Henrich Mchitarjan
Henrich Mchitarjan | |||
---|---|---|---|
Osobné údaje | |||
Celé meno | Henrich Hamleti Mchitarjan | ||
Dátum narodenia | 12. január 1989 (35 rokov) | ||
Miesto narodenia | Jerevan, Arménska SSR, ZSSR, Arménsko | ||
Výška | 1,78 cm | ||
Pozícia | krídlo, ofenzívny záložník | ||
Klubové informácie | |||
Súčasný klub | FC Internazionale Miláno | ||
Číslo | 7 | ||
Mládežnícke kluby | |||
1995–2006 | FC Pjunik Jerevan | ||
Seniorské kluby1 | |||
Roky | Kluby | Zps (Gly) | |
2006–2009 2009–2010 2010–2013 2013–2016 2016–2018 2018– 2019–2020 2020-2022 2022- |
FC Pjunik Jerevan Metalurh Doneck Šachtar Doneck Borussia Dortmund Manchester United Arsenal → AS Roma (hosť.) ] AS Roma FC Internazionale Miláno |
37 (12) 72 (38) 90 (23) 39 (5) 39 (8) 22 (9) 65 (18) 70 (5) | 70 (30)|
Národné mužstvo | |||
2006 2006–2007 2006–2010 2007– |
Arménsko U17 Arménsko U19 Arménsko U21 Arménsko |
6 (1) 13 (9) 86 (29) | 5 (1)|
1 Zápasy a góly za profesionálny klub . |
Henrich Hamleti Mchitarjan (arm. Հենրիխ Մխիթարյան; * 21. január 1989, Jerevan)[1] je arménsky futbalista a reprezentant, ktorý od januára 2018 pôsobí na poste ofenzívneho záložníka v talianskom klube AS Roma. V rokoch 2009, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017 bol zvolený futbalistom roka v Arménsku. Je známy aj tým, že hovorí nemecky, anglicky, francúzsky, taliansky, rusky a portugalsky.
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Jerevane v rodine populárneho arménskeho futbalistu Hamleta Mchitarjana a Mariny Taschianovej. Vyrastal vo Francúzsku, kde jeho otec hrával futbal. Ten však zomrel na rakovinu v tridsiatich troch rokoch, keď mal Henrich sedem rokov. Jeho matka Marina je v súčasnosti hlavnou manažérkou reprezentačných výberov Arménskej futbalovej federácie. Aj jeho sestra Monica pôsobí vo futbale, je hlavnou asistentkou v sídle futbalovej asociácie UEFA.[2]
Jeho futbalovým vzorom je fenomenálny francúzsky stredopoliar s alžírskymi koreňmi Zinedine Zidane. [2]
Klubová kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Začínal v arménskom klube FC Pjunik, odkiaľ odišiel na Ukrajinu. Tu pôsobil najprv v Metalurhu Doneck a potom v konkurenčnom Šachťor Doneck. V sezóne 2011/12 ho fanúšikovia Šachťoru zvolili najlepším hráčom klubu. Dostal sa aj do rebríčka „UEFA Top 100“. V apríli 2013 získal s ukrajinským Šachťarom tretí ligový titul, Šachťaru ho zaručila remíza 1:1 s Metalist Charkov štyri kolá pred koncom súťaže.
Borussia Dortmund
[upraviť | upraviť zdroj]V júli 2013 prestúpil za 27,5 mil. eur do Borussie Dortmund. Jeho angažmán v nemeckom klube nezačal dobre, lebo sa v prípravnom zápase 16. júla proti švajčiarskemu celku FC Luzern (výhra 4:1) zranil, natrhol si väzy. V 4. bundesligovom kole v závere augusta 2013 zariadil dvoma gólmi víťazstvo 2:1 nad Eintrachtom Frankfurt. 14. septembra 2013 sa podieľal jedným gólom na kanonáde 6:2 proti Hamburgu. 8. februára 2014 strelil dva góly v stretnutí proti SV Werder Bremen, Dortmund zvíťazil 5:1.
Pred sezónou 2014/15 vyhral s Borussiou DFL-Supercup 2014, proti Bayernu Mníchov (výhra 2:0) jedenkrát skóroval.
Manchester United
[upraviť | upraviť zdroj]2. júla 2016 Borussia Dortmund oznámila, že Henrich Mchitarjan prestúpil do anglického klubu Manchester United FC. Odhadovaná suma prestupu je 26,3 miliónov libier. V ročníku 2016/17 anglickej lige Mchitarjan hral 24 zápasov, vstrelil 4 góly a mal 1 asistenciu a 1 žltú kartu. V ročníku 2017/18 Premier League hral 15 zápasov, dal 1 gól, 5 asistencií a mal na konte 2 žlté karty.
Arsenal
[upraviť | upraviť zdroj]Počas januára 2018 došlo k výmene hráčov medzi Manchestrom United a Arsenalom. Do United prišiel Alexis Sánchez, Mchitarjan zase prestúpil do londýnskeho klubu. V sezóne 2017/18 si zahral 11 zápasov, pripísal si 4 asistencie a 2 góly.
