo medzi 30 a 49 rokov a iba 14 % bolo starších ako 50 rokov. V roku 2014 počet hänjo starších ako 50 rokov stúplo až na 98 %.
V spoločnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Keďže sa veľa rodín na Čedžu spoliehalo na hänjo pre ich príjem, ich spoločnosť sa stala semi-matriarchálnou. Na malých ostrovčekoch pri pobreží Čedžu, ako napríklad ostrov Mara, sa toto prevrátenie rol v domácnosti uskutočnilo úplne. Muži sa starali o deti pričom ženy pracovali. Táto zmena sa preukázala i v iných oblastiach života na Čedžu. Na rozdiel od pevninskej Kórei, na Čedžu platia muži veno rodine nevesty a rodiny oslavujú narodenie dcéry namiesto syna.
I keď sa na Čedžu ukázali určité prvky matriarchálnej spoločnosti, nebolo to dosť na to, aby úplne upustili od Konfucianizmu. Práve to je dôvodom toho, že zvyšok spoločnosti Čedžu sa príliš nelíši od pevninskej Kórei. Napríklad, muži dominujú politické funkcie a sú jediní, ktorí môžu praktikovať určité ceremónie či zdediť rodinný majetok. Počas koloniálnej éry ostali hänjo roľníčkami. Ich status sa nikdy nezmenil na nič s vyšším postavením. I v domácnosti sa veľká časť hänjo starala o domáce práce a deti.
Dnes sú hänjo oslavované ako jedna z najväčších pokladov Čedžu. Kórejská vláda im ukazuje priazeň napríklad tým, že im dovoľujú predávať čerstvé morské plody. V roku 2016 boli hänjo zapísané v zozname Nehmotných Kultúrnych Pamiatok UNESCO.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hänjo
