Preskočiť na obsah

Hlavné správy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlavné správy
Typinternetový denník
VydavateľOZ Heuréka evolution
ŠéfredaktorRóbert Sopko
Jazykslovenský
Kontaktné údaje
Webwww.hlavnespravy.sk

Hlavné správy je slovenský dezinformačný[1][2] internetový denník. Šéfredaktorom je Róbert Sopko, majiteľ košickej reklamnej agentúry Heuréka evolution a konateľ rovnomenného občianskeho združenia.[3][4][5]

Spolupracovníkom Hlavných správ bol ruský špión Bohuš Garbár odsúdený za vyzvedačstvo a korupciu.[6][7][8] Pre Hlavné správy tiež pod pseudonymom Eugen Rusnák písal Rus Jevgenij Paľcev.[9] Hlavné správy spolupracovali s občianskym združením Slovensko-ruská spoločnosť Jána Čarnogurského. Médium kombinuje zavádzajúce informácie s reálnymi, čo prispieva k mäteniu čitateľov.[10]

V roku 2018 sa v prieskume dôveryhodnosti slovenských médií výskumného centra Reuters Institute for the Study of Journalism umiestnili hlavnespravy.sk na piatom mieste.[11] V rebríčku za rok 2019 Hlavné správy nezískali žiadnu pozíciu.[12] Denník N prieskum opakovane spochybňoval.[13]

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Komisia Konšpirátori.sk (zložená zo žurnalistov, vedeckých pracovníkov, členov mimovládnych organizácii, zástupcov médií a vydavateľov)[14] Hlavné správy v rokoch 2016 – 2020 a znova od roku 2022 radí medzi konšpiračné médiá.[15][16] Hlavné správy v zastúpení advokátskou kanceláriou ULC Čarnogurský svoje zaradenie v zozname súdne napadli a dosiahli vydanie neodkladného opatrenia, doručeného vo februári 2020, prikazujúceho dočasné stiahnutie webu zo zoznamu až do vydania súdneho rozhodnutia.[17] V decembri 2022 Krajský súd v Bratislave všetky neodkladné opatrenia voči projektu Konšpirátori.sk zrušil[18] a web opäť v zozname figuruje.[19]

Hlavné správy sú kritizované za poskytovanie priestoru na šírenie konšpiračných teórií, zaujatého spravodajstva[20][21], dezinformácií,[1][2] vojnovej a prokremeľskej propagandy.[22][23][24][3][9][25]

Denník šíri aj dezinformácie ohľadom slovanskej kultúry, napr. že je staršia ako v skutočnosti alebo lepšia ako ostatné kultúry. Táto forma ovplyvňovania prostredníctvom kultúrnej identity je súčasťou ruskej informačnej vojny.[26]

V roku 2016 recyklovali hoax, že „Putin vytláča dolár zlatým rubľom“, pričom tvrdili, že Rusko ako odvetu za západné sankcie prestane robiť obchody v dolároch, čím zasadí tvrdý úder Američanom. Tento hoax šíril už dva roky predtým dezinformačný web Aeronet.cz a bol medzitým vyvrátený. Hlavné správy článok po pár dňoch stiahli.[22][3] V júni 2024 však po tom, čo USA zaviedli nový balík sankcií proti Moskve za jej vojenskú ofenzívu na Ukrajine, Rusko pozastavilo obchodovanie v dolároch a eurách na svojom poprednom finančnom trhu, moskovskej burze.[27][28]

Hlavné správy šírili lživú správu, že pozorovatelia OBSE potvrdili na Ukrajine nelegálne transplantačné stanice; článok po kritike vymazali (podozrenia vyvrátila aj ruská agentúra RIA), avšak opravu nikdy neuverejnili.[22]

Z českých médií prebrali správu, že cudzinci v Plzni zabili správcu ubytovne, avšak zamlčali v tom čase známu informáciu, že útočník podľa polície pochádzal z Lotyšska. Namiesto toho článok podfarbili fotkou, na ktorej policajti odvádzajú arabsky vyzerajúceho muža.[3]

