Helikoptéra

Helikoptéra (iné názvy: vrtuľník, aerocykel^[1]) je motorové lietadlo s rotujúcimi nosnými plochami, schopné zvisle vzlietnuť a pristáť, vznášať sa na mieste a lietať dozadu i nabok.

Veľkou výhodou helikoptér je schopnosť štartovať a pristávať kolmo, čiže nepotrebujú vzletové a pristávacie dráhy. Preto sa používajú napríklad pri záchrane ľudí v horách, pristávajú na vrtných plošinách ropných polí, na mori alebo i na strechách mrakodrapov. Helikoptéry majú zvyčajne jeden alebo dva rotory (nosné vrtule).

Helikoptéra v klasifikácii lietadiel

Helikoptéra patrí (spolu napríklad s vírnikom) medzi lietadlá s rotujúcimi nosnými plochami (iné názvy: vrtuľniky v širšom zmysle, rotorové lietadlá). Lietadlá s rotujúcimi nosnými plochami patria medzi lietadlá ťažšie ako vzduch. Helikoptéry sa ďalej členia na pozemné helikoptéry, vodné helikoptéry a obojživelné helikoptéry.

Dejiny

Helikoptéra 1922

Už v roku 1894 vypracoval návrh helikoptéry s pohonom ľudskej sily slovenský vynálezca a konštruktér Ján Bahýľ. V januári 1906 na neho dostal tzv. popis patentu, avšak ďalší osud jeho helikoptéry nie je známy. Pre administratívne problémy nie je prvenstvo Jána Bahýľa všeobecne uznávané.

Prvý zdokumentovaný pilot helikoptéry na svete bol Paul Cornu, francúzsky vynálezca. Stroj zhotovil sám a prevažne z častí bicykla.

Dňa 13. novembra 1907 sa posadil za riadenie a vzniesol sa na 20 sekúnd do výšky 30 centimetrov. Pri ďalších pokusoch sa mu podarilo dosiahnuť závratnú výšku 2 metre.

Prvé rotorové lietadlo schopné riadeného letu skonštruoval v 20. rokoch Španiel Juan de la Cierva. Tento vírnik, ktorý nazval autogiro, mal nad trupom rotor, ktorý nemal vlastný pohon a roztláčal sa náporom vzduchu pri pohybe dopredu, ktorý zabezpečoval motor s vrtuľou v prednej časti stroja^[2].

Vývoj helikoptér sa počas medzivojnového obdobia uberal viacerými smermi. Nemeckí konštruktéri Henrich Focke a Gerd Achgelis sa zaoberali vývojom dvojrotorových helikoptér, čo vyústilo v roku 1936 k vytvoreniu prvej plne kontrolovateľnej helikoptéry Focke-Wulf Fw 61 s dvoma hlavnými (nosnými) rotormi vedľa seba. Rotory mali opačný zmysel otáčania, čím sa vyrovnával ich reakčný moment.

Prvú úspešnú, plne ovládateľnú jednorotorovú helikoptéru VS-300 skonštruoval vynálezca ukrajinského pôvodu Igor Sikorsky v roku 1939 v Spojených štátoch amerických. Sikorsky použil jeden hlavný rotor a na vyrovnávanie reakčného momentu, ktorý by inak otáčal helikoptérou v zmysle pohybu hlavného rotora inštaloval v chvostovej časti vyrovnávací rotor. Vyrovnávací rotor bol poháňaný hlavným motorom cez dlhý hriadeľ. Sikorského konštrukcia bola revolučná najmä tým, že bola podstatne spoľahlivejšia, jednoduchšia, a preto sa považuje za prvú modernú helikoptéru.

Moderné helikoptéry, vyrábané od polovice 50. rokov sa líšia najmä použitím turbovrtuľových a neskôr turbínových motorov, ktoré sú výkonnejšie a spoľahlivejšie.

Riadenie helikoptéry

Dobrá manévrovateľnosť helikoptér je výsledkom komplikovaného riadenia. Prvým faktorom je uhol nábehu listov nosného a vyrovnávacieho rotora. Uhol nastavenia listov vyrovnávacieho rotora sa mení nožným riadením, čím sa natáča trup naľavo alebo napravo. Stúpanie a klesanie je závislé od uhla nábehu listov, ktoré pilot kontroluje ručnou pákou kolektívneho riadenia listov nosného rotora. Let dopredu a do strán je závislý od sklonu hlavného rotora, ktorý pilot ovláda pákou cyklického riadenia.

Referencie

↑ aerocykel. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 61.
↑ Kolektív autorov: Lietadlá Obrázkový slovník. Slovart, Bratislava, 1995, s. 46-49