Hodejovský hrad
Hodejovský hrad (iné názvy: Hrad Hodejov) je svetská pamiatka, zvyšky muriva hradu zarastené stromami a náletovými drevinami. Nachádzajú sa na strmom skalnatom sopečnom kuželi (maare) nad obcou Hodejov, v nadmorskej výške 284 metrov nad morom. Samotné zvyšky muriva boli takmer zničené a to z dôvodu prevádzky lomu.[1]
Pôvod a vývoj hradu v období stredoveku
[upraviť | upraviť zdroj]O samotnom hrade sa zachoval malý počet správ.[2] Existencia hradu sa prvýkrát spomína v roku 1281, teda v čase, keď došlo k ozbrojenej potýčke uhorského kráľa Ladislava a odbojného palatína Fintu.[3] Ďalšia správa je zachytená časovo v roku 1308, pričom tá naznačuje, že hrad bol údajne vystavaný podľa kráľovského nariadenia uhorského panovníka Karola I. Róberta z Anjou. Začiatkom 15. storočia sa hrad dostal do vlastníctva Juraja z Jelšavy. O čosi neskôr, v roku 1438, teda rok po skone uhorského kráľa Žigmunda I. Luxemburského sa hradu zmocnil knieža Fridrich z Ostrogu ako bojovník poľského kráľa Vladislava I. Jagelovského. V roku 1439 bol odtiaľ vytlačený vojensky a to zásahom armád Juraja zo Širkoviec. Neskôr, v roku 1441 sa hradu zmocnil nový pán a to Michal Orság. Vlastníctvo sa neskôr prenieslo na rod Lorántffiovcov. Juraj zo Širkoviec sa však rozhodol vzdorovať a to v roku 1443 proti náporu oddielov Jána Jiskru z Brandýsa. Jiskrove oddiely však napokon v polovici 15. storočia hrad znovu obsadili.
Rozvrat a zánik v 16. storočí
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Začiatkom 16. storočia prešiel hrad do vlastníctva Ladislava Kubíniho, ktorého potomkovia boli vlastníkmi aj po ňom.[1] V roku 1560 sa armády osmanských Turkov snažili zmocniť samotného hradu ale bez úspechu. Uhorský kráľ Ferdinand I. Habsburský dostával viackrát upozornenia od radcov, ktorí dávali najavo, že hrad je potrebné opevniť silnejšie, keďže bol vo veľkom ohrození. Prešporský snem v roku 1568 sa zaoberal touto situáciou tak, že jeho zasadnutie nariadilo bezplatné roboty pri opevňovaní hradov, ktoré boli v susedstve fiľakovského sandžaku a to Šomošky, Modrého Kameňa, Divína, Veľkého Blhu i Hodejova. Podľa dôkazov samotných kronikárov sa v roku 1571 podarilo osmanským armádam získať hrad ľstivým spôsobom. Útočníci využili moment, počas ktorého bola veľká časť obrancov mimo hradu. Dôsledkom tejto skutočnosti boli hrade umiestnení buď iba dvaja alebo traja strážcovia. Práve použitím rebríkov sa osmanskí vojaci dostali dovnútra hradu. Následne bol hrad na príkaz budínskeho pašu zbúraný.[2]
Vzhľad a stav hradu v súčasnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Materiál hradu skončil ako rozobratý a lokalita bola neskôr poškodená prácami z lomu. V súčasnosti je časť severovýchodný svah hradného kopca zastavaný tamojším obecným cintorínom, ktorého zaujímavou kuriozitou je novogotická kaplnka.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. 1. vyd. Bratislava : SLOVART, s.r.o, 2007. ISBN 978-80-8085-287-0. S. 131, 133.
- ↑ a b KOPČAN, Vojtech; KRAJČOVIČOVÁ, Klára. Slovensko v tieni polmesiaca. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Osveta, n.p, 1983. ISBN 70-072-83 Chybné ISBN. S. 132.
- ↑ STEFANEK, Jozef. Hrady a zámky na Slovensku [online]. www.hrady-zamky.sk, [cit. 2025-03-11]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KOPČAN, Vojtech; KRAJČOVIČOVÁ, Klára. Slovensko v tieni polmesiaca. Martin: Vydavateľstvo Osveta, n.p., 1983. 216 s. 70-072-83.
- PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. 1. vyd. Bratislava: SLOVART, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-8085-287-0.