Homolov puč

Homolov puč (čes. Homolův puč)^{[pozn 1]} alebo vojenský zásah ústrednej česko-slovenskej vlády na Slovensku bol vopred naplánovaný vojenský zásah česko-slovenských ozbrojených síl na území Slovenskej krajiny v noci z 9. na 10. marca 1939. Bol vykonaný na príkaz česko-slovenského prezidenta Emila Háchu a na podnet českého generála Aloisa Eliáša. Zároveň s príkazom na vojenskú intervenciu bol aktom prezidenta Emila Háchu odvolaný z funkcie predsedu vlády Slovenskej krajiny Jozef Tiso spolu s celou vládou a dosadený nový premiér Karol Sidor. Bol vyhlásený mimoriadny stav so stanným právom, kedy po 19. hodine večernej sa nesmeli občania pohybovať po uliciach.

Akcia dala zámienku nacistickému Nemecku k zakročeniu v podobe „pacifikačnej akcie“, príp. poskytnutiu pomoci utláčaným Slovákom, a tak viedla k definitívnemu rozbitiu Česko-Slovenska. Na porade Adolfa Hitlera s Joachimom von Ribbentropom, Josephom Goebbelsom a maršalom Wilhelmom Keitlom popoludní 10. marca bolo prijaté definitívne rozhodnutie o obsadení zvyšku Česka 15. marca 1939.^[3]

Príčiny a priebeh

Českí politici si uvedomovali nebezpečenstvo rozpadu Česko-slovenskej republiky, preto už 12. februára 1939 sa z iniciatívy Aloisa Eliáša zišli na tajnej porade v obci Unhošť neďaleko Prahy. Tu si spresnili podmienky zákroku voči slovenskej strane. Ich konanie bolo podmienené hlavne nečinnosťou Jozefa Tisa, vtedajšieho premiéra Slovenskej krajiny, proti separatistickým snahám väčšiny slovenských politikov a podvratnej činnosti ríšskej tajnej služby na území Slovenska.

V noci z 9. na 10. marca 1939 vyhlásila česko-slovenská vláda (bez vedomia ministra Karola Sidora) v autonómnej Slovenskej krajine mimoriadny stav (štatárium). Bolo internovaných asi 250 osôb spomedzi slovenských radikálov, hlavne z HSĽS a Hlinkovej gardy (HG). Vojenská akcia bola namierená voči slovenským nacionalistom a členom HG na kľúčových pozíciách v štátnej správe. Táto operácia trvala asi 24 hodín a nepriniesla žiaden úspech, len zhoršenie vzťahov medzi autonómnou krajinou a centrálnou vládou, čo urýchlilo rozpad Česko-Slovenska. Vymenovanie za predsedu autonómnej vlády J. Siváka, ktorý sa práve nachádzal v Ríme na inaugurácii pápeža Pia XII., bolo politicky nešikovné. J. Sivák sa však zriekol postu a následne vymenovala centrálna vláda Karola Sidora.

V Bratislave bol postrelený gardista Anton Kopal a o niekoľko hodín v štátnej nemocnici skonal.^[4]

Neskorší názov tejto akcie ako „Homolov puč“ je odvodený od mena divízneho generála Bedřicha Homolu, ktorý bol veliteľom VII. armádneho zboru v Banskej Bystrici a podpísal vyhlášku o výnimočnom stave, v ktorej sa na teritóriu svojho zboru ustanovil za vykonávateľa všetkej správnej a súdnej moci. V skutočnosti je tzv. Homolov puč len často používaný nesprávny výraz pre mimoriadny stav vyhlásený česko-slovenskou vládou a pre vojenskú akciu zatýkania gardistov a obsadzovania strategických bodov. Tento výraz vytvorili v mediálnej kampani slovenské gardistické denníky.

Následok mimoriadneho stavu

Pozri aj: Vznik Slovenského štátu

Vojenská intervencia vyprovokovala konanie slovenských radikálov a členov HSĽS k intenzívnej činnosti smerujúcej k rozpadu republiky za výdatnej pomoci nacistického Nemecka, ktoré im požičalo vysielač viedenského rozhlasu. O štyri dni, 14. marca 1939, tak bol v sneme odhlasovaný vznik Slovenského štátu.

Poznámky

↑ Homolov puč je zaužívané nesprávne označenie^[1]^[2] pre túto udalosť. Názov bol odvodený od meno divízneho generála Bedřicha Homolu, ktorý bol veliteľom pozemného vojska na Slovensku so sídlom v Banskej Bystrici. Nešlo ale o vojenský puč uskutočnený z iniciatívy vojska, ale o mimoriadny stav vyhlásený ústrednou vládou.

Referencie

↑ Homolov puč. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 140-141.
↑ Homolov puč. In: Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. s. 288.
↑ Bystrický, Valerián (2010), „Vojenský zásah ústrednej vlády na Slovensku 9. – 11. marca 1939“, Historický časopis 58 (3): 466, ISSN 0018-2575, http://www.historickycasopis.sk/pdf/Historicky_casopis_3_2010.pdf#page=51
↑ TOMČÍK, Vladimír. Homolov puč urýchlil zánik Československa. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2020-03-22]. ISSN 1335-4418.

Použitá literatúra

Ivan Kamenec: „Hektické mesiace slovenských dejín“, z archívu SNA a SAHI, Historická revue 3/12, str. 12, ročník XXIII.

Externé odkazy

Armáda. Vojenství – tzv. Homolov puč
Zlatica Zudová-Lešková: Výnimočný stav na Slovensku v marci 1939 a „Homolov puč“, in: Rozbitie alebo Rozpad? Historické reflexie zániku Česko-Slovenska, Veda, Bratislava 2010.

[3] Homolov puč je zaužívané nesprávne označenie^[1]^[2] pre túto udalosť. Názov bol odvodený od meno divízneho generála Bedřicha Homolu, ktorý bol veliteľom pozemného vojska na Slovensku so sídlom v Banskej Bystrici. Nešlo ale o vojenský puč uskutočnený z iniciatívy vojska, ale o mimoriadny stav vyhlásený ústrednou vládou.

[1] Homolov puč. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 140-141.

[2] Homolov puč. In: Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. s. 288.

[4] Bystrický, Valerián (2010), „Vojenský zásah ústrednej vlády na Slovensku 9. – 11. marca 1939“, Historický časopis 58 (3): 466, ISSN 0018-2575, http://www.historickycasopis.sk/pdf/Historicky_casopis_3_2010.pdf#page=51

[sme-tomcik-5] TOMČÍK, Vladimír. Homolov puč urýchlil zánik Československa. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2020-03-22]. ISSN 1335-4418.

[pozn 1]

[3]

[4]

[1]

[2]