AS Rím
Mkhitaryan odohral tri zápasy za Arsenal predtým, ako 2. septembra 2019 prestúpil do talianskeho klubu A.S. Rím na hosťovanie vo výške 3 milióny EUR plus ďalších 100 000 EUR v premenných. Mkhitaryan debutoval proti Sassuolu 15. septembra a strelil gól pri víťazstve Ríma 4:2.Koncom septembra utrpel Mkhitaryan zranenie pri výhre 1:0 nad Lecce. Pôvodne sa očakávalo, že bude mimo hry tri týždne, do zostavy sa vrátil koncom novembra.Vo svojom prvom zápase po zranení skóroval Mkhitaryan vo výhre 3:1 nad Hellas Verona.Potom skóroval o dva zápasy neskôr proti SPAL 12. decembra 2019, čím sa Rím dostal na štvrté miesto v tabuľke Serie A.[3]
Sezóna 2020-21: Trvalý prestup
Dňa 31. augusta 2020 bola Mkhitaryanova zmluva s Arsenalom po vzájomnej dohode zrušená a on sa pripojil k Rímu na trvalý prestup.
5. novembra 2020 strelil Mkhitaryan historicky najrýchlejší gól klubu v Európskej lige UEFA už po 57 sekundách, keď porazil rumunský tím CFR Cluj 5:0. O tri dni neskôr strelil Rímu hetrik pri výhre 3:1 v Serii A v Janove. 25. mája 2022 bol Mkhitaryan súčasťou základnej jedenástky vo finále konferenčnej ligy UEFA proti Feyenoordu, ktoré Rím vyhral 1:0 gólom Nicola Zaniola.
Inter Miláno
2022–23: Debutová sezóna
Mkhitaryan podpísal zmluvu s klubom Serie A Inter Miláno 2. júla 2022. 26. októbra strelil svoj prvý gól v Lige majstrov s Interom pri výhre 4:0 nad Viktoriou Plzeň, ktorá zabezpečila jeho klubu kvalifikáciu do vyraďovacej fázy. 10. mája 2023 strelil Mkhitaryan gól pri výhre 2:0 nad rivalom Milánom v prvom zápase semifinále Ligy majstrov. 10. júna 2023 sa stal prvým Arméncom, ktorý sa zúčastnil finále Ligy majstrov UEFA, keď nastúpil z lavičky proti Manchestru City.
Reprezentačná kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Mchitarjan má za sebou štarty za mládežnícke výbery Arménska v kategóriách od 17 rokov.
V A-mužstve Arménska debutoval 14. januára 2007 v priateľskom zápase v Los Angeles proti Paname, ktoré sa skončilo remízou 1: 1. Mchitarjan nastúpil do druhého polčasu. Prvý gól strelil 28. marca 2009 Estónsku v kvalifikácii na MS 2010, zápase hranom na arménskom Štadióne republiky sa zrodila remíza 2: 2.
V kvalifikácii na EURO 2012 strelil celkom 6 gólov a stal sa tak najlepším kanonierom základnej skupiny B o jeden gól pred svojím reprezentačným spoluhráčom Gevorgom Ghazarjanom a Írom Robbie Keaneom (obaja skórovali celkom päťkrát). Mchitarjan sa trafil dvakrát proti Slovensku (8. októbra 2010, výhra 3:1 a 6. septembra 2011, výhra 4:0), dvakrát proti Andorre (12. októbra 2010, výhra 4:0 a 2. septembra 2011, výhra 3:0) a raz proti Macedónsku (7. októbra 2011, výhra 4:1) a Írsku (11. októbra 2011, prehra 1:2). Jeho gólová potencia však na postup na EURO nestačila, Arménsko skončilo so 17 bodmi na treťom mieste za prvým Ruskom a druhým Írskom.
V kvalifikácii na MS 2014 strelil 12. októbra 2012 jeden gól Taliansku, z víťazstva sa však radovali Taliani, ktorí si odviezli z Arménska 3 body za výhru 3:1. 26. marca 2013 nastúpil v Jerevane proti národnému tímu Slovenska, Arménsko podľahlo súperovi 0:3. 11. júna 2013 nastúpil v Kodani proti domácim Dánom a strelil svoj jedenásty reprezentačný gól, mal tak podiel na trochu prekvapivom debakli 4:0, ktorý Dánsku značne skomplikoval postupové nádeje aspoň do baráže na MS 2014. Do tej sa nakoniec ani Arménsko nedostalo, skončilo so ziskom 13 bodov na piatom mieste. Mchitarjan v kvalifikačnej skupine B nastrieľal celkom 3 góly (dva v zápasoch s Talianskom a jeden Dánsku).
V marci 2022 Mkhitaryan oznámil svoje ukončenie medzinárodnej kariéry za Arménsko.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Mkhitaryan among UEFA Top 100, shakhtar.com
- ↑ a b Když zní Šavlový tanec, je zle. To slaví Mchitarjan, král Arménů, iDNES.cz, citováno 6. 9. 2013
- ↑ AS Roma 3-1 SPAL (15 Dec, 2019) Game Analysis - ESPN (UK) [online]. ESPN, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henrich Mchitarjan