V apríli 2017 šírili dezinformácie ohľadom chemických útokov v Sýrii.[29] Tvrdili, že útok bol nafingovaný organizáciou "Biele Prilby", aby vytvorili zámienku pre medzinárodnú intervenciu západnej koalície pod vedením USA. Opierali sa o tvrdenia predstavenej katolíckych rehoľníčok napriek tomu, že BBC s nimi nesúhlasí.[30]

V novembri 2018 sa ukázalo, že od roku 2015 pre Hlavné správy pod pseudonymom Eugen Rusnák píše Rus Jevgenij Paľcev, ktorý udržiava kontakty s pracovníkmi ruskej mediálnej skupiny Rossija Segodňa (Rusko dnes, kam patrí aj agentúra Sputnik), financovanej Kremľom. Návštevy Sputnika potvrdzujú fotografie Miloša Zverinu z januára 2018, podľa ktorého Paľcev „preberá články z týchto médií“. Európsky parlament pritom agentúru Sputnik označil za jeden z nástrojov, cez ktoré sa Kremeľ snaží „spochybniť demokratické hodnoty, rozdeľovať Európu, získavať domácu podporu a vytvárať dojem zlyhávajúcich štátov vo východnom susedstve EÚ“.[9]

Fungovanie Hlavných správ, takmer žiadnu editorskú spätnú väzbu a slabé overovanie faktov zmapoval publicista Jakub Goda, ktorý istý čas pod falošným menom pre tento denník písal.[31][32]

Zmienky v komunikácii Mariana Kočnera

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako „akcionár“ Hlavných správ sa v komunikácii s Norbertom Bödörom, synom šéfa bezpečnostnej služby Bonul Miroslava Bödöra cez aplikáciu Threema v marci 2018 označil podnikateľ Marian Kočner, v roku 2019 obvinený z objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka s partnerkou. Kočnerovo vyhrážanie sa Kuciakovi Hlavné správy v roku 2017 prezentovali v článku s titulkom „Kočner pohrozil presstitutovi z Aktualít: Začnem sa zaujímať o tvojich rodičov a rodinu“. Kočnerova komunikácia vyvoláva podľa Martina Hanusa z denníka Postoj podozrenie, že „Hlavné správy minimálne od istého času nenadržiavali Kočnerovi iba z plezíru“. Redakcia Hlavných správ reagovala stanoviskom, že Kočner mal o kúpu Hlavných správ záujem, no jeho ponuky neboli akceptované.[33][34] Podľa dát z tzv. „Kočnerovej knižnice“ však Kočner Hlavné správy finančne podporoval a šéfredaktor Robert Sopko o tom vedel - cez WhatsApp Kočnerovi napísal: „Dík aj za podporu, čo došla na účet.“[35]

Blokovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 2. marca 2022 Národný bezpečnostný úrad potvrdil, že rozhodol o blokovaní webu Hlavné správy. „NBÚ rozhodol v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti na základe dodaných a vyhodnotených podkladov od bezpečnostných zložiek štátu,“ povedal hovorca úradu Peter Habara. Dodal, že na stránke identifikovali škodlivú aktivitu podľa časti zákona, kde sa spomínajú dezinformácie a hybridné hrozby.[36]

Bohuš Garbár

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre Hlavné správy písal Bohuš Garbár odsúdený za zločin vyzvedačstva a prijímania úplatku. K činom sa priznal a Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste a odsúdil ho na tri roky podmienečne.[37][38] Garbára naverboval dôstojník ruskej vojenskej rozviedky GRU Sergej Solomasov.[39] Hlavné správy sa "od činnosti občasného nehonorovaného dopisovateľa" dištancovali s tým, že o jeho špionážnej činnosti netušili.

