Heraklov štít
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Heraklov štít (starogr. Ἀσπὶς Ἡρακλέους – Aspis Herakleous) je archaická grécka epická báseň, ktorá bola v staroveku pripisovaná Hésiodovi. Predmetom básne je výprava Hérakla a Iolaa proti Kyknovi, synovi Área, ktorý vyzval Hérakla na súboj, keď Héraklés prechádzal Tesáliou.
Predpokladá sa, že tento epos by mohol odrážať protitesálske nálady po prvej svätej vojne (595 - 585 pred Kr.): v epose je tesálsky hrdina, ktorý zasahuje do fokidskej svätyne, zabitý bójskym hrdinom (Héraklom), ktorého smrteľný otec Amfitryón mal za spojencov Lokrijcov a Fokidov. Išlo o pastiš, ktorý sa spieval na boeótskom festivale uprostred leta v najhorúcejšom „čase psej hviezdy" Sirios.[1]
Na úvod bolo vybratých päťdesiatšesť riadkov z Hesiodovho Katalógu žien. Kritik z prelomu 3. a 2. storočia pred Kr. Aristofanes Byzantský, ktorý považoval Katalóg za Hésiodovo dielo, si všimol výpožičku, ktorá ho viedla k podozreniu, že Štít je falošný.[2]
Porovnaj Vergiliov „Aeneov štít" (Aeneida viii.617-731) a oveľa stručnejší opis Kreneovho štítu v Thebaide ix.332-338. Marcus Mettius Epaphroditus napísal komentár k tomuto dielu v 1. storočí.
Popis štítu
[upraviť | upraviť zdroj]Báseň vychádza z rozsiahleho opisu Achillovho štítu v Iliade xviii, z ktorého priamo preberá text len so zámenou jedného slova:
grécky | v preklade |
---|---|
ἐν δ' Ἔρις, ἐν δὲ Κυδοιμὸς ἐθύνεον, ἐν δ' ὀλοὴ Κὴρ
ἄλλον ζωὸν ἔχουσα νεούτατον, ἄλλον ἄουτον, ἄλλον τεθνηῶτα κατὰ μόθον ἕλκε ποδοῖιν· εἷμα δ' ἔχ' ἀμφ' ὤμοισι δαφοινεὸν αἵματι φωτῶν, |
Naň sa vrhol boj, naň sa vrhol ruch, naň sa vrhla zlovestná smrť,
držiac jedného čerstvo raneného, druhého nezraneného, iného za nohu mŕtveho ťahal bitkou: na pleciach mal odev červený od ľudských krví. |
-Štít 156-9
Iliada poskytuje dostatok podrobností, aby poslucháči mohli obdivovať Hefaistovu prácu. V Héraklovom štíte sa opisy používajú vo väčšej miere:
„ | Za hlasnej hudby svadobnej hymny a svetla horiacich fakieľ privádzali nevesty z ich domovov ulicami. Mládenci v sprievode flauty a lýry sa vírili v tanci a ženy prichádzali k dverám svojich domov, aby si vychutnali toto predstavenie. | “ |
– Iliada |
„ | Muži sa zabávali na slávnostiach a tancoch, niektorí viezli domov nevestu k manželovi na dobre roztočenom voze, zatiaľ čo sa vysoko rozliehal svadobný spev a žiara horiacich fakieľ, ktoré držali slúžky, sa valila vo vlnách do diaľky. A tieto panny išli vpredu, tešiac sa zo slávnosti; a za nimi išli roztopašné zbory, mladíci spievali mäkko za zvuku prenikavých píšťal, zatiaľ čo sa okolo nich chvela ozvena, a dievčatá viedli na krásny tanec za zvuku lýry. | “ |
– Heraklov štít |
Celý okrúhly štít „sa leskol smaltom, bielou slonovinou a elektrom a žiaril lesklým zlatom; boli na ňom nakreslené zóny cyanusu". Cyanus označuje modrú nízko vypálenú sklenenú pastu alebo smalt. V strede bola maska Strachu (Fobos) s gániacimi očami a zubami Gorgóny. Hoci na Achillovom štíte nie je nič, čo by mohlo narušiť jeho funkciu, Héraklov štít je prehliadkou vysokého reliéfu: na vinici sa „chveje lístie a koly zo striebra" a hadie hlavy „by vycerili zuby, keď bojoval Amfitryonov syn" a vo vinete oceánu sa „chveli ryby z bronzu". Čo sa týka „jazdca Persea: jeho nohy sa nedotýkali štítu, a predsa neboli od neho ďaleko - veľmi podivuhodná poznámka, keďže sa nikde neopieral; veď tak ho slávny Chromý zhotovil zo zlata svojimi rukami".
