AS Rím
AS Rím | |||
Celý názov | Associazione Sportiva Roma S.p.A | ||
---|---|---|---|
Prezývka | i Giallorossi (Žlto-červení) La Magica (Magickí) i Lupi (Vlci) | ||
Založený | 22. júl 1927 | ||
Štadión | Stadio Olimpico, Rím, ![]() | ||
Kapacita | 70,634 | ||
Predseda | Dan Friedkin | ||
Tréner | Daniele De Rossi | ||
Liga | Serie A | ||
Serie A 2022/23 | 6. miesto | ||
| |||
![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() Tretie farby
| |||
AS Rím (celý názov Associazione Sportiva Roma SpA) je taliansky futbalový klub so sídlom v Ríme. Klub hráva svoje domáce zápasy na štadióne Stadio Olimpico, o ktorý sa delí s klubom SS Lazio, ktorý je aj najväčším rivalom. Štadión má kapacitu 81 903. Najväčší rivalom je SS Lazio. Zápasy medzi týmito súpermi sa nazývajú Derby della Capitale. V súčasnosti ich oblečenie sponzoruje firma Kappa. Fanúšikovia klubu sa často označujú pomenovaním Giallorossi, čo je označenie podľa klubových farieb a znamená žlto-červený. Tím vyhral Serie A celkom trikrát a to v sezónach 1941/1942, 1982/1983 a 2000/2001.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatky klubu[upraviť | upraviť zdroj]
Klub vznikol v roku 1927 zlúčením troch mestských klubov, hrajúcich vtedajšiu taliansku futbalovú ligu – Roman FC (zal. 1903), Alba-Audace Roma a Fortitude-Pro Roma. O toto zlúčenie sa zaslúžil Italo Foschi, ktorý chcel vytvoriť silné, konkurencie schopné družstvo, ktoré by sa vyrovnali veľkoklubom zo severu Talianska. V začiatkoch svojej existencie hral AS svoje domáce zápasy na štadióne Motovelodromo Appio, v novembri 1929 sa presťahoval na nový Campo Testaccio. Prvý väčší úspech zaznamenal klub v sezóne 1930/31, keď sa skončil v Sérii A celkovo druhý za majstrom z Juventusu. Medzi najlepších hráčov tohto obdobia patrili Attilio Ferraris, Guido Masetti, Fulvio Bernardini a Rodolfo Volk.
Prvé tituly a úpadok[upraviť | upraviť zdroj]
Po sezóne, keď získal AS titul vicemajstra Talianska nastal výkonnostný pokles, ktorý bol spôsobený odchodom niekoľkých dôležitých hráčov a mužstvo bolo pod vedením trénera Luigi Barbesineho v roku 1934 znova budované. Reorganizácia sa podarila a tréner doviedol AS k druhému miestu v sezóne 1935/36, len bod za majstrom z Bologne.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6a/She-wolf_suckles_Romulus_and_Remus.jpg/190px-She-wolf_suckles_Romulus_and_Remus.jpg)
V ďalších sezónach sa až do 1941/42 pohyboval AS Rím v konečnom umiestnení od piateho do desiateho miesta, až vyhral v tomto ročníku historicky prvý titul-scudetto. Bolo to vo vojnovej dobe, kedy AS viedol Alfred Schaffer a klub hral svoje domáce zápasy na štadióne Stadio del Partito Nazionale fascista, kde tím Talianska porazil v roku 1934 tím Československa vo finále majstrovstiev sveta.
Po vojne nebol AS schopný nadviazať na úspechy zo 40-tých rokoch. Päť rokov za sebou skončili v druhej polovici tabuľky a po konci sezóny 1950/1951 zostúpil do Serie B. Ale po roku sa do Serie A vrátil, keď vyhrali Seriu B pod vedením nového trénera Giuseppeho Vianiho, ktorý pôsobil v klube len jednu sezónu.