Garbár poskytol finančný dar 10 000 eur pre politickú stranu ĽSNS.[40] Podľa poslanca ĽSNS Petra Beluského bol tento dar od Hlavných správ, s ktorými v tom čase "spolupracovali", šéfredaktor Sopko to poprel.[41]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Russian Influence in Central Europe [online]. Prague Security Studies Institute, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b What Do We Know About Disinformation Websites in the Czech Republic and Slovakia? - GLOBSEC [online]. globsec.org, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  3. ↑ a b c d ŠNÍDL, Vladimír. Kto riadi proruský web Hlavné správy? Muž, ktorý neodmieta ani eurofondy. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-08-02. Dostupné online [cit. 2018-11-14]. ISSN 1339-844X.
  4. ↑ HEURÉKA EVOLUTION, s.r.o. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  5. ↑ Heuréka evolution In: Evidencia občianskych združení [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online. Archivované 2020-03-17 z originálu.
  6. ↑ VRAŽDA, Daniel. Ruský špión Garbár z Hlavných správ dostal za vyzvedačstvo a korupciu podmienku a peňažný trest 15-tisíc eur [online]. Denník N, 2023-02-28, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  7. ↑ KERN, Miro. Spolupracovník ruskej rozviedky má k Hlavným správam bližšie, než priznali – jazdí ich firemným autom [online]. Denník N, 2022-03-21, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  8. ↑ AKTUALITY.SK. Prispievateľ Hlavných správ Bohuš Garbár vyzvedal pre Rusko, súd ho odsúdil na podmienku [online]. Aktuality.sk, 2023-02-28, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c ŠNÍDL, Vladimír. Propagandu pre Hlavné správy píše Rus, ktorý sa chodí radiť do agentúry Kremľa. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-11-14. Dostupné online [cit. 2018-11-14]. ISSN 1339-844X.
  10. ↑ ČIŽIK, Tomáš. Russian Information Warfare in Central Europe. Published in Tomáš Čižik (ed.): Information Warfare: New Security Challenge in Europe. Bratislava: Centre for European and North Atlantic Affairs (CENAA) [online]. academia.edu, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ LEHUTA, Michal. Zmerali dôveryhodnosť našich médií. Konšpiračné Hlavné správy skončili piate. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2018-06-14. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1337-0006. Archivované 2019-04-04 z originálu.
  12. ↑ RÉVÉSZOVÁ, Rebeka. Slováci a médiá: veríme im menej, najdôveryhodnejšou značkou je opäť Ta3. TREND (Bratislava: News and Media Holding), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2019-06-12]. ISSN 1337-0006.
  13. ↑ STRUHÁRIK, Filip. Prečo Hlavné správy tvrdia, že sú najdôveryhodnejší web, aj keď to nie je pravda?. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-12-06. Dostupné online [cit. 2019-06-12].
  14. ↑ Hodnotiaca komisia [online]. Konšpirátori.sk, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online. Archivované 2018-02-27 z originálu.
  15. ↑ Konšpirátori.sk : Zoznam stránok so sporným obsahom : hlavnespravy.sk In: Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  16. ↑ hlavnespravy.sk In: Zoznam stránok so sporným obsahom [online]. konspiratori.sk, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online. Archivované 2020-01-07 z originálu.
  17. ↑ Konšpirátori.sk. Súd prikázal Konšpirátorom dočasne stiahnuť web hlavnespravy.sk zo svojej databázy. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2020-03-03. Dostupné online [cit. 2020-03-17].
  18. ↑ KERNOVÁ, Miroslava. Hlavné správy sú späť na zozname dezinfowebov [online]. Bratislava: omediach.com, 2022-12-22, [cit. 2023-05-31]. Dostupné online.
  19. ↑ Hlavné správy (8.5) [online]. konspiratori.sk, [cit. 2023-05-31]. Dostupné online. Archivované 2023-05-31 z originálu.