Zdá sa, že extravagantný opis podnietil rapsódov, aby prispeli svojimi interpoláciami, ktoré boli identifikované a rozobrané moderným bádaním.[3] Niektoré prirovnania môžu pozornému poslucháčovi pripadať nešťastné, ako napríklad kontrast žiarenia so zúrivým konaním v „zúrivo hľadel, ako lev, ktorý prišiel k telu a plný chuti trhá kožu svojimi silnými pazúrmi...".
Prijatie
[upraviť | upraviť zdroj]Popularitu Heraklovho štítu v Aténach 6. storočia pred Kr. možno posúdiť na základe prípadov, keď H. A. Shapiro zistil jeho prítomnosť v attickej vázovej maľbe v období medzi rokmi 565 a 480 pred Kr.[4] Eufroniov kalyx-kratér zobrazujúci menšiu epizódu Heraklovho boja s tesálskym zbojníkom Kyknosom podnietil Shapira k skúmaniu tvorivého prepracovania mýtu medzi attickými maliarmi váz, ktorí vychádzali pri zobrazovaní Heraklovho štítu z literárnej predlohy. Pravdepodobnosť ústneho aj literárneho prenosu v tom istom čase zaznamenal Janko (1986:40).
História textu
[upraviť | upraviť zdroj]Heraklov štít bol prvýkrát vytlačený spolu s kompletným Hésiodovým dielom Aldom Manutiom v Benátkach v roku 1495; text pochádza z byzantských rukopisov. V novoveku ponúklo časti textu niekoľko papyrov, najmä papyrus z 1. storočia v Berlíne (Berlin Papyri, 9774), papyrus z 2. storočia z Oxyrhynchu (Oxyrhynchus Papyri 689) a Rainerov papyrus zo 4. storočia (L.P. 21-29) vo Viedni. Existuje množstvo textov z 12. až 15. storočia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ L.H.Jeferry (1976). The Archaic Greece. The Greek city states. 700-500 B.C., S.74
- ↑ R. Janko. The Shield of Heracles and the Legend of Cycnus. The Classical Quarterly, New Series, 36.1 (1986:38–59), S. 39.
- ↑ C.F. Russo, Hesiodi Scutum, rev. ed. (Florence) 1965; Friedrich Solmsen, Hesiodi Theogonia, Opera et Dies, Scutum (Oxford) 1970. "Nepochybne, na niektorých miestach sú do textu zakomponované epické dvojveršia," konštatuje Richard Janko (Janko 1986:39).
- ↑ H. Shapiro, Herakles and Kyknos, American Journal of Archaeology 88 (1984:523–39), autor poznamenáva, že bolo identifikovaných viac ako 100 zachovaných zobrazení Heraklovho boja s Kyknosom, ktorý je opísaný v Heraklovom štíte, pričom frekvencia zobrazovania sa po roku 500 pred Kr. znížila.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- The Shield of Heracles : e-text (anglický preklad Hugh G. Evelyn-White, 1914).
- Lattimore, Richmond, Hesiod: Diela a dni, Theogónia a Heraklov štít (Ann Arbor) 1970.
- Lynn-George, J.M. (1978), The Relationship of Σ 535–540 and Scutum 156–160 Re-examined, Hermes, 106 (3): 396–405, JSTOR 4476070.
- Athanassakis, Apostolos. Hesiodos: Theogónia, diela a dni a Heraklov štít (1983) Preklad, úvod a komentár.
- Janko, Richard „Heraklov štít a legenda o Cycnovi“ Nová séria klasického štvrťročníka, 36 .1 (1986), s. 38–59. Bibliografia genézy Heraklovho štítu s. 38 poznámka 1.
- Chiarini, Sara. L'archeologia dello Scutum Herculis. Rím: 2012.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- The Shield of Heracles public domain audiokniha na LibriVox
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Shield of Heracles na anglickej Wikipédii.