Hotel Molle
| Hotel Molle (Хотел Молле) | |
| hist. Hotel Republika | |
| bývalý hotel | |
 pohľad na prednú fasádu budovy
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Súradnice | 42°08′39″S 24°44′59″V / 42,14417°S 24,74972°V |
| Autor | Mariano Pernigoni |
| Vznik | 1911 |
| Výstavba | 1910 – 1911 |
| Stav | zachovalý, reštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Hotel Molle building, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hotel Molle (bulh. Хотел Молле)[1][1][2][3] je budova bývalého hotela z prvej polovice 20. storočia, ktorá sa nachádza v meste Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[2][4]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[1]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Budova je známa aj ako Molle (bulh. Молле),[4][5] v komunistickom období niesla názov Hotel Republika (bulh. Хотел Република).[2][6]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Budova bola pomenovaná podľa priezviska prvého prenajímateľa budovy, pôvodom albánskeho obchodníka a hoteliera, D. Molleho.[2][4] D. Molle emigroval do Bulharska z albánskeho mesta Dardhë v roku 1886 a najskôr žil v Sofii, do Plovdivu sa presťahoval začiatkom 20. storočia.[4]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Budova bývalého hotela Molle sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici ulici „Kňaz Aleksandăr I Batenberg“ (bulh. улица „Княз Александър І Батенберг“ – ulica „Kňaz Aleksandăr I Batenberg“, doslova ulica kniežaťa Alexandra I. Batenberga) č. 39.[1][2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Na mieste, kde stojí súčasná budova, stál v minulosti malý hotel Feller, ktorý bol vo vlastníctve Richarda a Malvíny Fellerových. Ten bol však počiatkom 20. storočia zbúraný.[2] Pozemok bol bol vo vlastníctve dvoch manželiek doktora Grebenarova a obchodníka Andona Staneva. Majitelia chceli pôvodne na mieste postaviť obytnú budovu s bytmi a ďalšími priestormi na prenájom. Na realizáciu si najali architekta Mariana Pernigoniho. Ten ich presvedčil, že výhodnejšie bude postaviť luxusný hotel, ktorý v meste v tom čase chýbal. Budova bola postavená v rokoch 1910 – 1911.[2][3] Oficiálne otvorenie hotela prebehlo okázalými novoročnými oslavami.[7]
Po otvorení sa hotel stal najprestížnejším plovdivským hotelom a túto pozíciu si udržal po dobu približne 40 rokov. Hotel a reštauráciu v prízemí prevádzkoval obchodník D. Molle. V hoteli sa konali oficiálne recepcie, hostiny pre ministrov, ako aj najvýznamnejších zahraničných hostí. V roku 1920 bol v hoteli ubytovaný v rámci oficiálnej návštevy mesta významný bulharský spisovateľ Ivan Vazov. Neskôr sa nájomcom podniku bulharský podnikateľ Žeľu Fărrkačev.[2][3] V roku 1939 si prenajal reštauračné priestory v hoteli Jordan Grigorov.[2] V roku 1942 získal do vlastníctva aj hotel spoločne s otcom básnika Veska Sarieva a s Pešom Papukčievom. V roku 1947 bola budova znárodnená a daná do správy štátnej turistickej agentúry Balkanturist. Hotel bol zároveň premenovaný na Hotel Republika.[2][3]
V roku 1985 získala budova štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[1]
Po roku 1989 bol hotel zatvorený a budova sa začala využívať ako administratívna,[2] nachádzajú sa v nej kancelárie[2][3] a na prízemí sa nachádzajú komerčné priestory,[5][4] predovšetkým obchody,[2][3] ktoré sa nachádzajú v priestore bývalej reštaurácie.[8]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Autorom projektu budovy je taliansky architekt[5] z Florencie,[6] profesor[4] Mariano Pernigoni,[6][5] ktorý je spojený s architektonickou europeizáciou množstva bulharských miest po oslobodení Bulharska.[7]
Hotelová budova mala 90 izieb pre ubytovanie hostí, v prízemnej časti sa nachádzali priestory luxusnej reštaurácie.[2][3] Vnútorné priestranstvo reštaurácie bolo vyzdobené ornamentálnymi liatinovými stĺpmi, ktoré boli vyrobené vo Viedni.[2]
Budova sa v čase vzniku vyznačovala niekoľkými prvenstvami. Nachádzal sa v nej prvý výťah v Plovdive[2][3] (vyrobený v roku 1911 firmou Wilhelm Fredenauger v nemeckom Offenbachu),[2] prvý nezávislý parný ohrev, ako aj prvý generátor na výrobu elektrickej energie.[2][3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1]
Rok vyhlásenia: 1985[1]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad od budovy plovdivskej radnice -
pohľad na vchod do budovy -
detail z fasády budovy s balkónom
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Пловдив [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Plovdiv : TOTEV, 2017. ISBN 978-619-188-138-3. S. 546 – 547.
- ↑ a b c d e f g h i МИХАЙЛОВСКА, Веселина. Архивите разказват: Кой е бил най-скъпият хотел в Пловдив? [online]. podtepeto.com, 2023-08-07, [cit. 2024-03-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“, 2017. 476 s. ISBN 978-954-491-553-7. S. 265 – 266.
- ↑ a b c d EKIMOVA-MELNIŠKA, Mariana; GEROV, Aleksandăr N.. Kăštite govoriat. Sofia : Izdatelstvo na Nov bălgarski univerzitet, 2019. 336 s. ISBN 978-619-233-050-7. S. 211.
- ↑ a b c KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv, 2018. 272 s. ISBN 978-954-8852-84-5. S. 104.
- ↑ a b CHRISTOV, Kamen. 3 хотела в Пловдив, които вече са в историята [online]. lostinplovdiv.com, [cit. 2024-03-10]. Dostupné online.
- ↑ CHRISTOV, Kamen. Дискретните потайности на старинните пловдивски хотели [online]. desant.net, [cit. 2024-03-10]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hotel Molle
