História britských kráľov
| História britských kráľov | |
|---|---|
.jpg) Merlin diktuje svoje proroctvá svojmu zákonníkovi, Blaisovi; Francúzska miniatúra 13. storočia z Merlinovej prózy Roberta de Borona (napísané okolo roku 1200). | |
|
| |
| Autor | Geoffrey z Monmouthu |
| Pôvodný jazyk | stredoveká latinčina |
| Literárny žáner | pseudohistorický |
História britských kráľov[1] (iné názvy: Dejiny britských kráľov,[2][3] Historia Regum Britanniae) je pseudohistorické dielo, zaoberajúce sa dejinami Veľkej Británie.
Napísal ho okolo roku 1136 Geoffrey z Monmouthu. Zaznamenáva životy keltských britských kráľov v chronologicky usporiadanom rozprávaní pokrývajúcim obdobie dvoch tisíc rokov – od údajného založenia britského národa trójskymi utečencami až po ovládnutie Británie Anglosasmi okolo 7. storočia. Tvorí jedno zo zásadných diel takzvaného Matter of Britain, súboru literárnych diel a legiend, ktoré sa zaoberajú Veľkou Britániou a jej legendárnymi kráľmi, predovšetkým kráľom Artušom..
Hoci bolo toto dielo až do 16. storočia prijímané úplne nekriticky,[pozn 1] od 17. storočia až do začiatku 21. storočia je považované za nedôveryhodný historický prameň – pokiaľ možno porovnať opisované udalosti (ako napríklad inváziu Julia Caesara do Británie) s dobovými prameňmi, ukazuje sa Monmouthovo dielo ako nepresné - súčasne však zostáva cenným textom stredovekej literatúry, ktoré obsahuje najstaršiu dochovanú verziu príbehu o kráľovi Learovi a jeho troch dcérach a predstavuje legendu o kráľovi Artušovi publiku, ktoré nepozná waleštinu.
Za pramene Geoffreyho z Monmouthu bývajú považovaní Nennius, svätý Gilda, waleské kroniky a nezachované dokumenty, na ktoré sa vo svojom diele odvoláva.
V polovici 13. storočia bola Historia prevzatá islandskými učencami a preložená pod titulom Breta sögur do islandčiny. Medzi 13. a 15. storočím bola potom spracovaná pod názvom Brut y Brenhinedd brit ə bren'hineð do stredo- či novowaleštiny. Tento preklad sa zachoval vo viac ako 60 rukopisoch.
Najznámejší panovníci spomínaní v Histórii britských kráľov:
- Brutus – založil osídlenie Británie a pomenoval ostrov po sebe
- kráľ Lear – romantizovaný v hre Williama Shakespeara Kráľ Lear
- Cassivelaunus – kráľ Britov v čase Caesarovej invázie
- Mandubracius / Androgeus – Cassivelaunov protivník v čase invázie
- Cymbeline – parodovaný v Shakespearovej tragikomédii Cymbeline
- Lucius – prvý kresťanský kráľ Británie
- Eudaf Hen – kráľ Británie
- Coeli – ktorého meno sa objavuje v detskej riekanke ako "Old King Cole"
- Konštantín Veľký – prvý kresťanský rímsky cisár
- Vortigern – kráľ objavujúci sa ako postava mnohých stredovekých príbehov
- Artuš – najznámejší legendárny kráľ
- Gwendolen – mýtická kráľovná Britov, ktorá porazila svojho manžela v bitke pri rieke Stour
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Skeptická diskusia diela Geoffreyho z Monmouth vzbudila v Anglicku najprv odmietavú reakciu, "no raz zasiate semená pochybností" nakoniec viedli k nahradeniu Monmouthových romantických textov novým renesančným historickým prístupom; porov. Hans Baron, "Fifteenth-century Civilisation and the Renaissance", v The New Cambridge Modern history , vol. 1 1957: 56.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Geoffroy z Monmouthu. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir).
- ↑ Dejiny britských kráľov. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 864 s. (Encyklopédie Obzoru.) ISBN 80-215-0010-7. S. 121.
- ↑ Spoločnosť, hospodárstvo a kultúra na Britských ostrovoch [online]. ukm.ff.ukf.sk, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Geoffrey z Monmouthu. Dějiny britských králů. Preklad Jana Fuksová. Vyd. 1. Praha : Argo, 2010. 253 s. (Memoria medii aev; zv. 10.) ISBN 978-80-257-0289-5.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému História britských kráľov
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Historia Regum Britanniae na českej Wikipédii.