Po návrate zo Serie B si Rimania posilnili káder s novými hráčmi. Do klubu prišli Egisto Pandolfini, Dino Da Costa a Dán Helge Bronée. V sezóne 1954/1955 po neúspešnom povojnovom období skončili v lige druhý, pod vedením anglickým trénerom Izaiom Carverom. Umiestnenie dosiahli po vyradení Udinese, kvôli korupcie zápasov. Nasledujúce desaťročie nebolo taktiež úspešné. Klubu sa v lige nedarilo, keď ani raz sa nedostali medzi najlepšie štyri tímy, ale korigovali to pohármi. Ich prvým menším úspechom bolo víťazstvo v Inter – Cities Fairs Cupe, keď vo finále porazili anglický klub Birmingham City 4 – 2. A o dva roky neskôr, v sezóne 1963/1964 získali prvýkrát v histórii klubu Taliansky pohár. Vo finále porazili Torino tesním skóre 1 – 0.
Najťažšiu sezónu prežil klub v ročníku 1964/1965, keď tréner Juan Carlos Lorenzo oznámil, že ak zaplatí hráčom mzdu, klub by nemohol kvôli finančným problémom odcestovať do Vicenza. Ale fanúšikovia vyzbierali potrebné financie, a klub sa vyhol konkurznému konaniu. Ale klub si zvolil nového prezidenta Franca Evangelistu.
V ročníku 1968/1969 získal AS druhýkrát Coppa Italia. V roku 1969 dosiahol hráč Giacomo Losi rekord v počte odohraných zápasov v rade vo všetkých súťažiach. Bez prestávky nastúpil k 450 zápasom. Tento rekord vydržal 39 rokov.
Striedavé obdobie[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1972 získal AS do zbierky Anglo-taliansky pohár, keď vo finále porazil Blackpool 3 – 1. Počas veľkej časti 70-tých rokoch 20. storočia sa sporadicky objavovali vo vrchnej časti ligovej tabuľky. Najlepšie umiestnenie v týchto rokoch bolo tretie miesto v sezóne 1974/1975. Najdôležitejší hráči počas tejto doby boli stredopoliari Giancarlo De Sisti a Francesco Rocca.
Úspešné obdobie pre tím boli 80-te roky. Začalo to triumfom v Coppa Italia, keď vo finále v roku 1980 porazili tím Torino po pokutových kopoch. O rok neskôr obsadili druhé miesto v lige za Juventusom, čo bolo najvyššie umiestnenie Rimanov od sezóny 1955 – 1956. Trénerom bol bývalý hráč AC Milána, Švéd Nils Liedholm, ktorý mal k dispozícii takých hráčov, ako Bruno Conti, Agostino Di Bartolomei, Roberto Pruzzo a Falcao.
Druhé scudetto získal AS Rím v sezóne 1982/1983, po dlhých 41 rokoch. Nasledujúcu sezónu obsadil klub druhé miesto v lige, ale vyhrali Taliansky pohár. V pohári majstrov európskych krajín obsadili druhé miesto, keď v dramatickom finále prehrali z Liverpoolom až po penaltovom rozstrele 2 – 1. Za AS skóroval talian Roberto Pruzzo, no ale na penalty nepremenili až dva, kým súper nepremenil len jeden kop a zvíťazili 4 – 2, a tak sa sen o prvom veľkom európskom titule rozplynul. Úspešné osemdesiate roky 20-ho storočia ukončili druhým miestom v lige v sezóne 1985/1986 víťazstvom v Talianskom pohári, keď vo finále triumfovali nad Sampdoriou 3 – 2. 0 dva roky neskôr obsadili v lige tretie miesto.
Na začiatku 90-tých rokoch hral Rím vo finále Pohára UEFA proti svojmu rivalovi Interu Miláno v roku 1991. Zápas prehrali 2 – 1. V tomto istom roku vyhral klub už svoju siedmy Talianky pohár, ale prehral Taliansky superpohár so Sampdoriou 1 – 0. Ešte sa dostali do finále pohára, ale prehrali s Torino. Po zvyšok dekády nebolo účinkovanie Rimanov v súťažiach veľmi dobré. Od roku 1990 sa po prvýkrát objavuje ikona klubu Francesco Totti.