  20. ↑ WENERSKI, Łukasz. The Visegrad Countries and “Post-Truth” Who is Responsible for Delivering the Kremlin’s Narrative to the Czech Republic, Hungary, Slovakia and Poland? [online]. Institute of Public Affairs, 2017, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Hlavnespravy.sk opäť šíria FAKE NEWS (opäť účelovo klamú svojich čitateľov) [online]. mediahub.sk, 2017-01-17, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online.
  22. ↑ a b c DEZINFORMÁCIE HOAXY PROPAGANDA. Hlavnespravy.sk: Postupné primiešavanie jedu [online]. Denník N, 2016-10-14, [cit. 2019-03-17]. Dostupné online.
  23. ↑ DEZINFORMÁCIE HOAXY PROPAGANDA. Hlavnespravy.sk robia z Rusov šialencov, ktorí sa neboja jadrovej vojny [online]. Denník N, 2018-02-05, [cit. 2019-03-19]. Dostupné online.
  24. ↑ DEZINFORMÁCIE HOAXY PROPAGANDA. Firmy ako… Lexus, Samsung,… podporujú šírenie lživej vojnovej propagandy [online]. Denník N, 2016-12-11, [cit. 2019-03-19]. Dostupné online.
  25. ↑ IZAK, Stefan. Image of Russia in Slovak pro-Kremlin propaganda [online]. eprints.oa.edu.ua, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ MASARIKOVÁ, Monika. CULTURAL IDENTITY AS TOOL OF RUSSIAN INFORMATION WARFARE: EXAMPLES FROM SLOVAKIA in Science & Military 1/2018 [online]. researchgate.net, 2018-06-20, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online.
  27. ↑ Alexander Marrow a Mark Trevelyan. Russia, hit by new US sanctions, halts dollar and euro trade on main bourse [online]. Reuters, June 12, 2024, [cit. 2024-06-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ oPeniazoch.sk. Ruský akciový trh pozastavil dolárové obchody po amerických sankciách [online]. openiazoch.zoznam.sk, 2024-06-13, [cit. 2024-06-24]. Dostupné online.
  29. ↑ Syria attack: a predictable disinformation strategy [online]. euvsdisinfo.eu, 2017-04-20, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ https://www.bbc.com/news/world-middle-east-24358543
  31. ↑ GODA, Jakub. Pod falošným menom som písal hoaxy pre Hlavné správy. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-11. Dostupné online [cit. 2018-11-14]. ISSN 1339-844X.
  32. ↑ GODA, Jakub. Šéfredaktor Hlavných správ Róbert Sopko pripomína generátor faktických chýb. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2018-01-16. Dostupné online [cit. 2018-11-14].
  33. ↑ HANUS, Martin. Threema: Kočnerove Hlavné správy. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2019-10-24. Dostupné online [cit. 2020-03-17]. ISSN 1336-720X.
  34. ↑ CUPRIK, Roman. Konšpiračné médiá sa stali útočiskom pre politikov. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-10-24. Dostupné online [cit. 2020-03-17]. ISSN 1335-4418.
  35. ↑ MADLEŇÁK, Tomáš. Kočner dotoval dezinformačný portál Hlavné správy. Šéfredaktor Sopko o tom vedel a Kočnerovi písal obdivné správy [online]. .týždeň - iný pohľad na spoločnosť, 2020-03-12, [cit. 2020-11-12]. Dostupné online.
  36. ↑ TASR. NBÚ zablokoval web Hlavných správ, využil nový inštitút blokovania. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-02. Dostupné online [cit. 2022-03-04].
  37. ↑ VRAŽDA, Daniel. Ruský špión Garbár z Hlavných správ dostal za vyzvedačstvo a korupciu podmienku a peňažný trest 15-tisíc eur [online]. Denník N, 2023-02-28, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  38. ↑ AKTUALITY.SK. Prispievateľ Hlavných správ Bohuš Garbár vyzvedal pre Rusko, súd ho odsúdil na podmienku [online]. Aktuality.sk, 2023-02-28, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  39. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Ako sa verbujú špióni na Slovensku: Povedal som v Moskve, že si dobrý chlapec (+ video) [online]. Denník N, 2022-03-15, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  40. ↑ Špión Garbár poskytol dvom stranám finančné dary. Peňazí na rozdávanie ale nemal | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, 2022-03-19, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  41. ↑ KERN, Miro. Spolupracovník ruskej rozviedky má k Hlavným správam bližšie, než priznali – jazdí ich firemným autom [online]. Denník N, 2022-03-21, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hlavné_správy&oldid=7944321“