Hlas 98
Názov Hlas 98 označuje generáciu dokumentaristov, ktorých spája ich spoločné štúdium na Katedre dokumentárnej tvorby Filmovej a televíznej fakulty na Vysokej škole múzických umení v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Sem patria: Marek Kuboš, Peter Kerekeš, Marek Šulík, Jaro Vojtek, Robert Kirchoff, Marko Škop, Juraj Lehocký, Milan Balog a mnohí iní.
Film Hlas 98 (1999)
[upraviť | upraviť zdroj]Generácia dostala meno podľa absolventského filmu Mareka Kuboša, ktorý bol bez udania dôvodu vylúčený z magisterských štátnic. „Film Hlas 98 zobrazuje nálady, strach, kolaborantstvo, odvahu a naivitu, takmer všetky zo spektra pocitov a nálad, ktoré medzi obyvateľstvo zasieva totalitná moc.“ Vo svojej dizertačnej práci nazýva Ivan Ostrochovský tento film odvážnym, ako nakreslenie hrubej čiary medzi nimi - študentmi VŠMU, a predstaviteľov a voličov strán HZDS, KSS, SNS.[1]
Film definuje nálady a atmosféru národa cez simulovanie telefonátu z ústredia strany Vladimíra Mečiara, HZDS. Kuboš sa rozhodol deň pred parlamentnými voľbami otestovať svojich známych. Presviedčal ich, dokonca až podplácal, aby volili HZDS. Vo filme je zaznamenaná celá škála reakcii občanov.[1]
Film vyvolal z ľudí na katedre obdiv, ale aj strach. Počas Mečiarovej totality pôsobila VŠMU pomerne nezávisle, čiže pri zakázaní filmu išlo pravdepodobne z veľkej časti o autocenzúru. Stiahnutie filmu bolo odôvodnené nie obsahom, ale zavádzaním respondentov vo filme. Ostrochovský vo svojej práci píše, že respondenti boli o účele a zmyslu telefonátu následne informovaný a mohli požiadať o zmenenie ich hlasu.[1]
Generácia Hlas 98
[upraviť | upraviť zdroj]Pavel Branko spomína generáciu študentov Filmovej fakulty VŠMU druhej polovici 90. rokov ako Generáciu 90. Podľa neho spája týchto tvorcov ich záujem o sociálne či sociologické sondy, ich „pohľad na svet a život cez „kvapku vody“, cez individuálny osud alebo rodinnú skupinu.“[1]
Označenie skupiny názvom Hlas 98 nehovorí len o do istej miery spoločného hlasu, ktorým autori hovoria, ale poznamenáva dôležitosť roku 1998. Tvorcovia tejto skupiny majú odlišné atribúty v rôznych oblastiach, o ktorých by sa dalo diskutovať: v tvorbe, ale aj čo sa týka názorov, pohľadov na práce kolegov. Pomenovanie však vyplýva z bezkonkurenčnej obľúbenosti medzi autormi. Autori sa hlásia k príbehu filmu Hlas 98 (1999), k ich spoločnému kontextu a nie k jeho formálnym kvalitám.[1]
Hlas 98 je Generácia 90, spája pod jedným menom rovnakých autorov – definícia dvoch názvov však odlišuje. Podľa Ostrochovského ide pri pôvodnom pomenovaní skupiny o „ilúziu spoločného myslenia či pohľadu „cez kvapku vody“. Pritom spája dokumentaristov skupiny niečo iné, ktoré nemá nič spoločné so štýlom rozprávania, myslenia a tvorby, ale zhodli sa práve na tom, že sa budú hlásiť príbehu filmu Hlas 98 (1999).[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Čerpám z rovnomennej dizertačnej práce Ivana Ostrochovského.