V novom tisícročí[upraviť | upraviť zdroj]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/10/Curva_sud_roma_campione.jpg/250px-Curva_sud_roma_campione.jpg)
V novom tisícročí začal klub výhrou v Serii A, keď bol lepší o dva body pred Juventusom Turín. O svojom triumfe rozhodol v poslednom kole ligy, keď porazil Parmu 3 – 1 a získal tak svoje tretie scudetto. Hlavnou postavou tímu bol kapitán Francesco Totti, ktorý neskôr prekonal viacero klubových rekordov. Ďalší dôležitý hráči v tejto dobe boli Aldair, Cafu, Gabriel Batistuta a Vincenzo Montella.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b9/Coppa_Italia_2008_premiazione.jpg/220px-Coppa_Italia_2008_premiazione.jpg)
Po sezóne sa AS snažil obhájiť taliansky titul. Ale skončili na druhom mieste, keď na prvý Juventusom Turín stratil len jeden bod. Od tejto udalosti končili Rimania väčšinou na druhom mieste. V roku 2003 prehrali vo finále Coppa Italia s AC Milánom 4 – 2, a taktiež v lige v sezóne 2003/2004, keď skončili druhý za AC.
Po korupčnom škandále v roku 2006 boli Rimania jeden s mala klubov, ktorý neboli zapletený v tejto afére. A tak za sezónu 2005/2006 im bolo prisúdené druhé miesto. V tejto istej sezóne prehrali Taliansky pohár z Interom. V nasledujúcich dvoch rokoch obsadili zakaždým druhé miesto v ligovej tabuľke. Počas tohto obdobia v Lige majstrov sa zakaždým dostali do vyraďovacej časti. Najďalej sa dostali do štvrťfinále, kde stroskotali na Manchestri United. V sezóne 2008/09 sa AS stali víťazmi skupiny A pred Chelsea, čo sa stalo prvýkrát v histórii klubu. Ale vo štvrťfinále prehrali s Arsenalom na pokutové kopy a tak skončili v Lige majstrov.
Po katastrofálnom začiatku sezóny 2009/2010 bol odvolaný tréner Luciano Spalletti a nahradený Claudiom Ranierim. Ten dokázal s Rimanmi neprehrať 24 ligových zápasov za sebou, čím sa s tímom dostal až na prvé miesto tabuľky. Táto séria sa skončila štyri kolá pred koncom, keď prehrali zo Samdoriou Janov. Túto stratu využil Inter Miláno a AS sa muselo uspokojiť len s druhým miestom v lige. Ranieri doviedol klub aj do finále Coppa Italia, kde prehrali 1 – 0 s Interom Miláno.
Prezidenti a tréneri[upraviť | upraviť zdroj]
Prezidenti[upraviť | upraviť zdroj]
AS Rím mal počas svojej histórii veľa prezidentov, z ktorý boli niektorý majtelia klubu, alebo predsedami. Franko Sensi bol prezidentom klubu až do svojej smrti v roku 2008, a tak jeho miesto dostala jeho dcéra Rosella Sensi.
|
|
Tréneri[upraviť | upraviť zdroj]
Rimania mali taktiež mnoho trénerov vo svojej histórii. Najviac trénerov v jednom roku bolo v 1996, keď AS malo až štyroch trénerov. Toto je zoznam trénerov od roku 1927.
|
|
Aktuálna súpiska[upraviť | upraviť zdroj]
Aktuálne k dátumu: 26. október 2019
|
|
Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]
Víťazstvá[upraviť | upraviť zdroj]
Serie A:
- 1942, 1983, 2001
Taliansky pohár:
- 1964, 1969, 1980, 1981, 1984, 1986, 1991, 2007, 2008
Taliansky superpohár:
- 2001, 2007
Európska konferenčná liga:
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Fanúšikovia klubu na štadióne Olimpico
-
Hráči AS sa radujú z Talianskeho pohára
-
Brankár Doni
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému AS Rím
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku AS Roma na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- oficiálna webstránka (po taliansky)