Preskočiť na obsah

Hadožrút nohatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hadožrút nohatý

Hadožrút nohatý (Sagittarius serpentarius) je veľký, prevažne na zemi žijúci vták. Ide o jediného zástupcu čeľade hadožrútovité (Sagittariidae).

  • Dĺžka tela 125–150 cm, výška asi 130 cm
  • Rozpätie krídel okolo 2 m (aj viac)
  • Hmotnosť 2,3–4,3 kg
  • Sfarbenie tela bielo-šedé s čierno sfarbenými miestami (nohy, chochol a chvost)
  • Hadožrút má dlhé tenké nohy, s pazúrmi prispôsobenými lovu zo zeme (prsty sú neohybné, pazúry tupé a krátke).
  • Na tyle má voľný chochol pier, ktorá sa stavia pri rozrušení.
  • Na chvoste má dve dlhé centrálne perá, ktoré pri lete presahujú chvost.
  • Dospelí jedinci majú na tvárach červené škvrny bez peria, mladí žlto-oranžové

Sexuálny dimorfizmus je rozvinutý veľmi málo. Samec má dlhšie chvostové perá aj chochol.

Pohľad na líca a chochol hadožrúta

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Hadožrút žije väčšinou celý život v rovnakom páre. Partneri spoločne lovia a spoločne taktiež stavajú veľké ploché hniezdo vo vetvách stromov (najčastejšie sú to akácie). Hniezdo potom používajú niekoľko rokov. Vďaka svojej špecializácii na lov zo zeme ale majú inak vyvinuté pazúry a do korún stromov musia všetok materiál na stavbu hniezda premiestniť zobákom. Každý pár si bráni vlastné teritórium s rozlohou až 45 kilometrov štvorcových.

Lov a potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa prevažne malými stavovcami (drobnými cicavcami, jaštericami, hadmi) a hmyzom, občas aj vtáčími vajcami. Vyhľadáva živú potravu, mŕtvu korisť požiera iba za veľkých požiarov. Korisť loví zo zeme pomocou zobáka alebo pazúrov. Na to slúžia extrémne dlhé nohy. Vták cupitá drobnými krôčikmi a plaší lovenú zver, ktorú potom opakovane zasahuje pazúrmi a zobákom. Pokiaľ má korisť vyhliadnutú, vie sa k nej ticho priblížiť. Krídla používajú v prípade potreby ako štít. Partneri vyrážajú na lov spoločne. Hoci denne prejdú za potravou až dvadsať kilometrov, pred zotmením sa takmer vždy vracajú k svojmu hniezdu.

Mláďatá

[upraviť | upraviť zdroj]

Vajcia sú svetlo modrozelené alebo biele. Samica znáša jednotlivé vajcia v odstupe niekoľkých dní. V znáške môže byť jedno až tri vajcia. Po asi šiestich týždňoch (42–46 dní) sa liahnu biele alebo svetlo šedé mláďatá. Kŕmia ich obaja rodičia. Najprv natrávenou potravou, neskôr celými mŕtvymi kusmi, nakoniec im nosia živé živočíchy, ktoré si musia mláďatá samé uloviť. Takto sa o mláďatá starajú až 6 mesiacov. Aj napriek tejto starostlivosti v početnejších vrhoch tretie mláďa často nevychovajú do dospelosti. Mladé hadožrúty sú totiž veľmi nenásytné a rodičia ich nestíhajú uživiť.

Hadožrút vie lietať aj do veľkých výšok, ale nerobí to často. Je veľmi dobrým bežcom. Do vzduchu sa vznášajú v čase párenia. Samec obletuje samicu, až sa sama vznesie a stúpa. Druhou príležitosťou je útok zo strany veľkej šelmy. Hadožrút sa rozbehne a vznesie sa (rozbieha sa proti vetru, za bezvetria potrebuje dlhší rozbeh). Buď sadá na strom, alebo sa ihneď po pominutí ohrozenia opäť znáša na zem.

Patrí do radu dravcov, ale je tak špecifický, že pre neho bola vytvorená špeciálna čeľaď, ktorej je jediným zástupcom. Od hlavnej vetvy sa oddelil v oligocéne.

Ako druh ho najviac ohrozuje strata prostredia v dôsledku aktivity človeka, prirodzených nepriateľov má málo (sú nimi hlavne veľké mačkovité šelmy a dravce, ktoré sú nebezpečenstvom pre mláďatá). Aj napriek doterajšej hojnosti je chránený, a to Africkou konvenciou na zachovanie prírody a prírodných zdrojov.

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hadožrút je endemit. Žije v savanách a polopúštiach Afriky, na juh od Sahary. Je ho možné nájsť v rôznych nadmorských výškach od pobrežia až do vnútrozemia. Ide o v Afrike stále bežný druh.

Chov v zoo

[upraviť | upraviť zdroj]

Hadožrút nohatý je chovaný v štyroch desiatkach európskych zoo. Najviac vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku. K rozmnožovaniu dochádza veľmi zriedka.

Na Slovensku ho nechová žiadna zoo.

V Česku ho chová päť zoo:

V roku 2017 sa podarilo odchovať v troch českých zoo (Dvůr Králové, Praha, Zlín) osem mláďat.[1]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hadožrút je pre svoju schopnosť loviť hady v Afrike občas krotený a poľnohospodármi cvičený na ochranu hospodárstva.
  • Je národným symbolom Sudánu (hadožrút figuruje na prezidentskej vlajke, štátnej pečati aj na vojenských odznakoch) a Juhoafrickej republiky (v znaku).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Ročenka Unie českých a slovenských zoologických zahrad 2017

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]